Za 50-dňové moratórium hlasovali všetci poslanci strany SMER, SNS aj extrémistickej ĽSNS. Zákon je podľa odborníkov nedemokratický a voličom skomplikuje rozhodovanie. Uvidíme skutočne poslednýkrát prieskumy 10. januára?
Parlamentné voľby sa budú konať 29. februára 2020, posledné prieskumy však budú môcť Slováci vidieť o necelý mesiac, 10. januára. Takmer dva mesiace sa tak nedozvieš aké šance má ktorá strana pred voľbami. Doteraz sme túto možnosť mali až do 14 dní pred voľbami. V minulosti moratórium na prieskumy takmer neexistovalo.
Poslanci strán SMER-SD, SNS, extrémistickej ĽSNS a ďalší ale prelomili veto prezidentky, ktorá návrh zákona nepodpísala s argumentom, že je jeho obsah protiústavný. „Som presvedčená o tom, že novela je v rozpore s viacerými ústavou garantovanými právami,“ povedala prezidentka. Hovorí o obmedzovaní ústavného pricípu slobodného získavania informácií a nežiadúcej cenzúre. Tá bude vyhovovať len politickým stranám a dezinformátorom.
Aj Medzinárodné prieskumné asociácie sa zhodujú, že 50-dňové moratórium ohrozuje demokraciu a obmedzuje voľný prístup k informáciám.
„Slobodné zverejňovanie prieskumov verejnej mienky má zásadnú úlohu vo všetkých spoločnostiach a je nevyhnutné pre informovaného občana. Zákaz zverejňovania predvolebných prieskumov verejnej mienky obmedzuje voľný prístup k informáciám a ohrozuje demokraciu. Preto dôrazne nesúhlasíme s takýmito obmedzeniami,“ uviedla v oficiálnom stanovisku prezidentka Svetovej asociácie pre výskum verejnej mienky Marita Carball.
Zákon prezidentka Zuzana Čaputová napadla na Ústavnom súde. Podľa nej ide o cenzúru, pravidlá sa menia počas hry, zmena bola schválená v extrémne rýchlom čase a poslanci nevyvinuli snahu nájsť efektívnejšie riešenie, čím nesplnili podmienku nevyhnutnosti.
Veto prezidentky prelomilo 80 poslancov. Na hlasovanie prišli úplne všetci poslanci Smeru, SNS aj ĽSNS. Okrem nich hlasovali za 50-dňové moratórium poslanec Mosta-Híd Eduard Adamčík a odídenci od Kotlebu Juraj Kolesár, Ján Mora a Milan Špánik. Pridala sa aj nová členka SNS Alena Bašistová a bývalí členovia Sme rodina.
Aj keď zákon vstúpi do účinnosti, nebude sa týkať politických strán. To v preklade znamená, že tie si budú môcť naďalej nechávať vypracovať podrobné výsledky a nastavovať podľa nich kampaň.
Na snímke poslanci NR SR zľava Anton Hrnko (SNS) a Robert Fico (Smer-SD) počas hlasovania na rokovaní 53. schôdze parlamentu
„Netreba opomenúť skutočnosť, že osoby pracujúce na volebnej kampani kandidátov a politických strán a aj samotní kandidáti kandidujúci vo voľbách sú zároveň voličmi,“ píše sa v návrhu Zuzany Čaputovej. Tí budú oproti širokej verejnosti zvýhodnení tým, že budú mať prieskumy k dispozícii, len ich nebudú môcť zverejniť.
Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik varuje, že prijatie zákona pomôže falošným prieskumom. Bývalý predseda Ústavného súdu Ján Mazák konštatuje, že sme sa dostali do „politického a ústavného suterénu“ a zákon je podľa neho „protiústavný, surový voči voličom a šliape po slovenskej štátnosti.“
Prítomných poslancov bolo 148, za 50-dňové moratórium hlasovalo 80 z nich. Proti bolo 56 a ďalších 10 sa zdržalo hlasovania
Ako v Afrike
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo nás prirovnávajú ku štátom ako Kamerun alebo Tunisko
- Kto konkrétne získal prelomením veta prezidentky obrovskú výhodu vo voľbách
- Či môže byť 50-dňové moratórium zrušené ešte pred voľbami vo februári 2020
- Ako sa dá zákon efektívnym a vtipným spôsobom obísť
- Čo hovoria odborníci
