Poznáš to. Práca pri počítači do noci, únava, a keď už sa konečne dostaneš do postele, nemôžeš spať. Vinníkom je škodlivé modré svetlo, s ktorým sa dá jednoducho bojovať.
Oko. Orgán, ktorý ľudstvo vždy fascinoval. Nielen kvôli jeho kráse, ale aj kvôli tomu, že sprostredkovalo jeden z hlavných zmyslov – zrak. Formovanie ľudského oka trvalo rovnako dlho ako evolúcia sama, jeho citlivosť sa postupom času zvyšovala a okrem pôvodného vnímania svetla a tmy sa vyvinulo v prostriedok, ktorý nášmu mozgu sprostredkoval svet okolo nás.
Spolu s vývojom ľudského organizmu sa vyvíjal aj svet okolo. Aby mu v tom mohol človek pomôcť, potreboval viac času – dlhší deň. Preto ľudstvo vynachádzalo spôsoby, ako si ho predĺžiť. S vývojom technológií sme sa dostali až tak ďaleko, že niektoré svetlo nám pri budovaní sveta skôr škodí. Takým je napríklad modré svetlo, ktorého energia sa môže negatívne prejaviť na našom zdraví hneď niekoľkými spôsobmi.
Ľudstvo a oko
Najprv je nutné pochopiť, prečo sa hovorí o škodlivom svetle z počítačových displejov alebo televízie. Naše oko, ako receptor celého spektra vlnových dĺžok, sa totiž vyvíjalo stovky miliónov rokov. Ako uvádza výskumník Hynek Medřický, ochranca prírody a vynálezca prokognitívneho osvetlenia Spectrasol a biodynamickej žiarovky, trvalo to zhruba 500 miliónov rokov, z toho 350 miliónov rokov máme oko okrúhle.
Oko zbiera tri druhy vlnových dĺžok, krátke (modré), stredné (zelené) a dlhé (červené). Vníma čapíkmi, ktoré sprostredkúvajú farebný obraz mozgu. Ten ho v centre v zadnej časti hlavy pretransformuje do vnemu, ktorý naozaj vidíme. Tu sa napríklad vytvára aj biela farba, ktorú naše oko vlastne „nevidí“. Aby toho nebolo málo, ľudský mozog dokonca nevytvára vnemy, ktoré už kedysi videl; prakticky si ich nahrá z pamäti, aby ušetril energeticky náročný proces vytvárania obrazu.
S „tvorbou videnia“ išla ruka v ruke aj nevyhnutnosť svetla. Už v čase, keď človek existoval pod vodou, sa začalo formovať jeho ploché oko. Najprv vnímal svetlo a tmu, potom uhol dopadu svetla, následne mal obraz rozmazaný, a transformácia sa dokonala očným zguľatením. Orgán sa tiež počas vekov prispôsoboval svetelným podmienkam, pričom tie najprirodzenejšie tvorilo slnečné svetlo.
Oko a svetlo
Počas istého časového úseku bol človek odkázaný iba na slnečné svetlo, ktoré mu hovorilo, kedy má byť hore a kedy ísť spať. Vtedajší zberači a lovci cvičili svoje oči pozorovaním diaľok, aby sa vyhli nebezpečenstvu alebo vyhľadávali korisť. Až pred 1,5 miliónmi rokov človek zistil, že nemusí byť hore len cez deň – objavil oheň. A hoci nevedel, že to tak je, toto svetlo bolo veľmi podobné tomu, ktoré vyžaruje slnko, keď zapadá. Je tak prirodzené pre oko, a preto nebolo zdraviu škodlivé.
Postupom času človek odložil oštep a začal bádať. Trvalo to dlho, napriek tomu v roku 1879 vynašiel žiarovku. „Svetlo z obdobia 1879 do roku 2009 bolo dobré, pretože bolo širokospektrálne. Bolo vyladené. Keď mala žiarovka rovnaký spektrálny priebeh, tak ľudia videli ako v momente, keď zapadalo slnko,“ vysvetlil známy český vedec Hynek Medřický. Bohužiaľ pre naše oči, Európska únia žiarovky s volfrámovým vláknom, akoby ohníky v lustroch, zakázala. Vydávali pomerne veľa tepla, čo nie je energeticky úsporné.
Posledných 20 rokov išiel vývoj ešte ďalej. Vznikli energie, ktoré ľudské oko za milióny rokov nemalo šancu vidieť. Dnes ich využívajú zariadenia, ktoré používajú LED technológie. LCD displeje obsahujú množstvo čipov s kryštálmi, ktoré menia farbu podľa toho, ako sa pootočia alebo zatvoria. Vytvárajú tak aj čiernu farbu, ktorou do našich očí stále tečie energia z fotónov. Inými slovami, oči si, hlavne pri práci večer, neodpočinú. Moderné umelé svetlo už žiadne prirodzené svetlo nesimuluje a jeho modrá zložka môže negatívne ovplyvniť ľudské zdravie.
Zlé i dobré modré žiarenie
Nie je však modré svetlo ako modré svetlo. My niektoré jeho zložky potrebujeme. Podľa Medřického je dôležité, aby sme modré a azúrové svetlo dostávali cez deň, ale v noci je potrebné, aby malo oko pokoj.
Riadi totiž cirkadiánny rytmus, takzvané vnútorné hodiny, ktoré organizujú telesné rozpoloženie počas dňa a noci. Hlava sa v noci zbavuje nahromadených toxínov, aby sme mohli fungovať ako denné tvory. Navyše správny telesný rytmus posilňuje aj imunitu.
„Bunky oka majú tzv. oxidačný stres. Energia krátkych vlnových dĺžok (modrého svetla) vytvára oxidáciu na sietnici, čo je nežiaduce,“ tvrdí Medřický. Displeje, ktoré modré žiarenie vyžarujú aj v noci, nás výrazne ovplyvňujú – môžeme sa cítiť nevyspatí a cítiť bolesť hlavy. Od nevyspatosti to môže viesť až k závažným psychickým poruchám, pri dlhodobej pracovnej rutine po večeroch si možno aj nenávratne poškodiť zrak.
V priebehu času sa zmena cirkadiánneho rytmu u človeka prejavila aj „evolučne“, ako hovorí Medřický. „Mesiac v splne, ktorý svieti najsilnejšie raz za 29 a pol dňa, riadi rozmnožovanie celej prírody. Teraz majú ženy cyklus iba 28 dní, ten sa skrátil používaním umelých zdrojov svetla," vysvetľuje.
Sú tu však aj pozitíva. Modré svetlo ovplyvňuje aj tzv. kognitívny výkon, čo je funkcia mozgu, ktorá zabezpečuje lepšiu schopnosť si veci zapamätať aj lepšiu schopnosť niečo vyvolať z pamäti.
„Keď je človek v práci a má niekoľko úloh za deň, tak ak bude pozitívne podporený výkon mozgu, úlohy urobí rýchlejšie, bude v nich menej chýb a do práce sa bude tešiť," verí Medřický. „Pretože s podporou kognitívneho výkonu sa dvíha aj úroveň hormónu sérotonínu, ktorého chceme mať vo dne dosť. A ten budeme mať, keď bude svetlo dostatočne silné,“ dodáva. Kedy a ako modré svetlo efektívne blokovať a kedy ho nechať?
Ako sa chrániť
Dnes bežné LCD operujú s krátkou vlnovou dĺžkou 450 nm. Pre oko je však nevyhovujúca. Možností, ako sa zlého svetla zbaviť, je niekoľko:
Menej sa pozerať do monitora
Prvá a asi logická možnosť je čo najviac eliminovať modré žiarenie počas večera. Tiež je dobré nesedieť pri počítači celý deň, v najlepšom prípade sa ísť niekam prejsť a oči „pretiahnuť“ – pozerať sa do diaľky v prirodzenom svetle, aby si odpočinuli.
Tento variant je v čase kancelárskej práce pomerne ťažko uskutočniteľný. Medřický preto radí pracovať v miestnosti s dostatočným prísunom prirodzeného svetla, najlepšie pri okne, aby malo oko pohodu. A večer používať slabé svetlá, najlepšie žlté a oranžové.
A hlavne – čím viac je človek vo vývoji, tým viac treba dbať na to, aby eliminoval večerné modré svetlo. „Deti sú dnes na dištančnej výučbe, celý deň za displejmi a učia sa na miestach, kde zvyčajne relaxujú. Detské izby nie sú školské triedy, kde sa dbá na prístup denného svetla,“ hovorí výskumník.
Okuliare
Známym prostriedkom, ktorý môže ochrániť oko pred škodlivými krátkymi vlnami, sú okuliare na počítač, ktoré sa dajú používať namiesto filtra. Medřický v každom prípade varuje pred okuliarmi s čírymi sklami, ktoré blokujú iba vlny so 410 nm. Pritom tie správne, so sklami do červena, blokujú vlny v dĺžke 450 nm a viac.
Zase však platí, že by sa mali používať večer. Človek tú energiu, ako už bolo spomenuté, potrebuje. A to ako na podporu kognitívneho výkonu, tak na synchronizáciu cirkadiánneho rytmu.
Softvérové filtre
Najmä v pandemickej dobe sa môže stávať, že veľa ľudí pracuje večer, von sa cez deň nedostanú a okuliare nenosia, pretože im z nejakého dôvodu nevyhovujú. Aj pre nich existuje alternatíva v podobe softvérových filtrov modrého svetla, ktorých popularita rastie.
Súčasťou niektorých operačných systémov sú filtre známe ako nočné režimy, iné sa dajú stiahnuť na internete. Odporúčaný čas, v ktorom je dobré mať filter zapnutý, je 90 minút pred spaním.
OLED technológia
Konečne hlavný spôsob, ako problém s nespavosťou kvôli modrému svetlu z počítačov vyradiť z hry. OLED technológia, ktorá sa nachádza v nových počítačoch od firmy ASUS, sa v displejoch zbavuje vlnovej dĺžky 450 nm a posúva ich na 460 nm. Jej výhoda tkvie v tom, že pri OLED displejoch všetky pixely vyžarujú svetlo, a keď vytvárajú čiernu farbu, tak sa jednoducho vypnú. Nevydávajú žiadnu ďalšiu energiu a vytvoria takzvanú hlbokú čiernu.
Rozdiel 10 nm v takzvanom „budiacom peaku“ sa môže zdať nepatrný, nie však pre naše oči. „Posunutie OLED displejov zo 450 do 460 nm sa zdá ako drobnosť, lenže my sa dostávame preč zo spektra takzvaného škodlivého modrého svetla," vysvetľuje Medřický. Spektrum by sa podľa neho síce dalo posunúť ešte ďalej, ale nie o veľa. Farby, ktoré by sa na displejoch zobrazovali, by potom neboli pekné.
Čo sa týka kognitívneho výkonu, OLED technológia je tiež správnou voľbou, pretože aj preň platí, že pri energii 460 nm rastie. Technológia ASUS OLED dokonca redukuje škodlivé modré svetlo o 70 %. Tým, že sa ich technológia oproti filtrom modrého svetla posunula v spektrálnom meradle, kvalita farieb sa nezhoršila.
„Organizmy boli pripravené cez deň na biele svetlo, neutrálne, ktoré obsahovalo všetky vlnové dĺžky, ale tesne pred západom slnka bola energia oranžová, teplá biela. To sa do nás zapísalo a hovorí sa tomu evolučné odtlačky. My si to uvedomujeme, môžeme si púšťať silnú bielu energiu v stovkách luxov, ale večer sme boli zvyknutí, že dochádzalo k stlmeniu svetla," dodal Medřický s tým, že by sme tieto odtlačky mali počúvať.
