Porozprávali sme sa so slovenskou etnologičkou Katarínou Nádaskou.
Porozprávali sme sa so známou slovenskou etonlogičkou Katarínou Nádaskou o tom, odkiaľ pochádzajú veľkonočné tradície.Prezradila nám však aj to, prečo sa pravdepodobne tak líšia od svojich pôvodných podôb.
Hoci počas tohoročnej Veľkej noci väčšinu zvykov dodržiavať nemôžeme, podľa nej je dôležité dokázať si to aspoň teraz odrieknuť, aby sme pandémiu porazili. O rok sa k tradíciám stále môžeme vrátiť.
- Čo bol pôvodný zámer šibačky a oblievačky
- Ako kedysi dávali dievčatá chlapcom najavo, že sa im páčia
- Či sa mohlo stať, že dievča by za vyšibanie nedarovalo vajíčka
Odkedy slávime Veľkú noc na Slovensku?
Prakticky od čias prvých kresťanov, čiže tento sviatok má už viac ako 1000 rokov.
Je to výlučne sviatok pre veriacich?
Hoci Veľká noc patrí ku kresťanským sviatkom, u nás a v tom slovanskom svete je to taká kombinácia náboženského a ľudového sviatku. Veľkonočný pondelok je plný takých ľudových zvykov. Aj počas jednotlivých dní Veľkého týždňa – Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa – sa dodržiavali rôzne ľudové zvyky.
Kostoly vždy fungovali, aj počas morových epidémií, aj počas cholery či počas svetových vojen. Pre veriacich je ich zatvorenie veľkým úderom.
Je podľa vás aj Veľká noc rodinným sviatkom?
Určite. Všetci sa stretnú všetci pri jednom stole, na Bielu sobotu večer sa skončí pôst.
V minulosti sa ľudia poctivo postili?
Dodržiavali ho naozaj veľmi prísne. Oni napríklad neboli zvyknutí jesť veľa mäsa. Čiže pre nich to nebol nejaký problém, nejesť 40 dní mäso, ako pre nás. Krátko pred pôstom sú fašiangy, keď si ľudia robili zabíjačky, a práve počas tých 40 dní si nechávali vyúdiť šunku, slaninku a klobásky. Aj preto bolo veľkonočné menu najmä z tých údenín. Naši predkovia to mali naozaj racionálne zadelené.
Pre pandémiu koronavírusu je teraz zakázané ísť na návštevy. Ako riešili pandémie Slováci v minulosti?
Mali sme tu mor, alebo čiernu smrť. Postihoval oveľa viac mestá než vidiek. Sviatky ako Veľká noc sa aj tak vždy slávili v chrámoch. Ľudia museli žiť svoje životy, či bola vojna, či choroby. My si to vlastne nevieme predstaviť, preto to je pre nás taká dráma. V chalupách našich predkov by väčšina z nás ani neprežila. Dnes sú chrámy zatvorené, ale napriek tomu to niekto sporadicky poruší a ľudia sa nám hrnú do kostolov. Ono sa to dá celkom pochopiť.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aká bola kedysi pointa šibačky a polievačky
- Prečo sa na východe polieva a na západe šibe
- Či má podľa etnologičky zmysel dodržiavať naše tradície
- Prečo sa tradície z našich životov vytrácajú
- Či rodičia vedú dnešné deti k slovenským tradíciám
- Ako budú podľa odborníčky vyzerať sviatky v budúcnosti
