Legenda z afroamerického geta je späť.
Pozeraj sa do zrkadla a povedz päťkrát jeho meno. Candyman, Candyman, Candyman, Candyman, Candyman. Onedlho nato sa zjaví vysoký muž, ktorého poznávacím znamením je dlhý kabát, zakrvavený hák zapichnutý v ruke a roj včiel. Hororová novinka od producenta Jordana Peela (réžia Get Out, Us) dejovo nadväzuje na prvú časť série z roku 1992, v ktorej sme prvýkrát počuli mrazivú skladbu od Philipa Glassa. S ňou však tvorcovia nového Candymana, bohužiaľ, príliš často nepracujú.
V úvode filmu jedna z postáv rozpovie strašidelnú historku, ktorá poukazuje na zápletku prvej časti. Nezasvätený divák si tak vypočuje, ako sa študentka Helen dostala do kontaktu s postrachom menom Candyman a aký bol jej tragický osud. Retrospektívny pohľad do minulosti je okrem slovného prerozprávania zobrazený na animovaných postavičkách, čo filmu svedčí oveľa viac, ako keby pracoval s prevarenými flashbackovými prestrihmi.
Mladý maliar Anthony (Yahya Abdul-Mateen II) sa týmto príbehom inšpiruje pri svojej tvorbe, čím nechtiac spustí sériu brutálnych vrážd. Ľudia považujú Candymana iba za legendu a príliš neveria, že po päťnásobnom vyslovení jeho mena na seba privolajú samotnú smrť. Všetci do jedného sa však mýlia.
Režisérka Nia DaCosta (Little Woods) postupne buduje napätie a tajomno okolo kultu nadprirodzeného zabijaka. Ten si rešpekt u diváka získava najmä explicitnými vraždami, pri ktorých nešetrí podrezanými krkmi a litrami ľudskej krvi, čo je výhodou aj nevýhodou v jednom. Pôvodný Candyman totiž dával divákovi väčší priestor na jeho fantáziu, zatiaľ čo nový prestane v určitom bode chodiť okolo horúcej kaše a divákovi servíruje všetko pod nos.
Pozoruhodné však je, že sa nesnaží robiť zo záporáka čisté a nemenné zlo, ale v niektorých prípadoch ukazuje, že sú vraždy čiastočne zaslúženou formou odplaty. Fanúšikov originálu navyše poteší, že tvorcovia do filmu zakomponovali aj pôvodného Candymana Tonyho Todda, ktorého vražedný pohľad je skutočne neoceniteľný.
