10 filmových tipov, ktoré majstrovsky upozorňujú na jeden z alarmujúcich problémov našej spoločnosti.
Šikana patrí k smutným fenoménom našej spoločnosti už niekoľko dekád. Stretávame sa s ňou prakticky všade - v škole, na úradoch, na pracovisku... a s rozmachom informačných technológií už aj na internete. Následky, v ktoré môže vyústiť sú často tragické a šokujúce. Je teda jasné, že sa táto téma nevyhla ani kinematografii. Mnoho režisérov vo svojich dielach tematizovalo rôzne formy ľudského ponižovania: či už išlo o surové drámy (The Stanford Prison Experiment) alebo horory (Unfriended). V prítomnom rebríčku sa však pozrieme na filmy odohrávajúce sa v prostredí, kde sa šikane darí až nezdravo dobre: v školách. Snáď v každej triede sa dajú nájsť jej prejavy. Vzhľadom na to, že scény šikany dnes môžete nájsť v každej druhej tínedžerskej komédii, my sa zameriame na drámy, kde je šikana dominantnou témou (alebo sa aspoň objavuje ako jedna z príčin výpovede o súčasnej spoločnosti). Niekde sa prejavuje v náznakoch, niekde s otvorenosťou a krutosťou, z ktorej mrazí. Držte si klobúky, príliš pozitívne čítanie to nebude.
10. Elephant (réžia: Gus Van Sant, 2003)
Snímka Gusa Van Santa sa pokúsila nájsť odpovede, prečo došlo k šialenému masakru na strednej škole Columbine v roku 1999. Režisér sa skutočnými udalosťami inšpiroval len voľne, ale aj tak ponúka patrične mrazivý obraz jedného dňa zdanlivo obyčajnej školy. A ono sa toho skutočne spočiatku príliš nedeje. Decká sa venujú štúdiu, práci v knižnici, skupina dievčat klebetí pri obede. Neodvrátiteľná hrozba sa však vznáša vo vzduchu. Do školy kráčajú dvaja neobľúbení študenti Alex a Eric. A nesú so sebou zbrane. Elephant je nakrútený v tradícii nezávislých či artovejšie ladených kúskov (dlhé zábery, utlmená príbehovosť), napriek tomu si myslíme, že má potenciál emocionálne zatriasť aj mainstreamovejším divákom. Van Sant s neuveriteľným chladom naznačuje príčiny tragédie a snaží sa dostať do myslí dvoch útočníkov. Šikana sa v súvislosti s masakrom v Columbine pretriasala veľmi často, režisér však poukazuje aj na to, že tu nepochybne hralo rolu omnoho väčšie množstvo faktorov.
9. Two Thirty 7 (réžia: Murali K. Thalluri, 2006)
A pokračujeme filmom, ktorý sa spomínaným Elephantom formálne výrazne inšpiroval, dokázal si však zachovať svoju osobitosť. Murali K. Thalluri nám na pôde jednej strednej školy predstavuje viacero osudov a priamo poukazuje na kľúčové problémy mnohých dospievajúcich. Každodenné trápenie homosexuálnych, hendikepovaných či introvertných študentov je len jednou stranou mince. Režisér nás však v klbku osudov zavedie aj medzi samotných násilníkov či populárnych frajerov. A my zistíme, že aj tí nosia falošné masky zo strachu, aby sa neprepadli medzi „loserov“. Emocionálne silný príbeh ponúka hneď niekoľko podnetov na zamyslenie a zároveň poskytuje realistický exkurz medzi generáciu dnešných mladých ľudí.
8. Bang, Bang, You're Dead (réžia: Guy Ferland, 2002)
Vo vynikajúcej televíznej snímke Guya Ferlanda je hlavnou postavou stredoškolák Trevor. Toho šikana dohnala až k neúspešnému útoku na svojich spolužiakov. Potom, čo sa od neho všetci odvrátili, nachádza pomoc u učiteľa dramatickej výchovy. Práve ten totiž Trevorovi ponúkne hlavnú úlohu v divadelnej hre Bang, Bang, You're Dead. Jej hrdinom hrdinom je mladík, ktorý spácha školský masaker. Obsadenie Trevora samozrejme vzbudí vlnu obrovskej nevôle. Ale možno aj na divadelných doskách sa dá ukázať krutá pravda o tom, čím si musia niektorí študenti prejsť a pred čím ostatní často zatvárajú oči. Bang, Bang, You're Dead ponúka ohromné množstvo silných scén a hereckých výkonov (Ben Foster, Tom Cavanagh). Sympatické je tiež, že tam, kde sa podobné príbehy začnú lámať k tragédii, ponúka Ferland skôr nádej a vieru, že veci môžeme predsa len zmeniť.
7. Cyberbully (réžia: Ben Chanan, 2015)
Nenápadný, len hodinový thriller Bena Chanana sa odohráva v reálnom čase, v jednej miestnosti, s jednou herečkou. Pýtate sa, ako sa už len z toho dalo vykresať niečo dramatické? Možno budete prekvapení. Cyberbully je - ako už názov napovedá - zaujímavý hlavne tým, že viac skúma pomerne nový a zákerný spôsob útokov - kyberšikanu. Mladá Casey trávi večer na internete, keď zrazu odhalí, že si s ňou píše neznámy užívateľ. Dokáže ju sledovať cez webkameru a kompletne ovládať jej počítač. V Caseynom mene zverejní niekoľko tweetov a videí, ktoré ponižujú jej spolužiakov. Paradoxné je, že pisateľ sa predstaví ako „pomocník obetiam kyberšikany“. Háčik je v tom, že Casey podľa neho nie je obeť. Režisér vo svojom malom dielku rozohral hneď niekoľko zaujímavých otázok. Kedy sa z tyrana stáva obeť a naopak? Čo môže spôsobiť jeden ironický tweet? Okrem iného poukazuje na fakt, ako dokonale nás informačné technológie dokázali ovládnuť. Intenzívny zážitok so skvelou Maisie Williams (Game of Thrones). Pri sledovaní budete musieť prižmúriť oči snáď len nad super-schopnosťami neznámeho hackera.
6. Speak (réžia: Jessica Sharzer, 2004)
Speak by si mali povinne pozrieť všetci, čo tvrdia, že Kristen Stewart nevie hrať. Ale vie. Len sa, bohužiaľ, upísala tej prekliatej upírskej ságe, čím si dosť pošramotila renomé. Melinda Sordino je v prvom ročníku strednej školy. Práve začína nový školský rok, ale niečo je inak. Melinda je utiahnutá do seba, nekomunikuje a ostatní na ňu pozerajú s dešpektom a skrytými posmeškami. Ako však vieme z flashbackov, ešte nedávno to bolo veselé a obľúbené dievča. Čo sa teda stalo? Dráma Jessicy Shrazer sa sústredí skôr na psychologickú formu šikany, mlčanlivú ostrakizáciu a následnú neschopnosť človeka proti tejto situácii bojovať. Hmatateľná a trýznivá osamelosť hlavnej hrdinky na diváka dopadá obrovskou silou, navyše sa mieša so zvedavosťou, prečo sa Melindiny spolužiaci správajú tak, ako sa správajú. Výborná réžia celý čas drží divákov v napätí, samotnej Kristen Stewart úloha dokonale sadla a predviedla vynikajúci výkon. Nech už si hejteri hovoria, čo chcú.
5. If... (réžia: Lindsay Anderson, 1968)
A aby sme sa stále nerýpali len v pomerne nových filmoch, čo takto si dať trochu klasiky? A rovno od samotného Lindsaya Andersona, hlavnej osobnosti hnutia Free Cinema a Britskej novej vlny. Jeho If... z roku 1968 je strhujúcou sondou do autokratického prostredia internátnej školy, kde mizne akákoľvek individualita a kde sa „vyvolení“ študenti správajú k ostatným násilne a surovo. Len Mick (brilantný Malcolm McDowell) a niekoľko jeho kamarátov sa postaví celej mašinérii na odpor. Celé dielo je možné čítať ako metaforu vtedajšej spoločnosti 60. rokov. Spoločnosti plnej revolučných protestov, vzbury mladých voči konvenciám a túžby po slobode. Anderson dokázal presne odhadnúť vlastnú dobu a zároveň ju predbehnúť. Aj vďaka tomu je If... dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým.
4. The Tribe (réžia: Miroslav Slabošpytskij, 2014)
Ukrajinská dráma The Tribe je mimoriadne pozoruhodnou artovkou, ale rozhodne nesadne každému. Nepočujúci tínedžer Sergej prichádza so špecializovanej internátnej školy. Tá má ale úplne rovnaké pravidlá, ako akákoľvek iná škola. A väčšinou platí jediné: právo silnejšieho. Slabší sú napádaní, okrádaní a zastrašovaní. Sergej si uvedomí, že ak chce prežiť, musí ukázať, že je ochotný pridať sa k tým silnejším. The Tribe Miroslava Slabošpyckého predstavuje zrejme svetový unikát - keďže sa príbeh odohráva medzi nepočujúcimi, ako dorozumievací prostriedok slúži znaková reč. K filmu však neexistuje žiadny oficiálny preklad a bez titulkov sa premietal aj na festivaloch. Ale nemusíte sa báť - kontext toho, čo sa deje sa dá pochopiť pomerne jednoducho. V The Tribe je šikana len jedným zo syndrómov a dotvára katastrofálny obraz sveta, kde sa príbeh odohráva. Všade depresia, zmar, prostitúcia a žiadna nádej na zmenu. Slabošpyckého dielo dokáže byť poriadne zdrvujúce, žiada si však trpezlivých divákov.
3. Ondskan (réžia: Mikael Håfström, 2003)
Erik je problematický tínedžer, ktorý si rešpekt získava hlavne svojimi päsťami v pouličných bitkách. Dostáva sa do internátnej školy, kde na „poriadok“ dohliadajú najstarší študenti. Tí často svoje postavenie zneužívajú a mladších a slabších napádajú fyzicky aj psychicky. Erik nie je ochotný nechať sa zastrašiť, nemôže si však dovoliť, aby ho kvôli nejakému priestupku vyhodili. Dá sa teda v podobnej situácii zlu vôbec vzdorovať? O parádnej švédskej dráme Ondskan (Zlo), ste asi počuli. Snímka Mikaela Håfströma si odniesla niekoľko cien, vrátane nominácie na Oscara a treba povedať, že zaslúžene. Ponúka drsný a výborne vygradovaný príbeh o vzdore a túžbe po pomste. Andreas Wilson v hlavnej úlohe exceluje a budete mu fandiť do poslednej minúty. Ondskan bez diskusie patrí k najlepším zástupcom filmov o násilí v školskom prostredí.
2. Ben X (réžia: Nic Balthazar, 2007)
Ben je autista a kvôli svojej inakosti sa u svojich spolužiakov stáva terčom brutálneho ponižovania. Z krutej reality uteká do tej virtuálnej - presnejšie k online hre ArchLord, kde je silným a neporaziteľným rytierom. Práve v hernom svete spozná ďalšiu hráčku - pôvabnú Scarlite, ktorá napokon vstúpi aj do jeho súčasného života. Aj vďaka nej sa Ben rozhodne pre odplatu. Ale možno inú, než by ktokoľvek čakal... Belgicko-holandský Ben X Nica Balthazara asi nie je príliš známy, ale v tomto rebríčku nemohol chýbať. Oceniť treba najmä výborné herecké výkony (najmä Greg Timmermans a Laura Verlinden) a pohľad na šikanu bez príkras. Ben X dokáže byť veľmi tvrdý a surový, ale aj úprimne emocionálny a dojemný. Zároveň ponúka komplexný príbeh a do hľadáčika neberie len tyranizovanie a jeho dôsledky, ale aj vysporiadanie sa s inakosťou a prijatie samého seba.
1. Klass (réžia: Ilmar Raag, 2007)
Tipujeme, že veľa estónskych filmov ste asi nevideli. Ale ak by ste si mali nejaký pozrieť, tak by to bol práve Klass. Poriadne intenzívna a drsná dráma Ilmara Raaga patrí k príbehom, kde je šikana dominantnou témou a všetko sa odvíja práve od nej. Introvertný Joosep sa stáva terčom ponižovania a fyzického týrania za tichej podpory celej triedy. Len Kaspar sa v jednej chvíli postaví na jeho stranu. Následná smršť udalostí však zomelie aj jeho. Dvaja študenti sa odrazu ocitajú vo vojne so svojimi spolužiakmi a ich „vodcom“ Andersom. Klass je naturalistický, temný, maximálne sústredený a realistický. To sa týka hlavne hercov - ich výkony sú až šokujúco presvedčivé. Raag nám hrozivo hodnoverne ukazuje, kam až môže zájsť systematické ponižovanie človeka. Mrazivé, sugestívne, smutné... Ak v sebe máte optimizmu na rozdávanie, Klass vás veľmi rýchlo preberie. Podobne silný a depresívny zážitok len tak ľahko nenájdete.
BONUS: Disconnect (réžia: Henry Alex Rubin, 2012)
A ako bonus si dáme film, ktorý sa síce danou témou nezaoberá primárne, ale svojím vyznením do tohto rebríčka stále pasuje. Disconnect rozpráva príbeh viacerých rôznorodých postáv. Jedno však majú spoločné: ich životy sú až príliš závislé na informačných technológiách. Kyberšikana je len jednou líniou v celkovej mozaike, ktorá ukazuje (podobne ako vyššie spomínaný Cyberbully), ako veľmi sme sa stali otrokmi internetu a techniky. Ako žijeme svoje životy viac v počítačoch, kde sa stráca ľudský kontakt, empatia a normálna komunikácia medzi ľuďmi. A hoci počin Henryho Alexa Rubina miestami balansuje na hrane prílišného citového vydierania, stále ostáva režijne zvládnutou a patrične silnou výpoveďou o súčasnej dobe, kde sa ľudia dokážu navzájom odcudziť doslova jedným kliknutím.
A sme na konci. Možno sa sami seba pýtate, prečo by ste mali dobrovoľne sledovať tak drsné a depresívne filmy. Myslíme si však, že je potrebné upozorňovať aj na kinematografické diela, ktoré sa nevyhýbajú temným stránkam života a majú ambície byť niečím viac než jednorázovou zábavkou. Je asi jasné, že predložený rebríček je len naším skromným výberom a na mnohé snímky sa z rôznych dôvodov nedostalo. Môžeme ešte spomenúť napríklad pomerne čerstvý Goat s Jamesom Francom, That's What I Am s Edom Harrisom alebo výborný nezávislák King Jack, ktorý so šikanou pracuje v rámci coming-of-age filmu. Fakt, že sme ich nezaradili ale neznamená, že nie sú kvalitné. Naopak, ak vás táto téma zaujíma, môžeme vám ich len srdečne odporučiť. A nabudúce si už snáď dáme niečo veselšie...
