Predávkovania, vraždy, samovraždy, letecké nešťastia, kuriozity, nevysvetliteľné úmrtia. Týmto hudobníkom sa stal život na hrane osudným.
Rokenrol je niekedy ako vášnivý a besný tanec nad priepasťou. Keď si nedáš pozor a pošmykneš sa, môžeš prísť o všetko. Viacerí sa už pošmykli, no mali niekoho, kto ich zachytil, prípadne sa naučili kroky naspamäť a koncertujú dodnes aj po desiatkach prehýrených rokov na hrane. Iní to šťastie nemali a spadli do útrob neznáma. Ako dlho padali a aká je tá priepasť hlboká, nám už nepovedia. Aj tak je to jedno. Sú nenávratne preč. Otis Redding, Jimi Hendrix, Janis Joplin, John Lennon, Elvis Presley, Kurt Cobain či mnoho iných nám už na pódiu naživo nezahrajú.
Je šialené, že už od počiatkov rokenrolu sa nad hudobníkmi hrajúcimi tieto energické rytmy, ktoré vždy zdvihnú zo stoličky a dostanú do varu, vznáša akýsi záhadný mrak. Občas z neho jemne zaprší, inokedy prichádza na rad supercela. Prečítaj si desať kurióznych príbehov osobností, ktoré odišli predčasne a prehrali boj s vlastnými nedoriešenými problémami alebo len boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste či s nesprávnymi ľuďmi.
10. Buddy Holly (7. 9. 1936 – 3. 2. 1959)
„Bodaj by ste havarovali,“ povedal hudobník Waylon Jennings svojmu kolegovi Charlesovi Hardinovi Holleymu. Bolo to tesne predtým, než spevák známy najmä ako Buddy Holly nastúpil do súkromného lietadla v jednu mrazivú noc spolu s ďalšími dvoma hudobníkmi, aby sa dostal do Severnej Dakoty, čo bolo ďalšie miesto v rámci koncertného turné. Malo ísť len o nevinný, hoci dosť drsný vtip, no Jennigs akoby v tom momente zaklial všetkých, čo do lietadla nasadli. Havarovalo hodinu po polnoci blízko letiska Mason City v Clear Lake v Iowe. Nikto neprežil.
Ako píše Michele Primi vo svojej knihe Kliatba rokenrolu, Jennings ako Hollyho spoluhráč nakoniec súkromným lietadlom neletel, aj keď pôvodne mal byť pasažierom tiež. Keďže sa doň zmestili len traja ľudia, svoje miesto prenechal Biggovi Booperovi, ktorý mal práve horúčku a cesta v autobuse bez kúrenia by mu asi nespravila najlepšie. Jennings svojou mrazivou poznámkou, ktorá ho musela prenasledovať pravdepodobne až do smrti, reagoval na Hollyho vtip, že v autobuse dostane zápal pľúc.
Buddy Holly patril medzi najzásadnejších priekopníkov rokenrolu spolu s Little Richardom, Chuckom Berrym či Elvisom Presleym. Jeho hudba ovplyvnila aj legendárnych The Beatles či Rolling Stones. Nešťastný deň havárie označil neskôr, v roku 1971, spevák Don McLean v skladbe American Pie za „deň, keď zomrela hudba“.
9. Jim Morrison (8. 12. 1943 – 3. 7. 1971)
Charizmatický rebel, vizionár, burič aj večný básnik s nezameniteľným hlasom, neustále sa snažiaci meniť svet. Podarilo sa mu to práve hudbou. Frontman slávneho kvarteta z Los Angeles The Doors vyrastal v konzervatívnej rodine, no v šesťdesiatych rokoch počas éry hippies patril k najväčším propagátorom voľnomyšlienkarstva, pričom vtedy, samozrejme, tvrdo kritizoval kulminujúcu vojnu vo Vietname.
V jednom zo svojich prvých rozhovorov v roku 1967 povedal: „Zaujíma ma každá revolta, neporiadok, chaos. Vonkajšia sloboda je spôsob, ako dosiahnuť vnútornú slobodu.“ Autor nestarnúcich hitov ako Light My Fire, Hello I Love You či Riders On The Storm však opustil svet oveľa skôr, než by sa patrilo, pričom doteraz nevedno, čo sa v osudnú noc 3. júla 1971, keď zomrel, stalo. Bol nájdený bez známok života v zamknutej kúpeľni v zakrvavenej vani s dvomi červenými fľakmi na prsiach.
Keďže nebola vykonaná pitva, o jeho smrti sa môže dodnes len polemizovať. Spisovateľ Michele Primi však píše, že príčinou mohlo byť buď to, že si omylom vzal heroín svojej priateľky Pamely Courson (zomrela na predávkovanie v roku 1974) a predávkoval sa, alebo že sa v dôsledku dýchacích ťažkostí zhoršujúcich sa vždy po pití alkoholu zadusil vývratkami.
8. Sid Vicious (10. 5. 1957 – 2. 2. 1979)
Vlastným menom John Simon Ritchie bol drzý, výstredný a zúrivý punkáč, basgitarista britských Sex Pistols. Navyše ukážkový flegmatik žijúci len pre daný moment. Keď mu počas koncertu zlomili nos, iba si olízal stekajúcu krv a s úsmevom hral ďalej. Pre niekoho bol šialencom, pre iných géniom. Ak sa však niekto do bodky riadil populárnym heslom punkáčov „No Future“, bol to práve Vicious. Neustále totiž robil všetko pre to, aby sa zničil, pričom sťahoval ku dnu aj ostatných. Nerobilo mu problém urážať dav fanúšikov či rezať si žiletkou na hruď rôzne nápisy.
Počas turné v roku 1978 vyhlásil, že zomrie skôr, než dosiahne 25 rokov, a dovtedy si bude žiť presne tak, ako sa mu zachce. Keďže mal matku narkomanku a otec rodinu opustil, predpoklad, že z neho nebude práve vzorný slušný britský džentlmen, bol dosť vysoký. Netrvalo teda dlho a hudobník riešil vlastné problémy s drogami a alkoholom.
Na svojej ceste životom našiel podobnú stratenú dušu Nancy Spungen. Tá nielenže strávila väčšinu svojho života na psychiatrickej klinike, ale neskôr robila aj prostitútku, aby si zarobila na heroín. O ich zamilovanom, no absolútne deštruktívnom vzťahu vznikol aj film Sid a Nancy (1986). Basgitaristu stvárnil Gary Oldman. Koniec ich vzťahu mal trpkú príchuť, keďže Viciousa zatkli a uväznili za jej vraždu, pričom Brit si na incident v drogovom opojení vôbec nespomínal. I keď skončil za mrežami, dostal sa von na kauciu a pokúsil sa o samovraždu.
Po temnom období a niekoľkých ďalších pokusoch sa úspešne dostal z liečenia, na čo mu jeho nová priateľka zorganizovala uvítaciu párty. Podľa spisovateľa Primiho sa mu však práve tá stala osudnou. Ako píše v knihe Kliatba rokenrolu, keďže tam bol obklopený samými narkomanmi, opäť podľahol pokušeniu a predávkoval sa heroínom.
7. Ian Curtis (15. 7. 1956 – 18. 5. 1980)
Skupina Joy Division sa chystala vyraziť v roku 1980 na turné po Amerike; mohlo ísť o prelomový úspech. Jej frontman, 24-ročný Ian Curtis, sa však obesil u seba doma na šnúre na bielizeň. Našla ho jeho manželka Deborah. Čo ho k tomu viedlo? Neuniesol slávu? Bál sa jej? Bola to akási osobná revolta voči svetu? Na to by najlepšie vedel odpovedať asi len on sám. Keď si však prečítaš zopár textov tohto nadaného Brita, hneď pochopíš, že bol výrazne melancholická, citlivá, úzkostlivá duša.
Navyše trpel epilepsiou a depresiami. Preslávil ho špecifický prejav. Na pódiu predvádzal trhavé pohyby a zášklby, akoby mal práve záchvat. V kombinácii s jeho hlbokým, nízko položeným hlasom šlo automaticky o koncertný zážitok, na aký sa nezabúda. O príbehu Curtisa vznikol aj hraný film Control v réžii Antona Corbijna.
Slávna postpunková kapela Joy Division síce vydala len dva albumy, Unknown Pleasures (1979) a Closer (1980), ale stihla ovplyvniť mnoho vtedajších aj súčasných kapiel. Práve Curtis bol autorom tých najsilnejších, dodnes populárnych skladieb ako Disorder, She's Lost Control, Love Will Tear Us Apart alebo Isolation.
6. John Bonham (31. 5. 1948 – 28. 9. 1980)
Bubeník hardrockovej bandy Led Zeppelin z Londýna, ktorá navždy zmenila pravidlá hry. Počas svojej éry bol považovaný za najlepšieho bubeníka na svete. Jeho často netradičné a nepravidelné rytmy znejúce banálne a jednoducho narobili množstvo šedín všetkým, ktorí sa ich neskôr chceli ako náruživí samoukovia naučiť. Vedel vytvoriť skvelý groove – aj preto, že vo svojom štýle hrania čerpal veľa z džezu. Jeho výdrž na pódiu bola ohromujúca, jeho sóla na bicích počas skladby Moby Dick otvárali fanúšikom ústa dokorán.
Niekedy mu nerobilo problém odložiť paličky a búchať do súpravy len holými rukami a celú ju pokojne zakrvaviť. Z jeho hry bol cítiť život, radosť, pulzujúcu energiu. Aj on však mal svojich démonov. A nebolo ich málo. Holdoval alkoholu – podľa slov spoluhráčov, priateľov a známych pil často až do bezvedomia. Nielen tak náhodou ho prezývali The Beast.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Koľko alkoholu podľa koronera vypil pred smrťou John Bohnam.
- Ktorý gitarista bol zastrelený priamo na pódiu.
- Kto dobodal svojho spoluhráča z kapely.
- Ktorý spevák zomrel záhadnou smrťou a mal podobný osud ako jeho otec.
