Christopher Nolan prišiel do kín s novým filmom po 3 rokoch. Oplatí sa vidieť?
Na Tenet sme čakali ako na zjavenie. Neboli sme sami. Celý svet upína svoj zrak na to, ako sa bude v kinách dariť prvému veľkému hollywoodskemu filmu v čase koronakrízy. Má zmysel púšťať filmy do kín, alebo sa ľudia stále boja zgrupovať v tesných priestoroch?
Nepotrebujú viac času na to, aby opäť začali húfne chodiť do kina? Tenet mal naštartovať „letnú“ blockbusterovú sezónu a zrejme sa mu to aj podarí. Avšak, tvrdiť, že Nolan nesklamal, by bolo z môjho pohľadu klamstvo.
Príbeh Tenetu nám bol pred premiérou nejasný a veľmi odlišné to nie je ani po nej. Partička agentov má zabrániť 3. svetovej vojne, no niektorí z nich vôbec nevedia, proti čomu vlastne stoja. Hlavným hrdinom je The Protagonist (v preklade doslova hlavná postava, pričom určitý člen The je nesmierne dôležitý) v podaní Johna Davida Washingtona.
V priebehu filmu získava od rôznych ľudí informácie o tom, aký je jeho cieľ a ako sa k nemu úspešne dostane. Už tu som našiel svoju prvú veľkú výčitku. Neviem, či sa tak Nolan a strihačka Jennifer Lame rozhodli kvôli tempu, už tak natiahnutej stopáži alebo celkovému vyzneniu filmu, no občas som sa v dialógoch a skákaní z miesta na miesto strácal.
Na začiatku padne veľa mien, veľa lokácií, veľa fyzikálneho vysvetľovania a divák si v hlave nestíha utvoriť celistvý obraz a priradiť tvár k menu. Našťastie, v priebehu filmu sa to zmení, no nič to nemení na tom, že sekvencia rýchlych rozhovorov o všetkom a zároveň o ničom diváka zmätie.
Tieto rozhovory sú často poloprázdne, keď sa márne snažia vysvetliť funkčnosť sveta a fyzikálne zákony povoľujúce takzvanú inverziu času. Postavy buď klamú alebo si protirečia, inokedy inverziu opisujú zbytočne zložito. Nolan si napísal aj scenár, pričom tentoraz mu asi nepomáhal jeho brat Jonathan. Zrejme on ho dovtedy držal na uzde, keďže Tenet je už príliš zbytočne prekombinovaný a hrá sa na nesmierne inteligentný sci-fi film.
To by bolo v poriadku, keby sa scenár aspoň z polovice venoval deju, postavám a ich emóciám natoľko, ako samotnej inverzii času. Ešte než sa ale pozrieme na hlavné problémy snímky, poďme si predstaviť základný element tohto filmu, toľkokrát omieľanú inverziu.
Pravdu-povediac, úplne som ju nepochopil. Na to budem potrebovať buď druhé zhliadnutie, alebo nejaké vysvetlenia na internete. Nolan si však zo samotného vysvetlenia ťažkú hlavu nerobí. Hneď na začiatku jedna postava hovorí druhej, aby sa to nesnažila pochopiť, ale aby to precítila.
Mám dojem, že to bolo smerované viac divákom ako postave vo filme. Ak nad tým nebudeš veľmi premýšľať a necháš sa viesť akčnými scénami a technicky dokonalým vizuálom, nebude ti prekážať ani fakt, že tomu úplne nerozumieš.
Inverzia času spočíva v tom, že niektoré predmety zažívajú tok času naopak. Napríklad, náboje nestrieľaš, ale chytáš späť do zbrane. V podstate zažívaš sled udalostí naopak. Od konca po ich začiatok. Týka sa to aj inverzných ľudí, áut a iných objektov. Vďaka tomu ťa čaká hneď niekoľko okulahodiacich záberov a originálnych nápadov v akčných scénach.
Bohužiaľ, Nolan stavil výhradne na inverziu, a tak sa okolo nej točí úplne všetko. Zatiaľ čo taký Interstellar alebo Inception neustále prichádzali s novými nápadmi, Tenet donekonečna recykluje inverziu. Nie že by ťa to niekedy prestalo baviť, nakoniec, inverzia naberá na obrátkach a zakaždým ťa dokáže ohúriť. Akurát od Nolana by si čakal niečo viac.
A to je finálny verdikt pri ďalších aspektoch filmu. Áno, bolo to skvelé a páčilo sa mi to, ale točil to predsa Nolan, takže som čakal viac. Potom sú tu základné prvky, ako význam deja, spracovanie postáv a emocionálne spojenie s divákom. Nolan nezvládol ani jedno. Na postavách ti nezáleží, motivácie väčšiny z nich sú nedostatočne vysvetlené alebo úplne ignorované.
Iste, každý očakáva, že tajní agenti chcú zachrániť svet a nepotrebujú na to ďalšie dôvody. Lenže bez emocionálneho prepojenia sú ich správanie, činy a v konečnom dôsledku aj ich osud divákovi ukradnuté.
Nolanovi sa často vyčítalo, že nedokázal pracovať s emóciami a jeho filmy sú chladné. Z takého Inception by na emocionálnej úrovni dokázal určite vytrieskať viac, no pri Interstellari už dokázal, že sa divákovi skutočne dokáže dostať pod kožu. Z nejakého dôvodu sa na to v Tenete ale opäť vykašľal.
Herci sú fajn, no nemajú čo hrať (až na vynikajúceho Kennetha Branagha, ktorý ma neuveriteľne prekvapil a zatienil celý herecký ansámbel), postavy nemajú veľa priestoru na rozvoj a celé je to o prechode z miesta A na miesto B s cool akčnými scénami a rýchlymi dialógmi v pozadí.
Ak si chcel vidieť v kine akčný blockbuster s našľapaným zvukom, precíznou réžiou a dokonalou technickou stránkou, veľmi ťa to obťažovať nebude. Ak si však v Tenete chcel okrem trikov, skvelej akcie a napätia nájsť aj sympatické postavy, skvele napísané dialógy, geniálne herecké výkony a príbeh, ktorý by ťa uzemnil, máme pre teba zlú správu.
V konečnom dôsledku tak záleží od toho, čo od nového Nolana vlastne očakávaš. Ja som naivne očakával všetko vymenované. Sčasti som tak nepochybne sklamaný, hoci som sa nenudil ani na sekundu a užil som si inverziu času aj napriek tomu, že som všetky jej scény nepochopil.
Nolan sa, našťastie, môže oprieť o veľmi talentovaných spolupracovníkov. V prvom rade musím vyzdvihnúť strih. Nolan Jennifer Lame (Manchester by the Sea, Hereditary, Marriage Story) varoval, že strih tohto filmu bude kľúčový a extrémne náročný. Po zhliadnutí filmu mi je jasné, že nepreháňal.
Bol by náročný aj v prípade, keby súčasťou snímky nebola inverzia času, no práve tá sa postarala o množstvo scén, ktoré bolo treba majstrovsky nastrihať a pospájať tak, aby vizuálne divákovi napovedali, čo sa v nich vlastne deje.
Svoju genialitu potvrdil aj hlavný kameraman Hoyte van Hoytema (Ad Astra, Dunkirk, Spectre, Interstellar), vďaka ktorému sa na udalosti plátna pozerá úžasne. Skvelo zachytáva akciu, dodáva všetkým scénam prehľad a znásobuje divákov zážitok. Posledným jednotlivcom, ktorého by som chcel vyzdvihnúť, je skladateľ Ludwig Goransson. 35-ročný Švéd má na konte soundtracky pre Venoma, Black Panthera či Creed, takže ma nikdy predtým neohúril.
Avšak, Tenetu dodal majstrovský soundtrack s množstvom opulentných tém a zvukov, ktoré ma doslova priklincovali do sedačky. Obzvlášť akčné scény či naháňačka na diaľnici je vďaka jeho hudbe ďaleko výraznejšou sekvenciou, než by som bol očakával. Tento soundtrack si budem nepochybne prehrávať doma ešte niekoľko dlhých týždňov.
Tenet je zaujímavým filmom a zlatou baňou pre cinefilov a filmových analytikov, ktorí sa v ňom môžu prehrabávať donekonečna. Aj napriek tomu však dokáže byť v niektorých aspektoch plytký, keď absolútne vôbec nepracuje s postavami a diváka nedokáže namotať na dej.
Kvôli zbytočnému vrstveniu jeho vedľajších liniek a neschopnosti jasne vysvetliť všetko, čo sa týka časovej inverzie, som si v istom bode povedal, že mi je to už vlastne jedno a začal som si len vychutnávať tú akciu a megalomanský audiovizuál, ktorý mi v kinách tak chýbal.
Na strieborné plátno som sa pozeral po pol roku a značne som si to užil. Tenet je pre mňa sklamaním, čo pri ďalšom Nolanovom filme môže zmeniť štúdio Warner Bros., s ktorým neustále spolupracuje. Možno by Christopher nemal mať až tak voľnú ruku pri tvorbe scenára.
Mojich sedem bodov z desiatich je dôkazom, že Tenet nevnímam ako zlý film. Akurát ma mrzí, že nenaplnil svoj potenciál a nie je niečím ďaleko významnejším. Či už pre diváka, alebo pre kinematografiu ako takú. Určite však bež do kina. Teraz už vieš, čo od filmu máš a nemáš čakať a budeš si ho tak vedieť užiť viac.
