Pravdepodobne by si to neprežil.
O tom, že sa naša planéta každý rok otepľuje, už nemôže byť ani pochýb. Podľa vedcov sa jej povrch počas celého 21. storočia prehreje o 0,3 až 1,7°C, prípadne dokonca o 2,6 až 4,8 °C v závislosti od toho, či sa naplní optimistický alebo extrémnejší scenár.
Takýto nárast teploty stojí za rýchlejším topením ľadovcov a stúpaním hladiny morí aj oceánov.
Samozrejme, tento proces beží postupne a jednotlivé krajiny tak majú šancu reagovať. Business Insider však pripravil video, ktoré ti ukáže, čo by sa dialo v prípade, že by všetko prebehlo doslova zo dňa na deň.
Hladina mora by v tomto prípade stúpla o 66 metrov. Problémy by nemali len malé ostrovné krajiny a Holandsko, ktoré má 17 % jeho územia v záporných nadmorských výškach už dnes. Zmizli by aj mestá ako New York, Šanghaj či Londýn.
Takmer určite by vypukla ďalšia migračná kríza, približne 40 % obyvateľov Zeme by totiž prišlo o svoje súčasné domovy.
Snáď ešte rozsiahlejšou katastrofou by však bola kontaminácia riek, podzemných vôd a chladiacich systémov jadrových elektrární slanou vodou. Hoci by teda tvoj dom alebo byt zaplavený nebol, pravdepodobne by si sa nemohol ani napiť z kohútika v kuchyni.
Roztopené ľadovce by zároveň dramaticky zmenili smer podmorských prúdov a tým aj charakter počasia, aké poznáme dnes. Ľadovce v Antarktíde a Grónsku totiž zadržiavajú sladkú vodu, nie slanú, ako by si si možno mohol myslieť.
Počasie na severe Európy by sa tak pravdepodobne vďaka oslabenému, alebo úplne zaniknutému Golfskému prúdu, zmenilo. Namiesto horúcich teplôt by zrejme dočasne prišla malá doba ľadová.
Potom by sa však znásobil problém, s ktorým sa ľudstvo potýka už dnes. Do ovzdušia by boli rýchlo uvoľnené toxické látky, najmä z alpských či himalájskych ľadovcov a permafrostu v tundre. Kým sa na povrch dostávajú postupne, fauna a flóra si s nimi ešte ako-tak poradí. Náhle uvoľnenie takmer 57 miliónov litrov ortuti, ale tiež metánu a oxidy uhličitého, by ale zdvojnásobilo dnešný objem skleníkových plynov v atmosfére, takže teploty by na niektorých miestach stúpli až o 3,5°C.
To je dostatočne veľa na zrušenie efektu európskej lokálnej doby ľadovej, aj na vyparenie mnohých riek a jazier.
A čo by sa stalo so všetkou touto vlhkosťou? Padala by späť v podobe masívnych dažďov spôsobujúcich záplavy, búrky a tornáda.
Podľa Business Insideru by sme sa všetci chceli presťahovať do Kanady, Alijašky, Grónska, Arktídy či Antarktídy.
Samozrejme, takéto zmeny sa zo dňa na deň neudejú, vedci však upozorňujú, že ak sa globálnym otepľovaním nezačneme čím skôr zaoberať naozaj vážne, stúpanie teplôt a vyššie spomenuté zmeny, hoci v oveľa menšom meradle, už nebudú zvrátiteľné.
