Radšej knihu než film? V niektorých prípadoch by to bola veľká škoda.
„Benchley ťa donúti vydýchnuť a pokrútiť hlavou, zatiaľ čo pri Spielbergovi zadržíš dych a ani poriadne nevieš, odkiaľ útok príde.“ Vedel si vôbec, že film Čeľuste bol natočený podľa literárnej predlohy? Je jedným z mála príkladov toho, ako to môže dopadnúť, keď sa vizionársky režisér chytí dobrého knižného príbehu a premení ho na brutálne dobrý film.
Vieme. Každý knihomoľ sa bude do krvi biť za to, že knihy sú lepšie ako film. A v mnohých prípadoch, trúfame si povedať, že vo väčšine prípadov, je to fakt pravda. Ak sa však nájde vhodný režisér, šikovní herci a skvelý scenárista, knižná predloha môže pred tvojimi očami doslova ožiť až natoľko, že na knihu aj zabudneš.
Ktoré to sú?
Príbeh služobníčky
Dystopický román Margaret Atwoodej tento rok oslávil 35. narodeniny. Hovorí v ňom o potláčaní ľudských práv, vykorisťovaní životného prostredia, nefunkčných manželstvách a fanatizme. Nie náhodou po príbehu siahla streamovacia služba Hulu, ktorá zatiaľ odvysielala tri série (2017-2019). Premiéra štvrtej série bola pre koronavírus odložená na neurčito.
Seriál je z hľadiska kamery a zvuku fenomenálny, najviac prekvapia veľmi blízke zábery na tváre postáv a ostré farebné kontrasty, ktoré nie sú zvolené náhodou. Tvorcom sa podarilo vytvoriť estetické dielo, kde sa veľa dozvieš aj bez potreby dialógov: prevláda tzv. visual storytelling a trefne zvolená hudba. Svet, ktorý sa zo stránok kníh predstavoval len ťažko, má v seriálovej podobe jasné tvary.
Na rozdiel od knihy, seriál je dynamický a často vezme divákovi dych. Koncom každej epizódy nedočkavo klikneš na ďalšiu, pretože budeš chcieť vedieť, čo sa stane ďalej. Kniha je naopak pomalšia, hĺbavá, vytvára priestor pre tvoje vlastné myšlienky a dlho, dlho sa v nej nič nedeje.
Upírske denníky
Za úspechom jedného z najznámejších upírskych seriálov vôbec jednoznačne stoja príťažliví herci ako aj obrovská fanúšikovská základňa čitateľov, ktorí chceli vidieť, ako bude ich knižná séria vyzerať v televízii.
Upírske denníky neboli len o milostnom trojuholníku a vášnivej láske medzi človekom a upírom. Hovorili o tom, ako môže smrť a morálka ovplyvniť osobnosť človeka (či upíra). V centre príbehu je žena, ktorá prežila veľkú bolesť a stratu, zakúsila pravú lásku a bojuje za svoje pravé ja (hoci často robí extrémne hlúpe chyby).
Tvorcovia urobili niekoľko zmien, ktoré by sme im mohli vytknúť, no scenár je napísaný oveľa lepšie než knihy. Každá séria mala jeden jasný cieľ, zvyčajne nepriateľa, s ktorým bojujú hlavní hrdinovia. Ak sa k tebe seriál dostal v tom správnom veku, dychtivo si klikal na ďalšie epizódy. No knihy bolo pomerne ľahké pustiť z ruky. Preto si Upírske denníky vyslúžili miesto v našom zozname.
Veľké malé klamstvá
Seriál spája päticu silných žien, ich rodinné príbehy, domáce násilie a jednu vraždu, vytvorili ho podľa knižného bestselleru Liane Moriarty. Kniha je miestami vtipná, o skutočne ťažkých témach hovorí takmer zľahka, no až v seriáli dostáva príbeh rodičovstva, ženskosti, milostných vzťahov a priebojnosti tvar, aký si zaslúži.
Tvorcovia sa nebáli zmien. Príbeh presunuli z Austrálie do Kalifornie. Na rozdiel od knihy, seriálová Celeste (Nicole Kidman) o tom, že je obeťou domáceho násilia, nehovorí a svojho manžela (Alexander Skarsgård) vykresľuje v najlepšom svetle až do jeho smrti. Tvorcovia tiež pridali zápletky, vďaka ktorým sú medziľudské vzťahy dynamickejšie a lepšie ilustrujú tému nevery či hanby.
Najväčším rozdielom je, samozrejme, záver. V knihe napokon ženy priznajú, ako Perry zomrel, v seriáli však klamú. Aj vďaka tomu máme ďalšiu sériu, v ktorej môžeme sledovať, ako sa ženy vyrovnávajú so smrťou a ako sa kedysi obeť násilníka snaží nájsť samú seba v novom živote bez neho. Postavy majú v seriáli, paradoxne, väčšiu hĺbku a každá žena si nesie úplne inú traumu, s ktorou sa vyrovnáva. Ich puto pôsobí vyváženejšie a pri sledovaní má divák pocit nostalgie, akoby ich poznal osobne.
Čeľuste
Rovnomenný román Petra Benchleyho vyšiel v roku 1974. Steven Spielberg ho premenil na megaúspešný blockbuster len o rok neskôr, dodnes patrí medzi najúspešnejšie filmy vôbec. Hoci sa žralok objaví vo filme dohromady len päťkrát, jeho prítomnosť je v podstate neustále citeľná. Podobne to je aj v knihách, kde sú však útoky opísané mechanicky a chladnokrvne.
Benchley ťa donúti vydýchnuť a pokrútiť hlavou, zatiaľ čo pri Spielbergovi zadržíš dych a ani poriadne nevieš, odkiaľ útok príde. Hoci musíme vyzdvihnúť fakt, že v knihe prežiješ útok aj z pohľadu žraloka, nachádzajú sa v nej zbytočné opisy a ešte zbytočnejšie zápletky, ktoré tvorcovia filmu radšej nevyužili.
Desiatky strán sú venované afére medzi Ellen a Mattom a spisovateľ sa veľmi sústreďoval na ekonomickú situáciu v sedemdesiatych rokoch. Tá je však z filmu dostatočne citeľná aj bez zbytočných informácií o tom, kto z dediny je zapojený do zlodejskej bandy a ktoré postavy zvažujú drogy, aby prežili ekonomickú krízu.
Skvelé využitie kamery a priam hitchcockovské náznaky nebezpečenstva pridávajú napätú atmosféru a posadia ťa na kraj stoličky. Hoci má film vyše dvoch hodín, vôbec z neho nemáš pocit, že je pridlhý (hoci pri knihe si miestami povieš, že sa začína podobať na telenovelu). Každý záber má svoje miesto a spoločne vytvárajú nádherný filmový zážitok.
Vykúpenie z väznice Shawshank
Film sa stal takou legendou, že väčšina ľudí o poviedke nemá ani tušenia. Vyšla z pera majstra hororu Stephena Kinga ešte v roku 1982 a režisérovi Frankovi Darabontovi trvalo ďalších 12 rokov, kým dej pretavil do hollywoodskeho blockbusteru. A napriek tomu, že pridal niekoľko príbehov, ktoré v knihe neboli, postavu belocha stvárnil Morgan Freeman a viaceré scény zmenil na omnoho dramatickejšie, výsledkom je vynikajúci film, ktorý vlastne všetci poznajú skôr, ako sa dopočujú o predlohe.
Príbeh od Kinga bol menej dramatický, mnohé veci sa udiali skôr mimovoľne a náhodou (napríklad objavenie tunela, cez ktorý Andy ušiel) a ďalšie boli oveľa komplikovanejšie než vo filme (Andy Redovi neopísal presné miesto, kde nájde peniaze; dlho ich na vlastnú päsť hľadal). Hoci kniha je briliantne vyrozprávaná, predsa len ide o Kinga, až Darabont pretavil množstvo maličkých postáv do niekoľkých, ktoré si stihneš pri sledovaní obľúbiť.
Režisér pridal aj život Brooksa po prepustení z väzenia a otvoril tým diskusiu o tom, či nápravné zariadenia naozaj napravujú alebo sa po rokoch vo väzení už nikdy do spoločnosti nezaradíš. Do Andyho postavy sa najmä vďaka hercovi Timovi Robbinsovi zamiluješ a film ti „ubehne“ o čosi rýchlejšie než kniha.
Jurský park (1)
Román z roku 1990 napísal Michael Crichton, do filmu ho spracoval režisérsky mág Steven Spielberg. Film aj kniha majú veľmi podobný príbeh, no kniha je temnejšia a násilnejšia, dokonca sa v jednej časti dinosaury dostanú z ostrova až na kostarickú pevninu. Pri tejto snímke je veľmi náročné určiť, čo je lepšie: či román alebo film. Rozhodli sme napokon, že film je vhodnejší pre sledovanie s kamošmi či dokonca s rodinou, zatiaľ čo kniha poteší najmä die hard sci-fi fanúšikov, ktorí si zgustnú aj na detailných opisoch.
Crichton zaplní desiatky strán opismi parku, informáciami o paleontológii a inými, pre niektorých možno nudnými podrobnosťami. Spielberg ťa na druhej strane poteší akčnými scénami a zmysluplne vystavaným scenárom, ktorý je jednoduché sledovať aj v prípade, že o dinosauroch nič nevieš.
Film je skôr emocionálnym zážitkom, hollywoodsky uspokojivou snímkou na spríjemnenie večera. Kniha skôr intelektuálnym zážitkom – jednoznačne ti ju odporúčame, no nie je vhodná pre každého.
Hviezdny prach
Hviezdny prach je zatiaľ najlepšou adaptáciou z pera Neila Gaimana. Môžu za to nielen hviezdne mená (Sienna Miller, Henry Cavill, Michelle Pfeiffer a Robert de Niro), ale aj nádherná rozprávková atmosféra. Paradoxne, takmer všetky vedľajšie postavy hrajú oscaroví herci, no zaľúbenú dvojicu stvárnili Charlie Cox a Claire Danes.
Ide o príjemný rodinný film s pekným vizuálom, pričom knihu by sme po určitom veku už nečítali. Samozrejme, záleží, či čítaš klasický román alebo sa ti do rúk dostala nádherne ilustrovaná komiksová verzia. Oproti bežnej knižke je však film krásny a prekvapivo zložitý vzhľadom na to, že vo svojej podstate ide o rozprávku.
Režisér Matthew Vaughn pripravil niekoľko dejových línií, ktoré sú popretkávané a na záver sa veľmi príjemne a logicky prepoja. Aj miesta či postavy sú značne jednoduchšie: Gaiman sa vyžíval v drobných detailoch a magických stvoreniach, ktoré sa do filmu už nedostali. V jednoduchosti je však krása, priveľa postáv by zbytočne bralo pozornosť od hlavných postáv.
Výborným rozhodnutím bol hlbší rozbor postavy kapitána Shakespeara a tiež spôsob, akým film ilustruje, že sa do seba hlavné postavy zaľúbili (pomocou scénickej montáže). Záver sa od knihy značne líši, no dáva oveľa väčší zmysel a divákom prináša akýsi pocit uzavretého kruhu.
Malé ženy
To, čo s knihou autorky Louisy May Alcottovej urobila režisérka Greta Gerwig, nemá obdobu. Je to trefné, presné napriek početným zmenám v deji a zároveň snáď najlepšia interpretácia životov žien z obdobia, v ktorom Alcottová tvorila.
Najväčším rozdielom oproti knihe je akýsi meta-rozprávač v postave Jo (Saoirse Ronan), ktorá de facto píše príbeh, ktorý vo filme sleduješ. Inšpiráciou bola samotná spisovateľka a jej život.
Gerwig okrem iného zamiešala aj časovými líniami: miesto klasického chronologického poradia prepojila scény podľa emócie či asociácie. Film tak pripomína spletité spomienky Jo a nie jednoduché rozprávanie o živote.
Okrem toho film viac zdôrazňuje fakty, ktoré Alcottová svojho času vôbec nemusela riešiť: ženy si nemôžu zarábať a svojvoľne žiť svoj život (Meg v podaní Emmy Watson nie vždy poslušne a v tichosti prijíma chudobu, v ktorej žije). Dievčatá aj s matkou často chodia pomáhať chudobnejším rodinám, hoci samy toho nemajú veľa.
V knihe to robia predovšetkým pre svoju vieru (kresťanská viera je jednou z centrálnych tém románu), no v tomto storočí chcela režisérka prijateľnejšiu motiváciu. Tou sa stala dobrota a srdečnosť hlavných postáv, divák tak vníma najmä ich skutky a nie akúsi vsugerovanú či nebodaj falošnú láskavosť.
Novodobý remake s úžasnými hercami, výpravou, kostýmami, réžiou a skvelým scenárom schopným dotknúť sa tvojej duše dostal v našej recenzii osem a pol boda z desiatich. Zaslúžene. Jednoducho, táto adaptácia je pre dnešného diváka záživnejšia, krajšia a snáď aj ľahšia na sledovanie napriek skokom v čase.
Harry Potter a väzeň z Azkabanu
Pridávame aj jednu časť čarodejníckeho príbehu, pretože musíme otvorene priznať, že príbeh v rukách režiséra Alfonsa Cuaróna ožil v takej kvalite, aká sa už po ňom nikomu nepodarilo v rámci série napodobniť. Keď sme sa rozhodli všetky filmy zoradiť podľa kvality, trojka bezpodmienečne valcovala rebríčkom a aj po rokoch sa na tom v redakcii zhodneme.
Detské filmy o Harrym razom nabrali celkom iný smer aj žáner: stemnela atmosféra, prišli na rad dementori a veci sa ukázali v pravom svetle. Výborne to ilustruje nielen výber farieb či kostýmov, ale aj návrat k niektorým hudobným stopám či fantastická práca so zrkadlami a kamerou. Už nevidíme len pokrivený pohľad na rozprávkovo-magický svet. Ide o život a o smrť, ide o temného čarodejníka a Harry sa chtiac-nechtiac ocitol uprostred nie jednej, ale dvoch čarodejníckych vojen.
V momente, kedy vyčaroval Patronusa, bolo jasné, že kniha tieto emócie napriek príjemne nostalgickému pocitu pri čítaní jednoducho neprekoná. Samozrejme, chýbajú stovky detailov, desiatky výborných postáv a trochu nám to je ľúto, no akákoľvek debata o tom, či je lepší film alebo kniha, jednoducho musí skončiť zo subjektívneho aj objektívneho pohľadu rovnako: Cuarónov Harry je lepší ako Rowlingovej Väzeň z Azkabanu.
