Skarifikácia je najstaršie umenie: jazvy na ľudskom tele sa nielen režú skalpelom, ale i leptajú kyselinou či vypaľujú

S tetovaním sa na Slovensku stretol už takmer každý a po rokoch voči nemu začína byť otvorenejšia aj spoločnosť. K najstarším formám umenia však patrí aj skarifikácia – účelové zjazvovanie kože. V našich končinách zatiaľ až taká populárna nie je.

O tom, ako umelecké jazvy vznikajú a či naozaj ide o taký „drastický“ proces, ako sa to môže na prvé počutie zdať, nám porozprával artist z Body Gallery v Bratislave Branislav Blaščák. Prezradil nám, že prvýkrát sa so skarifikáciou stretol už v roku 2003, keď o nej vedelo len málo ľudí a ešte menej ju vykonávalo. Hoci odvtedy ubehlo takmer pätnásť rokov, ani dnes na Slovensku nenájdeš veľa salónov, kde by ťa zjazvili podľa tvojich predstáv.

Keďže ide o významný zásah do integrity kože, o rizikách skarifikácie sme hovorili aj s dermatovenerologičkou Renátou Valkyovou. Lekárka varuje, že na účelové zjazvovanie môže telo a koža človeka reagovať neprirodzene, čo môže viesť aj k rôznym nežiaducim zdravotným ťažkostiam.

Nielen rezanie

Podľa slov tatéra a piercera Branislava Blaščáka je skarifikácia širší pojem, ktorý zahŕňa všetky typy účelového jazvenia kože, keď artist vytvára klientovi na tele obrázok, vzorec alebo čokoľvek, čo tam chce mať.

Ako nám artist prezradil, väčšina ľudí pozná najmä techniku „cutting“, ktorá je zároveň aj najúspešnejšia. Pri cuttingu sa jazva vytvára, ako to už vyplýva z názvu, formou rezania. Poznamenal, že existujú aj iné, menej populárne formy skarifikácie, ako napríklad „branding“ – vytváranie jazvy pomocou pálenia –, leptanie či jazvenie pomocou elektrického prúdu.

Branislav Blaščák tvrdí, že leptanie a jazvenie elektrickým prúdom sa v praxi využíva len minimálne. „Je to preto, že pri daných technikách nikdy nemôžeme vedieť, ako bude jazva v konečnom dôsledku vyzerať a každý klient ju chce mať čo najpodobnejšiu predlohe,“ dodal s tým, že pálenie je na tom síce lepšie, ale najpoužívanejší je cutting.