Eva Šoltysová je tlmočníčka slovenského posunkového jazyka.
Vidíme ich v podstate každý deň v televízii. Rozprávajú rukami a sprostredkúvajú kľúčové informácie nepočujúcim. Uprostred krízy s koronavírusom je práca tlmočníkov veľmi dôležitá, vysvetlil nám šéf Slovenského zväzu nepočujúcich Jaroslav Cehlárik.
Bola to práve iniciatíva zväzu, že sa tlačové besedy v aktuálnej krízovej situácii tlmočia.„Tlmočníkov je veľmi málo a všetci ich v rámci komunity nepočujúcich poznáme,“ vysvetlil Cehlárik, ktorý cielene oslovoval tlmočníkov s možnosťou ísť tlmočiť tlačové besedy. Hoci je ich prítomnosť chvályhodná, opýtali sme sa priamo nepočujúceho, či aktuálnej situácii sluchovo postihnutí Slováci rozumejú. Už v rozhovore s profesorom a moderátorom správ pre nepočujúcich sme zistili, že nepočujúci majú niekedy problém aj s čítaním s porozumením. Je preto kľúčové, aby dôležitým informáciám skutočne rozumeli. Tlmočník v tom podľa Cehlárika zohráva veľkú úlohu.
Práve on bol kľúčovou osobou vo výbere štyroch tlmočníkov, ktorí v tomto období tlmočia naživo tlačové brífingy premiéra, hlavného hygienika či ministrov. Eva Šoltysová je jednou z nich a v deň, keď tlmočila jej kolegyňa, sa nám podarilo telefonicky spojiť na rozhovor.
- Ako sa našli tlmočníci, ktorí tlmočia tlačovky na Úrade vlády
- Aké certifikáty alebo školy majú tlmočníci posunkového jazyka
- Či je to platený džob alebo to robia zadarmo
- Či dostávajú tlmočníci informácie vopred, alebo všetko počujú prvýkrát až pri práci
Ako ste sa dostali k práci tlmočníčky na Úrade vlády?
Neriešime to my tlmočníci, rieši to náš nepočujúci kolega (Jaroslav Cehlárik, pozn. red.). On je taký náš manažér. Snažíme sa to tak robiť, ako to funguje v zahraničí. Samotní tlmočníci by ani nemali takéto veci riešiť, mala by to riešiť tá nepočujúca komunita alebo nepočujúci, ktorí to potrebujú, a tlmočník len príde na to konkrétne miesto. Bolo by fajn, keby to takto
fungovalo stále.
Takže vláda si vaše služby objednala cez Slovenský zväz nepočujúcich?
Áno, to on bol taký prvý impulz, od ktorého to prišlo. Zväz neustále upozorňuje na to, že aj nepočujúci potrebujú informácie. Majú ich vždy neskoro, nemajú ich plnohodnotné, alebo sú nepresné a vznikajú rôzne omyly. Nepočujúci si potom tieto informácie medzi sebou zdieľajú, takže je to o to horšie, ak tie informácie nie sú pravdivé.
Môžete vláde povedať nie a odmietnuť ponuku?
Áno, tlmočník môže odmietnuť ponuku ak má na to veľmi vážne dôvody. Myslím si, že sa to ešte nestalo. Tlmočníci sú naopak veľmi radi, ak akákoľvek požiadavka príde, takže snažíme sa takéto tlmočenie neodmietnuť. Naozaj by to muselo byť veľmi závažný dôvod, ktorý by mohlo až ublížiť tomu konkrétnemu tlmočníkovi.
Ako by mohla práca tlmočníkovi uškodiť?
Napríklad ak by to bolo proti etickým zásadám, porušovali by sa naše zákony, či dokonca by tlmočenie vykazovalo znaky trestného činu, alebo by mohlo ublížiť tlmočníkovi či jeho rodine. Inak v zásade tlmočník by tlmočenie nemal odmietať, veď nepočujúci má právo na zabezpečenie jeho základnej potreby.
Tlmočenie do posunkového jazyka je v tom výnimočné, že tú komunitu poznáte. Nie je to o tom, že sa niekto rozhodne naučiť sa po taliansky a ide tlmočiť do taliančiny.
Určite áno, väčšina tlmočníkov, ktorí túto prácu robia, sú buď deti nepočujúcich rodičov, alebo takí tlmočníci, ktorí nemajú nikoho v rodine alebo vo svojom okolí nepočujúceho. Práve dvaja z mojich kolegov, s ktorými sa striedame, nemajú v rodine nepočujúcich.
Prečo sa taký človek rozhodne pracovať s posunkovým jazykom?
Naozaj to musí byť nejaké náhodné stretnutie s tou komunitou, čo v nich zanechá taký pocit, že „Váu, to je zaujímavý jazyk, ja sa to chcem naučiť a chcem ho ovládať.“ Skutočne ich ten jazyk osloví a naučia sa ho. Moji kolegovia sú dôkazom, že sa to dá, že naozaj to nemusí byť len dieťa nepočujúcich rodičov alebo starých rodičov. Funguje to na princípoch výučby cudzieho jazyka.
Čo všetko sa v priebehu takejto výučby naučíte?
Učíte sa slová, v tomto prípade sú to posunky, úplne od začiatku. Ale samozrejme sa musíte naučiť aj o kultúre nepočujúcich – prečo to je tak, prečo to nepočujúci používajú, prečo používajú aj špecifické posunky, na ktoré nie je adekvátne slovo v hovorenom jazyku, teda posunový jazyk je veľmi bohatý a zároveň tajomne nádherný. Dá sa naučiť tak, ako akýkoľvek cudzí jazyk, ale súbežne musí prebiehať aj spoznávanie kultúry nepočujúcich.
Videla som kolegyňu tlmočiť Andreja Danka a nezávidela som jej.
Je aj nejaká formálna cesta vzdelávania na Slovensku? Existuje škola pre tlmočníkov do posunkového jazyka?
Našťastie už existuje. Od septembra sa otvára nový odbor na Trnavskej univerzite, na Pedagogickej fakulte. Je to odbor Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Avšak doteraz taká šanca nebola. Dal sa učiť posunkový jazyk len formou kurzov, ale aj tie kurzy sú rôzne. Je rozdiel, či je kurz víkendový alebo trvá niekoľko týždňov, ba až mesiacov a rokov, presne tak, ako v akomkoľvek cudzom jazyku.
Aký je ten Váš príbeh? Tiež ste z rodiny nepočujúcich alebo patríte k tým, ktorí k tomu pričuchli potom neskôr?
Ja som práve ten typický tlmočník, ktorý má nepočujúcich rodičov a ešte som si aj vybrala nepočujúceho manžela.(smiech)
Takže vy vlastne posunkujete častejšie ako rozprávate?
Asi áno. Pri deťoch, tam už je tak trošku aj tá verbálna komunikácia.
Deti sú počujúce?
Áno, v rodine ale určite viac posunkujeme.
Prečo ste sa vlastne rozhodli tlmočiť?
Motiváciu som pocítila už v detstve. My sme fungovali tak, že rodičia navštevovali tzv. Klub nepočujúcich. Boli to také organizácie, v ktorých sa nepočujúci stretávali, kde mali rôzne spoločné aktivity. Otec bol predsedom tohto klubu, takže ma zapájal, chtiac-nechtiac som do toho bola zapojená. Ak potreboval niečo zistiť, zavolať, vybaviť tak už mi hovoril: „Poď, Evka, musíme ísť tam, potrebujeme na nejaký mini futbalový zápas telocvičňu vybaviť.“
Takže ste tlmočili vlastne už v detstve?
(Smiech) Áno, chodila som často do klubu, mne to veľmi prirástlo k srdcu a už som zostala pri nepočujúcich. Nerobila som stále profesionálnu tlmočníčku, dlho som tlmočila dobrovoľne, nepočújuci sa na mňa obracali. Mala som iné zamestnanie a popri ňom som tlmočila. Ono sa to nejako tak proste vyvinulo.
Je to skutočne oddanosť práci, určite, lebo ten štít Vás nechráni, povedzme si na rovinu. A s rúškom sa tlmočiť nedá.
Existujú nejaké certifikáty o odbornosti alebo niekto, kto môže povedať „Áno, tento človek môže ísť tlmočiť do vlády“?
Je to veľmi ťažké, pretože pre tlmočníka je ten kvázi certifikát alebo ohodnotenie práve spätná väzba od nepočujúcich. To je pre mňa to úplne najpodstatnejšie, keď viem, že mi rozumeli, vedia mi zreprodukovať informáciu. Momentálne ešte máme certifikáty, ktoré sme získali v tej dobe, keď ešte fungovala organizácia, ktorá mala na to z Ministerstva práce a sociálnych vecí akreditáciu.
Bolo náročné taký certifikát získať?
Nebolo veľmi náročné získať ho, proste prišiel tlmočník na skúšku, urobil skúšku, dostal certifikát. Tak to fungovalo, musím povedať, žiaľ. Možno by som to nemala až takto otvorene povedať, ale nie je to dobrý systém do budúcna, pretože práve sme prichádzali o tých mladých, nádejných tlmočníkov, ktorí neboli ešte „hotoví“ tlmočníci a nemali tú možnosť sa niekde vzdelávať. Nemali možnosť nejako postupne tie skúsenosti naberať.
Čo by som ja musela ovládať, aby som sa mohla stať tlmočníčkou?
Ovládať nemusíte nič, pokiaľ hovoríme o tom, že nastúpite na štúdium. Stačí mať chuť , dobrú fyzickú zdatnosť a slušnú priestorovú orientáciu, pretože posunkový jazyk sa celý
vykonáva v 3D priestore.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo je tlmočenie tlačoviek náročné
- Čo urobí tlmočníčka v prípade, že nestíha tlmočiť
- Či by si trúfla tlmočiť Andreja Danka
- Ako sa jej tlmočil matematický model o šírení nákazy na Slovensku
- Aký je posunok pre koronavírus
