Nehostinné podmienky a zlá socioekonomická situácia postupne mesto vyľudňujú.
V dnešnom príspevku sa opäť vyberieme do nehostinných podmienok, v ktorých ľudia aj napriek tomu našli svoje domovy. Približne 2 000 kilometrov na severovýchod od Moskvy sa nachádza mesto so zaujímavým príbehom. Po desiatkach hodín predierania sa cez tajgy a tundry ťa napokon privíta tabula s nápisom „Вӧркута“ (Vorkuta).
Mesto ležiace na samotnom severe Komijskej republiky s približne 60 000 obyvateľmi obyvateľmi sa nachádza asi 150 kilometrov za polárnym kruhom, čo značí, že tamojšie podmienky pre život sú na míle vzdialené od tých, čo Stredoeurópan považuje za normálne. Týždne tmy striedajú týždne nepretržitého slnka a hodnota teplomera zväčša kolíše v záporných hodnotách.
S vybavenosťou a spoločenským životom to tiež nie je v meste ružové. Vlakom sa sem dostaneš za 2 dni, keď pôjde všetko hladko. Letecká linka medzi Moskvou je zriadená len raz týždenne. Prečo sa tu teda vlastne ľudia usídlili?
Brána oznamujúca príchod do mesta
Na počiatku bol gulag
Nie, mesto skutočne nevzniklo prirodzenou cestou ani vďaka žiadnemu kočovnému kmeňu. V tunajšej oblasti by sa ľudia skutočne len ťažko usídlili dobrovoľne. Vznik mesta sa spája s pracovným táborom alebo výskytom nerastnej suroviny. V tomto prípade je to kombinácia oboch faktorov.
Pôvod Vorkuty je spojený s jedným z najznámejších gulagov vo vtedajšom sovietskom zväze. Jeho vznik sa datuje do roku 1932, pričom jeho otvoreniu predchádzal geologický výskum pod taktovkou Georgyho Chernova, ktorý v roku 1930 objavil v celej oblasti rozsiahle náleziská uhlia. V roku 1931 bola preto v oblasti vybudovaná geologická osada, pričom väčšina chlapov nemala so svojím osudom veľmi na výber.
O rok neskôr sa kompetentným podarilo dokončiť ozajstný gulag. Vorkutlag, ako sa tábor nazýval, bol pritom najväčším gulagom svojho druhu v európskej časti Ruska a slúžil ako administratívne centrum pre veľký počet menších pracovných táborov. Okrem nútenej práce v uholných baniach boli politickí väzni a škodcovia režimu tiež vystavovaní obrovským mrazom pri výstavbe mesta a pokladaní tisícok kilometrov železníc.
Do Vorkutlagu bol počas jeho existencie vyslaných asi 1 milión väzňov, z ktorých štvrtina extrémne podmienky a tvrdý režim neprežila. Štatút mesta bol Vorkute udelený 26. novembra 1943. Zmäkčenie režimu v 60. rokoch 20. storočia napokon brány gulagu zatvorilo, no mestský rozmach profitujúci z obrovských zásob uhlia pokračoval ďalej.
Pohľad na mesto z vtáčej perspektívy
Tma a mráz
Poloha mesta je zaujímavá hneď z viacerých dôvodov. Okrem nehostinných arktických podmienok, v ktorých stále žijú desaťtisíce ľudí, sa Vorkuta nachádza na predhorí Uralu. Pohorie Ural sa považuje za akúsi pomyselnú hranicu medzi Európou a Áziou. Mnohými je preto Vorkuta považovaná za najvýchodnejšie mesto v Európe.
