Zdroje dát pre meteorológov sú totiž aj tam, kde by si ich nečakal.
Zdá sa ti, že predpovede počasia v poslednom čase príliš nevychádzajú? Podľa štúdie, ktorú cituje americká CNN, za to môže pandémia nového koronavírusu.
Presnosť predpovedí sa mala výrazne zhoršiť práve v období od marca do mája tohto roka. Počasie totiž predpovedajú matematické modely a počítače, no do tých treba najprv nasypať dostatok dát, vrátane teploty vzduchu v konkrétnej nadmorskej výše. Od tej potom súvisí prúdenie vetra a všetko ostatné.
Meteorológovia tieto údaje o teplotách získavajú z pozemných meteorologických staníc, ale aj senzorov na lodiach a lietadlách, ktorých však bolo v premávke počas najtvrdších karanténnych opatrení výrazne menej než v predchádzajúcich rokoch.
Dáta teda chýbali a keďže ich bolo menej, presnosť matematických modelov klesla. Nad pobrežím je možné chýbajúce dáta zozbierať vypúšťaním meteorologických balónov s potrebnými senzormi, no počasie výrazne formuje aj prúdenie vzduchu nad moriami a oceánmi, kde už to podobne jednoduché nie je.
Práve senzory na lietadlách majú byť zodpovedné až za 13 % dát, ktoré putujú do európskeho modelu ECMWF. Je teda zrejmé, že európske predpovede počasia boli zasiahnuté pomerne výrazne, ešte horšie však na tom sú odľahlé časti sveta ako je Grónsko alebo Sibír, kde počas predchádzajúcich mesiacov nelietalo vôbec nič.
Problémom nesprávnych či nepresných predpovedí pritom nie je len to, že ti bude zima alebo po ceste z práce nečakane zmokneš. Oveľa väčšie starosti majú oblasti, kde hrozí vznik záplav alebo hurikánov. Pre úrady tak môže byť ťažšie včas varovať občanov.
