Strach o vlastný život sa nedá porovnať s ničím. Frajer zostal s rodinou v Kyjeve, ja s bratom sme ušli, kým sa dalo, opisuje Angelika v rozhovore.
„Počas bombardovania v Kyjeve som mala veľmi zmiešané pocity. Nepanikárila som, ale mala som veľký strach. Nedá sa to porovnať so žiadnym strachom, aký som kedy zažila. Je to strach o vlastný život. Máš vtedy veľa adrenalínu a nad vecami rozmýšľaš strašne rýchlo,“ opisuje v rozhovore Angelina, ktorá sa v stredu ráno prebudila do vojny.
Angelina Tokárska je ukrajinská študentka, ktorá žila tri roky na Slovensku. Keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, nachádzala sa v hlavnom meste Kyjev, z ktorého prostredníctvom Instagramu zdieľala autentické zábery útokov Ruskej federácie priamo zo svojho okna.
S Angelikou sme sa spojili po tom, čo 19 hodín cestovala z Kyjeva za svojou rodinou. Počas úteku jej na Instagrame pribudlo viac ako 300-tisíc sledovateľov, prevažne Slovákov, ktorých zaujíma, ako vyzerá aktuálna situácia na Ukrajine. V rozhovore prezrádza, aká bola cesta v hodinových kolónach, či sa plánuje v prípade nebezpečenstva vrátiť na Slovensko, či cíti podporu od Slovákov a ktorá slovenská influencerka jej pomohla najviac.
Ak ťa zaujíma dianie na Ukrajine, sleduj ho v našom článku naživo. Pokiaľ si chceš prečítať viac prémiových článkov na túto tému, klikni na sekciu zahraničná politika. Ak chceš prístup ku kvalitnému obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+ k našim predplatiteľom.
Kde sa aktuálne nachádzaš po tom, ako si absolvovala takmer 20-hodinovú cestu plnú kolón áut z Kyjeva?
Nechcem hovoriť, kde presne som, lebo ma sleduje veľa ľudí a môže to byť nebezpečné, ale nachádzam sa v Ivanofrankivskej oblasti. Máme tu taký väčší dom, je nás tu už asi 15 príbuzných, sme pomerne veľká rodina.
Celá cesta z Kyjeva nám dokopy trvala vyše 19 hodín. Za normálnych okolností by trvala sedem.
Ako prebiehal tvoj útek z Kyjeva?
Bolo to niečo hrozné. Keď sme sa dozvedeli, že vyhlásili mobilizáciu a začali napádať Kyjev, tak som okamžite začala rozmýšľať, ako sa čo najrýchlejšie dostať do bezpečia. Bola som s bratom, ktorý bol úplne vystresovaný. Ja som sa snažila zachovať chladnú hlavu. Nemali sme však auto a kamarát, ktorý chcel takisto ujsť, mal cestu do Žytomyru, tak sme sa museli rozhodnúť okamžite. Nefunguje totiž ani autobusová, ani vlaková doprava.
Hoci sme nevedeli, čo budeme v Žytomyre robiť, bola to jediná šanca dostať sa preč, kým uzatvoria Kyjev. Keď sme už boli zbalení v aute, volala mi mamina, aby sme nešli tým smerom, pretože tam už sú Rusi. Tak sme museli ísť iným smerom, vybrali sme sa teda do Vinnycie.
Ako to vyzeralo na cestách?
Cesty boli strašné, všetky smerom na západ boli zapchaté a tvorili sa hodinové kolóny. Niektorí vodiči sa dokonca predbiehali cez krajnice alebo aj mimo cesty zboku po tráve. Bolo im to jedno, chceli sa len čo najrýchlejšie dostať preč. Začala tam dokonca vznikať agresia: keď sa niektorí predbiehali, tí pred nimi vyšli z áut a začali sa medzi sebou biť.
My sme tiež chceli jedno auto predbehnúť a vtom vyšiel jeden muž a začal nám silno búchať na okná a kričať na nás. Ani sme neotvárali dvere a ihneď sme dupli na plyn. Stáli sme v kolóne aj 200 kilometrov od Kyjeva. Bolo to ako z apokalyptického filmu: všade panika, benzínky plné áut a na mnohých už došiel benzín. Celá cesta nám dokopy trvala vyše 19 hodín, za normálnych okolností by trvala sedem.
Aký to bol pocit, opäť vidieť svoju rodinu?
Veľký pocit pokoja. Cítila som, že som vo väčšom bezpečí. Nedá sa to porovnať s tou strašnou cestou alebo s pocitom v Kyjeve, keď z okna svojho bytu vidíš, ako ti ponad hlavu preletujú ruské bojové lietadlá.
Cítiš sa už teraz v bezpečí?
Nie. Môžem len povedať, že sa cítim bezpečnejšie ako v Kyjeve, ktorý je podľa mňa hlavným cieľom Ruska. Hocikde na západe bude teda bezpečnejšie. Ale sotva sme prišli sem, ohlásili letecký poplach.
Zobudila som sa vo štvrtok skoro ráno pred šiestou na to, že bombardujú Ukrajinu. Bola som doma s frajerom a nechceli sme veriť vlastným ušiam. Niekoľko minút sme na seba bez slova pozerali.
Ako dlho si po vypuknutí invázie nespala?
Zobudila som sa vo štvrtok skoro ráno pred šiestou na to, že bombardujú Ukrajinu. Prišla mi to povedať kamarátka, ja som bola doma s frajerom a nechceli sme veriť vlastným ušiam. Ihneď sme si prečítali noviny a len sme sa niekoľko minút na seba bez slova pozerali.
Otvorila som okno a krátko nato Kyjevom otriasol strašne silný výbuch. Zavolala som bratovi, ktorý ku mne išiel asi hodinu, a začali sme sa baliť. Vyrazili sme okolo obeda vo štvrtok a k rodine sme prišli až dnes v piatok o ôsmej ráno. Spala som len nejaké tri hodiny.
Tvoj frajer teda zostal v Kyjeve?
Áno, chcela som ho zobrať so sebou, ale on tam má rodičov a nechcel ich nechať samých. A oni nechceli odísť, verili, že v Kyjeve sa nič nestane. A teraz už odísť nemôžu. Bývajú síce asi 20 kilometrov od Kyjeva, ale stále je to dosť nebezpečné.
V Kyjeve si na vlastné oči videla bombardovanie. Čo v takýchto situáciách človek prežíva?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako to v ukrajinských mestách aktuálne vyzerá.
- Čo robila pred inváziou.
- Či sa plánuje v prípade nebezpečenstva vrátiť na Slovensko.
- Či cíti podporu od Slovákov a ktorá slovenská influencerka jej pomohla najviac.
- Čomu pripisuje raketový vzostup na Instagrame, keď jej v priebehu dňa pribudlo viac ako 300 000 sledovateľov.
- Či by šla pomáhať brániť Ukrajinu.
