- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Ako sa pracuje s takzvanými „psychopatmi“ a prečo sa tento výraz medzi odborníkmi nepoužíva?
Sadistickí vrahovia a násilníci bez kúska citu. Ak ich chceme hodiť do jedného vreca, ľudovo im bez premýšľania povieme „psychopati“, aj keď nevieme, čo tým myslíme. Tento termín je však podľa psychológa Jaromíra Škodu veľmi nepresný. V rozhovore nám vysvetlil, čo si môžeme pod ním predstaviť a ako sa s pacientmi z tohto spektra pracuje.
Objasnil nám aj to, ako môžu byť ich povahové črty užitočné pre spoločnosť, prečo je diagnóza takzvaných „psychopatov“ komplikovaná, aké hry sa snažia hrať so svojimi terapeutmi a či sa s nimi dá súcitiť.
- Prečo nemôžu odborníci pracovať s termínom „psychopat“.
- Ako môžu byť ľudia s týmito rysmi hodnotnými pre spoločnosť.
- Ako sa dá ich správanie napraviť.
- Prečo vyvolávajú v zdravotníckom personáli strach.
- Prečo je vo väzení či na liečení len veľmi málo inteligentných „psychopatov“.
V článku na požiadanie respondenta
kvôli ochrane jeho súkromia neuvádzame jeho fotografie.
Ľudia si psychopatov spájajú spravidla s niečím výrazne negatívnym, zväčša s vraždami. Prečo to tak podľa vás je?
Je to otázka kultúry a toho, že to je pre ľudí zaujímavé. Odjakživa nás láka kombinácia moci a agresivity, samozrejme, za predpokladu, že je v dostatočnej vzdialenosti – napríklad pri sledovaní hororov. Pre človeka je to vzrušujúce.
Áno, aj také osoby môžu byť hodnotné pre spoločnosť, jednoznačne. A nielenže môžu, ale je to aj veľmi pravdepodobné.
Čo si teda máme pod týmto pojmom predstaviť?
Na to treba ísť zospodu. K ľudom sa začali priraďovať diagnózy s charakteristickými črtami, ku ktorým sa priradil pojem psychopat. Ten sa od roku 1952 začal z odbornej spoločnosti strácať.
Aké diagnózy si teda pod tým môžeme predstaviť?
Pristupuje k tomu niekoľko rôznych diagnostických systémov, ktoré sa odlišujú svojou presnosťou. My používame takzvané „efkové“ diagnózy. Medzi nimi nájdete aj diagnózu disociálnej poruchy osobnosti, ktorá sa najviac blíži k tomu, čo ľudia myslia pod pojmom psychopat. Lenže potom sú rôzne varianty a podvarianty.
Keď to bude človek v pasívnom móde, pôjde napríklad o nejakého zlodeja, lenivejšieho, menej angažovaného. Ak by to bol agresívny mód spojený s narcistickými rysmi, predstavíme si skôr „gangstra“.
Potom môže ísť o hlboko narušené narcistické osobnosti, ktoré majú paranoidné rysy. Obávajú sa, že sú ľudia proti nim, tak ohýbajú realitu, nedokážu rozlíšiť svoje myšlienky od skutočnosti. Niekto im povie o usvedčujúcich dôkazoch a oni si k tomu vymyslia dômyselnú obhajobu. Snažia sa preukázať, že to je iba konšpirácia, že to na nich našili a podobne. Ďalej sú to ľudia, ktorí sa obklopujú luxusom, ako fašistický diktátor Benito Mussolini, isté rysy má aj exprezident USA Donald Trump. Aj ten veľmi rád prepisoval realitu svojimi „pravdami“.
Okrem toho poznáme aj kategóriu, ktorej sa kedysi hovorilo pseudopsychopatická schizofrénia. Tam sa mieša schizofrénia so „psychopatiou“.
Poznáme však aj prípady „dobrých psychopatov“. Psychiater Radkin Honzák ako príklad uviedol Neila Armstronga či T. G. Masaryka. Môžu byť teda takéto „psychopatické rysy“ pre spoločnosť hodnotné?
Ako to bolo u Neila Armostronga či T. G: Masaryka, si netrúfam hodnotiť. Ak si však vezmeme osoby, ktoré patria do disociálnych a protispoločenských okruhov, tak odpoveď je áno, aj také osoby môžu byť hodnotné pre spoločnosť, jednoznačne. A nielenže môžu, ale je to aj veľmi pravdepodobné.
Nie sú schopní investovať do vzťahov a vytvárať rovné priateľstvá. Pokiaľ však ide o hierarchiu, u mafiánov to nie je problém.
V akom smere?
Ak sa narodíte ako veľmi kognitívne nadaný človek s potenciálom na vysokú inteligenciu a stane sa z vás to, čo laici nazývajú „psychopatom“, tak prečo by ste porušovali zákony, keď ste inteligentný? Taký človek môže byť síce veľakrát morálne na hrane, ale nebude páchať trestnú činnosť. Vie, že by skončil vo väzení.
Vezmime si príklad vedúceho korporátu. Môže byť amorálny človek a vyznačovať sa, ako ste to nazvali, „psychopatickými rysmi“. Ale zároveň vám v spoločnosti vytvára napríklad HDP. Podobne je to aj v krízových zložkách, ako napríklad polícia či armáda.
Ak to zovšeobecním, nevyplatí sa mať pri nejakej násilnej situácii človeka s takýmito rysmi, ktorý to vyrieši s chladnou hlavou a bez komplikovaných morálnych úvah? Ľudia ako vy alebo ja by sme možno v takej situácii narobili viac problémov než úžitku.
V takýchto situáciách je teda možno aj lepšie, keď má človek svedomie či prah strachu nastavený nižšie.
V podstate áno, keď to poviete takto. Môže sa to vyplatiť.
Dá sa povedať, že to môže pomôcť aj v prípade, ak sa chce človek predrať spoločnosťou?
Ak je to človek inteligentný a má takéto rysy, môže byť efektívnejší pri niektorých druhoch prác. Môže to byť strhujúci politik, vezmite si aj spomínaného diktátora Mussoliniho. Ale na druhej strane, je to osamelý život. Takým ľuďom toho už potom veľa nezostáva. Nie sú schopní investovať do vzťahov a vytvárať rovné priateľstvá. Pokiaľ však ide o hierarchiu, u mafiánov to nie je problém. No rovný partnerský či priateľský vzťah, s tým sa u nich veľmi nestretávame. Je to neustála dominancia, ktorá sa komunikuje prostredníctvom agresie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa dá s nimi súcitiť.
- Ako funguje ich komunikácia prostredníctvom agresie.
- Ako sú na tom s emóciami.
- Na čo si treba dávať pri ich terapii pozor.
- Prečo dokážu niektorí z nich vynikať ako mafiáni.
