Policajt Michal: Vláda si do zboru dosadzuje svojich ľudí, šikana od vedúcich dohnala kolegyňu na psychiatriu (Rozhovor)

29-ročný Michal Hulvan pracuje pre Policajný zbor od októbra 2010. Prvé 4 roky slúžil na krajskom útvare PMJ (Pohotovostná motorizovaná jednotka) Trnava, kde nemal žiadne problémy.

Z dôvodu znižovania stavov na PMJ bol preradený na obvodné oddelenie do Trnavy. Tam za posledné 3 roky spoznal šikanu od nadriadených priamo na svojej osobe. Voči polícii, kde naďalej pracuje, má v aktuálnej dobe podané 4 žaloby, z čoho 2 sú v riešení.

Medzi policajtmi podľa jeho názoru panuje všeobecné pobúrenie, ale iba málokto sa o skorumpovaných pomeroch nebojí hovoriť.

V rozhovore nám mimo iného porozprával o tom, akým spôsobom si vládni politici dosadzujú do policajných radov „svojich ľudí“, u ktorých možno pozorovať abnormálne rýchly kariérny postup. Nevyhli sme sa ale ani téme zavraždeného novinára Kuciaka a jeho snúbenice.

Nebojíš sa o tomto všetkom hovoriť? Nebudeš mať kvôli tomu ešte väčšie problémy?

Nebojím sa toho. Ľudia sa už skrátka musia dozvedieť o tom, čo sa deje v Policajnom zbore. Väčšina ľudí má na policajtov zlý názor, pretože v manažmente nie sú dostatočne fundovaní ľudia, a potom celá polícia aj takto vyzerá. Čo je vidieť aj pri vražde novinára, pri ktorej len málokto pochybuje o napojení na políciu a politiku.

Čo sa dialo v Policajnom zbore po smrti Kuciaka? Ako ste k tomu pristupovali?

Úprimne, podľa toho, čo vidím a čo viem, som neveril, že to objasnia. Len im už natieklo do topánok a začali konečne robiť normálnu prácu.

Myslíš, že keby polícia fungovala tak ako má, dalo sa jeho vražde vyhnúť?

Nemám skúsenosti s kriminálnou políciou, ale z toho, čo sa u nás hovorí, tak sa všetci veľmi čudujú, že v tomto prípade vôbec niekoho obvinili.

Prekvapila vás aj informácia, že si Kuciaka v policajnom systéme niekto lustroval a informácie o ňom sa mohli dostať tretej strane?

Myslím, že to je v Policajnom zbore celkom bežná vec. A pokým neprestane byť polícia prepojená na politikov a podnikateľov, tak to bude aj naďalej trvať. Tam by bolo najlepšie separovať políciu od politiky, a teda od ministerstva vnútra. Aby sa zamedzilo politizácii.

Aký máš názor na bývalého prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara? A eviduješ zmeny po nástupe Lučanského?

Názor na bývalého prezidenta Policajného zboru poviem len ťažko, pretože som s ním nikdy nebol v kontakte. Jediné, čo viem, je to, že sa jedna moja sťažnosť dostala až k pánovi Gašparovi. Ten ju dal prešetriť a uzavrela sa v zákonnej lehote a taktiež zákonným spôsobom.

Čo sa týka pána Lučanského, príde mi celkom rázny a konečne robí potrebné čistky sporných ľudí, ale skôr v rámci najvyšších útvarov takže k nášmu okresu sa to dostane len ťažko.

Myslíš si, že výmena bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka za Denisu Sakovú mala nejaký zmysel? Alebo v tom nevidíš vôbec žiadnu zmenu?

Môj osobný názor je taký, že to tomu veľmi nepomohlo. Oni urobili čistky, aby umlčali verejnosť, ale neviem či to má nejaký zmysel. Tak isto aj voľba policajného prezidenta, čo sa schválila, nemá zmysel. Preto aj s novými odborovými zväzmi máme plány na reformu zboru.

Pretože Policajný zbor je vyslovene zastaralý, tam funguje komunistický režim. Každý policajt sa bojí sťažovať na súd, pretože mu následne začnú robiť ešte viac naprieky. Napríklad, keď som podal prvú sťažnosť, odvtedy mám na konte 4 tresty a štyrikrát sa idem súdiť. 

Ako si sa do sporov s políciou vlastne dostal? A prečo si bol nútený podať niekoľko žalôb?

Celé to začalo vtedy, keď som sa na obvodnom oddelení v Trnave, kde som pracoval na priestupkových spisoch, zastal mladších kolegov. Vtedy som asi pravdepodobne urazil zástupcu riaditeľa obvodného oddelenia v Trnave Andreja Bohunického. 

Potom sa naskytla príležitosť zažiť niečo nové a nabrať policajné skúsenosti v zahraničí. Rozhodol som sa ísť na výberové konanie do zahraničnej jednotky, pričom som bol úspešný. Keď bolo rozhodnuté o tom, že pôjdem, zástupca Bohunický dal návrh na moje potrestanie.

Vtedajší riaditeľ mi 3 dni pred tým, než som mal odísť do zahraničia, uložil písomné pokarhanie. Aj keď zástupca žiadal percentá z platu. Následne sa situácia začala vyostrovať. Keď som prišiel za zástupcom kvôli zle naplánovaným hodinám v rámci pobytu v zahraničí, povedal mi, že nemám nárok na to, aby mi preplánoval hodiny.

Bol som za ním zhruba trikrát, pričom som mal so sebou aj usmernenie z ministerstva vnútra o tom, ako sa to má naplánovať, ale on trval na svojej pravde. Potom som sa od veliteľa čaty dozvedel, že ma chce zástupca preradiť na hliadku.

Keď som prišiel za zástupcom Bohunickým, povedal mi, že som neschopný a budem robiť na hliadke. Ďalšia vec na seba nenechala dlho čakať a zástupca mi po veliteľovi čaty odkázal, aby som sa vysťahoval z kancelárie. Hrozilo, že ak to neurobím, tak ma potrestá.

Ako si na to reagoval?

Zvažoval som podanie sťažnosti za zle naplánované hodiny a keďže som nechcel zbytočne trest, tak som sa presťahoval do inej kancelárie. Následne som obdržal služobné hodnotenie. Policajti dostávajú známkovanie tak, ako študenti na vysokej škole, čiže od A až po Fx.

Ja som dostal služobné hodnotenie B, ale nejako mi nesedelo, že pri druhom najlepšom hodnotení som bol označený za neschopného policajta, ktorého chcú dať na hliadku. Medzitým som podal prvú sťažnosť týkajúcu sa spomínaných zle naplánovaných hodín a taktiež toho, že ma chceli vysťahovať z kancelárie.

Aj ostatní chalani, ktorí robia na hliadke, majú totiž vlastné kancelárie. Prečo by som sa teda mal vysťahovať práve ja, keď kancelária, kde som sedel, bola pre päť ľudí a toho času sme tam boli dvaja?

Ako prebiehala práca na hliadke? Potýkal si sa naďalej s problémami?

Problémy na čas ustáli. Povedal som si, že budem robiť povinnosti tak, ako treba. Urobím všetko, čo mám, ale nebudem dávať pokuty, pretože zákon mi umožňuje riešiť priestupky aj dohovorom. Z ničoho nič sa ale vedenie rozhodlo, že pôjdem na stálu službu. Bolo mi to ale predostreté tak, že pozíciu stálej služby určite nezvládnem, takže ma zámerne prevelia a časom sa ma možno zbavia.

Prečo si podľa teba mysleli, že danú pozíciu nezvládneš?

Pretože Trnava je najväčšie obvodné oddelenie na Slovensku a je to tam dosť náročné, čo sa týka manažmentu. Stála služba musí zastupovať riaditeľa, a teda v jeho neprítomnosti za neho vykonávať rozhodnutia. Nakoniec som to na ich prekvapenie zvládal, ale potom ma čakalo ďalšie prekvapenie.

Prišli odmeny za služobné hodnotenie, ktoré som podpísal ako „B“, čo je druhá najlepšia známka. Ale ja som žiadne odmeny nedostal. Dotazoval som sa teda, prečo je tomu tak.

Bolo mi povedané, že v systéme je zapísané C miesto B. A odmeny dostávajú len policajti, ktorí boli hodnotení známkami A až B. Začal som teda pátrať v tom, čo sa dialo, a zistil som, že mi dal zástupca Bohunický podpísať hodnotenie, kde bolo uvedené „B“, ale body mi dal na „C“.

Podal si kvôli tomu sťažnosť?

Áno, iste. Tá bola vyhodnotená ako opodstatnená, odmeny mi vrátili, ale zástupca nebol potrestaný, pretože malo ísť údajne len o administratívnu chybu. Bohunický ale robil hodnotenia približne 30 až 40 ľudom a táto kvázi administratívna chyba sa stala práve u mňa.

A ako dopadla prvá sťažnosť týkajúca sa zle naplánovaných hodín?

Bola zhodnotená ako opodstatnená v jednom bode, v rámci tých hodín. Tie mi preplánovali. Namietanú diskrimináciu mi ale neuznali a ako inak, potrestaný nebol opäť nikto. A keďže som bol v podstate problémový policajt, došliapli si na mňa aj za obyčajné policajné čierne tričko.

Naozaj ťa potrestali za policajné čierne tričko? O čo presne išlo?

Celá udalosť sa udiala počas mojej stálej služby pri futbalových opatreniach, kde som zabezpečoval vydávanie a preberanie výstrojných a výzbrojných súčiastok. Pri preberaní služobných zbraní som si zelenú polokošeľu zašpinil, a preto som si musel dočasne obliecť čierne tričko. Po ukončení opatrení prišiel pán zástupca okresného riaditeľa Marián Kováčócy, ktorý je synom Mariána Kovačócyho, bývalého poslanca  NR SR za SMER.

Ten sa ma spýtal, čo to mám oblečené, a po mojom vysvetlení mi prikázal, aby som ihneď odstránil závadu a ďalej sa vyjadril, že to budeme riešiť disciplinárne. Od kolegu, ktorý sa vrátil z opatrení, som si požičal zelenú polokošeľu a závadu som odstránil. Za túto drobnosť som dostal písomné pokarhanie a celý nasledujúci rok som bol v treste bez nároku na odmeny.

V ten istý večer, keď som preberal zbrane, prišiel do miestnosti zástupca Bohunický a riaditeľ obvodného oddelenia Sedlačko. Pri odovzdávaní zbrane riaditeľ Sedlačko omylom vystrelil. Išlo to asi 30 centimetrov od kolena policajta a v miestnosti bolo asi 6 alebo 7 policajtov a na chodbe približne 5 civilistov.

Hovoríme tu teda o nebezpečnej manipulácii so zbraňou, no táto vec sa ututlala, pričom mňa potrestali za to, že som mal miesto zelenej polokošele čierne tričko. Mimochodom ide o to isté čierne tričko, s ktorým vystúpil policajný prezident pred médiami.

Na niečo takého dokonale pasuje označenie dvojitý meter.

Veru áno. Ja sa teda pýtam, je spravodlivé, že policajný prezident vystúpil v rovnakom tričku na tlačových konferenciách a ja za takúto banalitu nedostanem celý rok odmeny?

A aká je priama úmernosť medzi trestami medzi mnou a pánom Sedlačkom? Dotyčný dostal za streľbu totiž iba výčitku, ktorá nie je podľa našich zákonov disciplinárnym opatrením. V podstate nad ním len zdvihli prst. Keby niečo podobné vykoná radový policajt, dopadlo by to úplne inak.

Prišlo aj k ďalším neprimeraným trestom voči tvojej osobe?

Iste. Po približne roku na stálej službe som dostal hodnotenie D, ktoré robil zástupca Bohunický. Odvolal som sa, pretože v mojom hodnotení bolo uvedené, že nedávam pokuty a neobjasňujem priestupky. Lenže stála služba nechodí von, takže išlo o nezmysel zo strany zástupcu Bohunického.

Krajským riaditeľom bola nakoniec zriadená komisia, ktorá mi udelila hodnotenie B, čiže zlepšenie o dva stupne. Týchto situácií bolo ale naozaj veľa. Aktuálne mam kvôli trestom podané 3 žaloby (2 sú v riešení) a jedna žaloba sa týka diskriminácie zo strany zamestnávateľa.

Nemal si možnosť obrátiť sa pred súdom na vyššie vedenie?

Áno, bol som u krajského riaditeľa, ten síce povedal, že to, čo sa u nás deje, nie je normálne, ale do dnešného dňa nedošlo k náprave.

Keď som ťa kontaktoval, hovoril si mi aj o dosadzovaní ľudí, ktorí majú rodinu v politike. Vedel by si uviesť príklady?