1917 je snímkou s majstrovským vizuálom, podmanivým soundtrackom a množstvom úsilia zo strany tvorcov, ktorí mali z pľacu nočné mory.
Náš seriál Spoza kamier sa v minulosti venoval Titanicu, vesmírnemu Interstellaru, komiksovému Deadpoolovi, ale aj magickému Harrymu Potterovi či fantasy Pánovi Prsteňov.
V tomto článku si priblížime vojnový klenot 1917 od Sama Mendesa. Ostrieľaný režisér si zvolil pre zobrazenie útrap a hnijúcich zákopov z obdobia prvej svetovej vojny formát prakticky na jeden záber. Samozrejme, záberov a neviditeľných strihov bolo potrebných hneď niekoľko. Ako prebiehala celková príprava, samotné natáčanie a čím všetkým si prešiel štáb, aby sa mu to podarilo sa dozvieš v tomto článku.
- Ako tvorcovia pri skúškach rátali dlžku zákopov pred ich vykopaním, aby sedeli s dialógmi a pohybmi hercov a kamery
- Prečo si 1917 právom zaslúži Oscara za vizuálne efekty a ako boli vytvorené
- Koľko kaskadérov sa podieľalo na filme a ako fungoval strih
- Akými spôsobmi sa pohybovala kamera a prečo sa natáčalo len pri oblakoch
Prípravy a predprodukcia
Režisér Sam Mendes v mladom veku navštevoval svojho deda Alfreda v Trinidade a ako tak sedával na drevenej verande, často počúval historky z prvej svetovej vojny, ktorej sa jeho starý otec zúčastnil. Sam spomína, že príbehom chýbala sentimentálnosť a akési hrdinstvo alebo odvaha. Obe vo filmoch nájdeme, no v skutočnosti sa každý bál o svoj život a často hrala úlohu skôr náhoda či šťastie.
Sebaistý Alfred v zákopoch doručoval správy, podobne ako dvaja vojaci, Schofield a Blake, v hlavnej úlohe filmu. Aj roky po vojne si neustále umýval ruky a mladý Sam až neskôr pochopil, že ide o silný zvyk z prostredia nechutných a špinavých zákopov: „Nikdy sa nevedel zbaviť bahna zo svojich rúk a akosi mu to ostalo, hoci už mal po sedemdesiatke“, povedal Mendes v rozhovore pre The New York Times.
Idea posla nesúceho správu na front bola základným námetom snímky a Mendes ju postupne pretvoril až v plnohodnotný scenár. Na pomoc si zavolal aj Krysty Wilson-Cairns, škótsku scenáristku a spolu prehrabali mnoho listov, denníkov a vojnových múzeí, aby lepšie pochopili samotné prostredie zákopovej vojny.
Mendes už dlhé obdobie hľadal scenár, ktorý by ho po dvoch bondovkách zaujal, no nič s ním nedokázalo pohnúť. Preto mu producentka povedala, nech si nejaký napíše sám (1917 je jeho prvým scenáristickým počinom).
Rozhodnutie spraviť jednozáberový formát prekvapil viacero jeho kolegov, strihača Leeho Smitha a kameramana Rogera Deakinsa, ktorí spočiatku Mendesa nebrali úplne vážne. Kameraman Roger Deakins v rozhovore pre BBC uviedol, že hneď bežal za manželkou a myslel si, že zle vidí.
Mendes sa tiež chcel vyhnúť hereckým hviezdam a rozhodol sa obsadiť dvoch menej známych hercov, aby k nim diváci dopredu nemali žiaden vzťah. Dean-Charles Chapman a George MacKay sa ukázali ako skvelá voľba a obaja začali so skúškami šesť mesiacov pred prvou klapkou.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo bola príprava nakrúcania aj s hercami tak dôležitá
- Prečo museli zákopy vykopať a po nakrúcaní znova zasypať
- Ako sa vyrovnali so slnečnými dňami, počas ktorých nemohli nakrúcať
- Ako naplánovali scény osvetlené svetlicami
- Prečo bol pri nakrúcaní na pľaci stále prítomný aj šéf vizuálnych efektov
- Ako to bolo s kaskadérmi a záverečnou masovou scénou
- Ako to bolo s prídelom alkoholu v skutočných zákopoch 1. svetovej vojny
