Ako sa Slovenka dostala k práci policajtky v Chicagu? A čo nám povedala o miestnej kriminalite gangov?
37-ročná rodáčka z Oravy Patrícia Heuer (rodená Smolárová) je policajtkou v americkom Chicagu. V meste, ktoré je známe svojou vysokou kriminalitou a nebezpečnými gangami. Na Slovensku vyštudovala Akadémiu Policajného zboru a následne sa vydala na potulky svetom, z ktorých sa pôvodne plánovala vrátiť domov. V USA však žije už 15 rokov.
S aktívnou členkou polície v Chicagu sme sa rozprávali o práci tamojších policajtov, ktorí sú pravidelne konfrontovaní s bojom miestnych gangov.
Objasnila nám, akou výzbrojou disponujú chicagskí policajti, ako často sa dostávajú do prestreliek a koľkými gangami a jednotlivými frakciami je Chicago zaplavené. S policajtkou Heuer sme v neposlednom rade rozobrali rozdiely medzi chicagskou a slovenskou kriminalitou, platmi a možnosťami uplatniť sa.
- Koľko gangov a ich jednotlivých frakcií pôsobí v Chicagu
- Ktorý gang považuje policajtka Heuer za najnebezpečnejší
- Aký je bežný pracovný režim chicagskeho policajta
- Čo môže gangstrov motivovať k vražde policajta
- Akou výzbrojou disponuje policajt z Chicaga a prečo musia nosiť nepriestrelné vesty
- Porovnanie chicagskej a slovenskej kriminality
Prečo ste sa rozhodli v mladosti vycestovať do USA?
Keď som ukončila Akadémiu Policajného zboru, mala som 22 rokov a chcela som trochu precestovať svet. Poznala som nejakých ľudí v Amerike, tak som sa rozhodla, že tam strávim rok či dva a hlavne sa naučím jazyk. Aj keď som totiž mala na škole angličtinu desať rokov, veľa som z nej nevedela. Z roku až dvoch sa však nakoniec stalo 15 rokov a stále som tu.
Čiže prvotným cieľom nebolo ísť robiť do Ameriky policajtku?
Nie, ja som sa chcela vždy vrátiť. Cieľom bolo iba cestovanie, naučenie sa jazyka a následne návrat na Slovensko.
Keď sa pozriete na štatistiky, tak za týždeň sa v Chicagu udeje viac násilnej kriminality, než na Slovensku za celý rok. Veľká časť kriminality je ovplyvnená gangami, ktoré majú medzi sebou mnohé konflikty. Je to skoro ako vo filme.
Začiatkom 20. storočia odchádzali ľudia za prácou do USA a to najmä z oblastí Kysúc a Oravy. Bol medzi nimi aj niekto z vašej rodiny?
Rok predtým, ako som skončila školu, som strávila v USA leto. Bola tu celkom veľká slovenská a poľská komunita, takže som následne išla ku známym, ale rodinu som tu nemala žiadnu. Ale zhruba rok a pol na to, ako som prišla do USA, za mnou pricestovala aj sestra Veronika. Býva so mnou a mojou rodinou.
Predpokladám, že takáto srdcu blízka komunita urýchlila váš prechod z Oravy do Chicaga.
Áno. Keď išli ľudia 15 rokov dozadu do USA, zväčša to boli študenti, ktorí išli do týchto komunít. Dôvody sú jasné. Keď je človek v blízkosti ľudí rozprávajúcich tým istým jazykom, cíti sa viac ako doma. Takže prechod bol jednoduchý.
Neľutujete niekedy svoje rozhodnutie vydať sa za „veľkú mláku“?
Kedysi som rozmýšľala nad tým, že kto vie, aké by to bolo, keby som zostala na Slovensku. Ťažko povedať. Veľmi sa však nad tým nezamýšľam. Na začiatku som samozrejme chcela ísť naspäť, potom ma to ale prešlo. Teraz je to už trochu iné. Za ten čas som nabrala skúsenosti, mám iné možnosti. A keby som sa chcela vrátiť na Slovensko, tak by som aj tam mala odlišné príležitosti, než pred tými pätnástimi rokmi.
Čo sa vám na Chicagu najviac pozdáva?
Myslím si, že sú tu väčšie možnosti uplatnenia sa. A čo sa týka práce policajta, tá dynamika kriminality je úplne odlišná, ako na Slovensku. A ľudia sa tu dokážu vypracovať na určité pozície skôr, než je tomu u nás. Ale aj na Slovensku mám známych, ktorí sú dobre uplatnení. Väčšina z tých známych, ktorí však majú uplatnenie, disponovali už predtým jazykovými znalosťami, čo v čase pätnásť rokov dozadu nebolo veľmi bežné. Nevravím, že bez jazyka sa nedá uplatniť. Samozrejme, že áno. Ale vidím, že tí, ktorí sa uplatnili, mali už vtedy jazykové znalosti. Ja keď som končila Akadémiu, tak som jazykové znalosti určite nemala.
Koľko vám trvalo kým ste sa naučili plynule rozprávať po anglicky?
Poviem to tak – väčšinou, keď ste doma a pozeráte televízor, je to viac-menej strata času. V Amerike to bolo iné, pretože bolo všetko v angličtine. Vždy sme si zapli titulky a z nich som sa začala postupne učiť. Na profesionálnu komunikáciu som sa učila tak 5 rokov a na takú každodennú úroveň asi 3 roky. Chybou ale bolo aj to, že som fungovala najmä v slovenskej komunite, kde sa nikto nerozprával po anglicky. Mali sme tam vždy jedného dvoch ľudí, ktorých sme ťahali na úrady, keď sme potrebovali niečo vybaviť. Asi po roku a pol som začala brať kurzy angličtiny, a to urýchlilo ten postup. Poznám však ľudí, ktorí sú tu 10, 15 či 20 rokov a po anglicky veľmi nevedia. Ich uplatnenie je však tým pádom veľmi limitované.
Čo vám najviac chýba na Slovensku?
Jedlo, samozrejme (smiech). A susedské vzťahy. Tu, kde žijem, máme svoju komunitu a dobré susedské vzťahy. Na slovenskej dedine však každý každého pozná, čo nemusí byť automaticky vždy dobré, ale išlo o určitú formu ochrany. Na Slovensku to bolo priateľskejšie. Tu môže človek bývať v paneláku a nepozná ani jedného suseda.
Strieľajú na seba aj počas bieleho dňa, i keď vedia, že sú ulice plné kamier. Neprekáža im ani trestná činnosť voči deťom či starším osobám.
Ako sa vám podarilo dostať k americkej polícii?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Porovnanie slovenskej a chicagskej polície – korupcia a platy
Ako kriminálnici jednajú so ženou policajtkou a čím si slovenská policajtka získava u kriminálnikov rešpekt
Aké technológie pomáhajú policajtom pri zásahu proti prestrelkám
Akým spôsobom sa americká polícia pripravuje na teroristické útoky
Koľko gangov sa nachádza v Chicagu a ktorý je najnebezpečnejší
