Ako sa žije s koronavírusom?
Máloktorá SMS správa vyvolá v človeku taký strach ako tá, ktorá vám oznámi, že ste pozitívny na Covid-19. Bez ohľadu na to, či máte úplne jasné príznaky, stále dúfate, že ste majiteľom akejsi novej doteraz nepoznanej exotickej choroby, ktorá nie je pre zmenu Covid, no spôsobuje úplnú stratu chuti a čuchu.
O to väčšie obavy človek má, keď musí túto správu oznámiť svojej rodine. Mama a stará mama boli vystrašené na smrť, ako tak to zachránila len absencia vážnejších symptómov.
Po testovaní, počas ktorého už je jasné, že s vašou sliznicou niečo nie je v poriadku, pretože pri výtere z nosa skoro od bolesti vykýchnete mozog, príde nevyhnutný výsledok. Po ňom by som čakal, že bude nasledovať urgencia z hygieny. Realita je však trocha pomalšia a úplne korešponduje so situáciu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v hlavnom meste.
Po správe, že mám Covid som samozrejme volal všetkým ľudom s ktorými som bol v úzkom kontakte. Podľa hygieny je úzky kontakt taký, keď som bol s niekým bez rúška po dobu dlhšie ako 15 minút. Vďaka Bohu sa dá moja práca robiť úplne na diaľku, a tak to okrem najbližšej rodiny a priateľky bolo iba zopár kolegov, s ktorými točíme videá.
Správa o pozitívnom výsledku je jasná a hovorí, aby som zostal 10 dní doma s odkazom, že mám kontaktovať svojho všeobecného lekára. Tu začína byť situácia zaujímavá pre človeka, ktorý chodil k pediatrovi do svojich 25 rokov a vo veku 26 netuší kto je jeho všeobecný lekár. Po dni intenzívnej investigatívnej práce sa však k menu predsa len dostanem, len aby som zistil, že dovolať sa v októbri počas pandémie všeobecnému lekárovi je podobne „jednoduché“ ako na hygienu.
