Vojnou zmietané krajiny sú dokonalým prostredím k vytvoreniu dusnej atmosféry.
Dánska kinematografia sa pomaly ale iste stáva vyhľadávanou i bežnými divákmi. Môže za to mnoho filmov, ktoré už takmer každoročne hviezda aj na oscarových nomináciách. Medzi tie patrí aj ďalší počin mladého dánskeho režiséra a scenáristu Tobiasa Lindholma, ktorý sa scenáristicky podieľal i na filmoch, ako R, Únos alebo Hon. A i keď si film Boj sošku neprevzal, určite stojí za pozornosť už len pre svoju veľmi aktuálnu tému, ktorú stavia na morálnych dilemách, aké musí novodobá spoločnosť riešiť. Už z Lindholmových starších filmárskych počinov môžeme usudzovať, že morálne a etické konflikty v súčasnej spoločnosti je oblasť, ktorej sa chce tento vychádzajúci filmový tvorca naplno venovať.
Boj by sme mohli označiť za obšírnu kombináciu vojnovej, rodinnej a súdnej drámy. V hlavnej úlohe sa nám predstavuje veliteľ Claus Pedersen (Pilou Asbæk), ktorý je spolu so svojou jednotkou vystavený Afganistanu v jeho čírej podobe. Neznesiteľné teplo, púšť a nekončiaca paranoja. Hlavnou úlohou roty je ochraňovať civilistov a tým im napomáhať v budovaní ich zbombardovanej krajiny. Pokojná atmosféra sa môže kedykoľvek zmeniť na boj o prežitie, čoho si sú všetci plne vedomí. Na vojakoch tak môžeme jasne pozorovať stres a nepokoj z každého styku s miestnymi a z každého opustenia vojenskej základne. Vyprahnutú afganskú krajinu striedajú zábery poriadkumilovnej Kodane, v ktorej pobýva rodina veliteľa Pedersena. Manželka spolu s tromi malými deťmi sa len ťažko vyrovnávajú s otcovou a manželovou neprítomnosťou, čo sa pomaly začína prejavovať u staršieho syna.
Poďme však späť na vojnové pole. Pri bežnej obhliadke príde jeden z vojakov o život, čo má za následok úpadok morálky a pochybovanie o význame celej operácie. Veliteľ Pedersen sa tak javí nie len ako autoritatívny veliteľ ale i ako psychológ a hlavný motivátor, pokúšajúc sa svojej jednotke vštiepiť tie správne hodnoty. Okrem toho sa rozhodne podieľať na viacerých operáciách spolu so svojim tímom, aby tak ukázal nebojácnosť a bol pre ostatných príkladom. Počas pomoci miestnym sa však ocitnú uprostred paľby, ktorá sa stáva absolútne neprehľadnou a život ohrozujúcou. Jedného z vojakov si napokon nábojnica predsa len nájde a tak sa dostáva na okraj života a smrti. Každá sekunda nečinnosti sa javí ako minúta a krv nekontrolovateľne tečie. Všadeprítomné lietajúce guľky robia celú situáciu neriešiteľnú. Pedersen v záplave stresu a vypätia žiada o pomoc leteckú podporu, aby tak predišiel ďalšiemu zbytočne vyhasnutému životu. Problémom sa však stáva určenie cieľu, na ktorý je potreba páliť. V časovej tiesni nie je priestor na zdĺhavé overovanie a prieskumy, Claus preto označí jedno z miest za cieľ bombardovania, po čom sa následne situácia vráti do normálu.
Toto nepremyslené rozhodnutie bude mať však na neho veľký dopad, čoho dôsledkom bude odvolanie z misie a následné obvinenie za zabitie niekoľkých civilistov. Claus je tak postavený pred vojenský súd a obvinený z vojnových zločinov. Ako sa ma súd postaviť k tak závažnej otázke? Na jednej strane stoja vojaci zasiahnutí ostrou paľbou, ktorí bojujú o život jedného z nich, na strane druhej nevinní civilisti zasiahnutí a zmasakrovaní náletom bojových stíhačiek.
