Disney prichádza s pokračovaním svojho päť rokov starého hitu.
Prvá Vládkyňa zla ma celkom milo prekvapila. Mala zaujímavý scenár, krásny vizuál a skvelú Angelinu Jolie. Aj keď (najmä vďaka neskúsenému režisérovi) nešlo o žiadny zásadný počin, tak určite patrí k lepším Disneyho hraným rozprávkam. A takisto zaznamenala viac než slušný komerčný úspech.
Aj napriek tomu som však považoval pokračovanie tohto príbehu za zbytočné. No vzhľadom na to, že nie som funkcionárom najúspešnejšieho štúdia súčasnosti, sa ma na názor nikto nepýtal. Takže po piatich rokoch prichádza sequel. Dokázal zase príjemne prekvapiť?
Od konca prvého dielu ubehlo päť rokov. Zloriana (Angelina Jolie) je vinou legiend vo svete ľudí opäť považovaná za zlú. Jej dcéra Aurora (Elle Fanning) má ale šancu dokázať, že tomu tak nie je. Jej milý sa konečne rozhodol ju požiadať o ruku a ona chce svoju sudičku predstaviť rodičom vyvoleného.
To sa však všetko zvrtne. Filipova matka (Michelle Pfeiffer) odhalí svoje temné stránky a kruté plány. Aurora so Zlorianou sa tak opäť ocitnú na opačnej strane barikády. Blížiacu vojnu medzi ľuďmi a nadprirodzenými bytosťami však môže zastaviť ich vzájomný cit a všeobecné pochopenie.
Vládkyňa zla 2 je ambicióznym, no nie úplne vydareným projektom. A v podstate sa na neho vzťahujú podobné veci ako na iné dve tohtoročné Disneyho rozprávky (Dumbo a Leví kráľ). Výborne vyzerá, technické zložky sú na skvelej úrovni a evidentne to stálo kopu prachov.
No na druhej strane cítiť prílišný kalkul, filmu chýba tlčúce srdce a je iba prehliadkou ohromnej profesionality. Tam, kde prvá časť fungovala po emočnej stránke, tak tu je vzduchoprázdno. Pôsobivý pohľad na záporáčku z Šípovej Ruženky tak nahradila klasická rozprávková mustra.
Producenti však majú obrovské šťastie na silné obsadenie. Angelina Jolie opäť pripomína, že nie je žiadnou profesionálnou celebritou, ale skutočne dobrou herečkou. Elle Fanning je dostatočne sympatická. A Michelle Pfeiffer si svoju démonickú predstaviteľku zla veľmi užíva. To všetko je samozrejme podľa očakávaní. Prekvapí však Jenn Murray ako jej oddaný poskok.
Scenár im však bohužiaľ neponúka dosť možností, ako vyniknúť. Stále sú na tom však lepšie ako mužské osadenstvo, ktoré spĺňa iba funkciu rekvizít. V podstate ide o ženský film a chlapi tu nemajú miesto.
V tomto politicky korektnom vyznení sa nesie aj zvyšok filmu. Málokomu unikne, že ide v podstate o boj liberálneho videnia sveta (kladné postavy) s Trumpovou fašistickou politikou (záporné postavy). To je síce chvályhodné, no občas to pôsobí nepatrične. Možno je to iba môj názor, ale referencie na plynové komory do detského filmu naozaj nepatria.
Podrobný významový rozbor však nechám na iných a druhá Vládkyňa zla rozhodne nie je film, na ktorý sa chodí kvôli interpretáciám metafor k súčasnej dobe. Ale ak by si sa náhodou v kine nudil, tak máš aspoň návod nad čím premýšľať.
V prvom rade má ísť o rozprávku pre stredne odrastené deti a tu funguje obstojne. Joachim Rønning (jeden z dvojice stojacou za vynikajúcimi poslednými Pirátmi Karibiku a takmer oscarovým Kon Tiki) má filmárske finesy zvládnuté a dokáže dať jednotlivým záberom a následne konkrétnym scénam patričnú atmosféru aj švih.
Tempo je hlavne v prvej tretine a záverečnom zúčtovaní dostatočne dravé a je škoda, že po prvom obrate sa film točí trochu v kruhu a je iba čakaním na epickú digi bitvu. Toto je však skôr výčitka smerom k scenáru, ktorý nedokázal vymyslieť silnejšie podzápletky a núti hrdinov sa pohybovať v dvoch uzavretých priestranstvách.
To však deckám nebude vadiť, pretože sa nestihnú nudiť a stále môžu obdivovať krásne kulisy, kostýmy, výpravu, príšerky alebo sa baviť na povinnom (aj keď značne utlmenom) humore. Dve hodiny budú na ne možno príliš, no nevidím dôvod, prečo by to nemali usedieť. A ty sa zatiaľ môžeš baviť nad vyššie spomínanými konotáciami.
Vládkyňa zla 2 je produktom, ktorý ak nezarobí, tak bude úplne zbytočný. Ponúka však dostatočne veľa dobrých vecí na to, aby nešlo o podobný trapas ako nedávny Luskáčik. Ide proste o normálny priemer za šesť z desiatich, ktorý neurazí, ale ani nenadchne.
V našich kinách tak najlepšie obstojí ako 150 milión-krát drahšia alternatíva k českej rozprávkovej produkcii. Tunajším filmárom sa o podobnej produkčnej veľkorysosti môže iba zdať v najdivokejších snoch. Aj keď kvalita scenára a príbehu je na veľmi podobnej úrovni.
A je to škoda. Disneyho štúdio by po kvalitatívne podobne matných kúskoch, ako Dumbo a Leví kráľ potrebovalo opäť nakopnúť. Aladin síce ukázal, že sa to stále dá, no kvality Branaghovej Popolušky, nedoceneného Peta a draka alebo Favreauovej Knihy Džungli budú zjavne viac výnimkou ako pravidlom. Ale možno sa mýlim a za pár týždňov zistíme na Disney+, že Lady a Tramp je pecka. Avšak, neverím tomu.
