Petra je Slovenka s obrovským srdcom, na ktorú môžeme byť právom hrdí.
Na Slovensku máme veľa inšpiratívnych ľudí, ktorým sa nedostáva toľkej pozornosti, akú by si zaslúžili. Týmto príkladom je aj 29-ročná Petra z Nových Zámkov, ktorá každoročne vďaka svojej práci strávi v zahraničí viac ako 6 mesiacov.
Petra však nie je typická turistka, ktorá sa naháňa za najväčšími turistickými pamiatkami, aby si mohla nahrať nový príspevok na Instagram. Snaží sa spoznať miestnych ľudí a kultúru, no a svoj čas trávi neobvykle – pomáha druhým ľuďom, ktorí to v živote nemali jednoduché.
Počas utečeneckej krízy sa dobrovoľne a hlavne úplne sama vydala pomáhať utečencom na vlakových staniciach v Maďarsku a Rakúsku, pretože jej osudy tisícok ľudí neboli ľahostajné. Keď zažila situáciu v susedných krajinách, rozhodla sa odísť do Grécka, do krajiny, ktorá bola prvou zastávkou pre ľudí utekajúcich pred vojnovou situáciou vo vlastnej krajine.
Tam sa dostala aj do konfliktu s gréckymi anarchistami, keďže tí utečencov používali ako bábky v ich boji proti systému. „Zháňali sme tým ľuďom dokumenty a jeden po druhom ich z týchto barakov dostávali von.“ Keď na vlastné oči videla, v akých podmienkach žijú títo ľudia, rozhodla sa pre nezvyčajné a veľkorysé gesto – nasťahovala si k sebe do bytu 7-člennú rodinu zo Sýrie.
- Ako Petra pomáhala utečencom v Grécku, Maďarsku a Rakúsku
- Prečo mala problémy s gréckymi anarchistami
- Prečo sa rozhodla k sebe nasťahovať rodinu utečencov zo Sýrie
- Ako sa snažila pomôcť postihnutému dievčatku v Hondurase
- Čo spravila, keď sa jej v púšti v Sudáne pokazilo auto
- Ako spoznala zámožnú rodinu, ktorí boli priami predkovia Proroka Mohameda
- Čo radí ľuďom, ktorí sa rozhodnú precestovať svet
Našla som o tebe článok, kde sa písalo, že si u seba v Aténach dobrovoľne ubytovala utečencov zo Sýrie...
V tom článku to hlavne bolo veľmi pritiahnuté za vlasy, so žiadnymi siedmimi chlapmi som na byte nebývala. Spravilo sa z toho obrovské haló a keď sa článok dostal na Facebook, mal viac ako 300 komentárov. V niektorých z nich mi dokonca priali smrť alebo aby ma tí utečenci znásilnili. Pritom tá situácia bola v skutočnosti úplne iná...
Ako to teda bolo v skutočnosti?
Zobrala som si k sebe manželský pár s troma malými deťmi a tá mama mala ešte dvoch bratrancov, čiže to bola veľká rodina. Ja som na tom byte bola iba občas, keďže som kvôli práci odcestovaná. V článku to vyznelo, že som si k sebe nasťahovala samých chlapov, keďže tam vložili fotografiu, kde sedím na pláži so siedmimi chlapmi.
Mňa hlavne zaujalo, že si sa rozhodla takýmto spôsobom pomôcť, ale rozumiem, že ak vynechali kontext, tak si na tomto prípade v komentároch na tebe zgustli...
Ono to znelo, ako keby som bola ten najväčší slniečkár, ktorý má na sebe ružové okuliare. Takéto reči ma urážajú, pretože sa nevidím, že na svet pozerám cez ružové okuliare. Keďže sa dorozumiem po arabsky, spolupracovala som s oficiálnymi organizáciami a tlmočila som pre nich.
Ako vyzerala v tej dobe utečenecká situácia v Grécku?
V Aténach bolo všetko tak disfunkčné, Grécko bralo milióny eur z Európskej Únie, ktoré sa nikdy nedostali tam, kam mali. O tých ľudí nebolo absolútne postarané a tisícok utečencov sa ujali anarchisti. Používali ich ako bábky, ktorým sa snažili nahovoriť, že vláda je zlá, UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov) je zlý a jedinou možnosťou záchrany sú anarchisti. Oni ich zobrali do nejakých opustených budov a tam sa z nich stali squatteri. Keď už tam boli, nemali šancu zaregistrovať sa do oficiálneho systému, či dostať finančnú podporu.
Čo bolo tvojou úlohou v tejto situácii?
Ja som sa neoficiálne, cez známosti, dostala dovnútra týchto budov. Zháňali sme tým ľuďom dokumenty a jeden po druhom ich z týchto barakov dostávali von. Anarchisti v Aténach sú však veľmi nebezpeční ľudia, majú otvorené boje s políciou a jednému známemu tam dokonca zapálili auto. Takže naozaj sa mi na to, čo som robila, nehodí pomenovanie „slniečkárka.“
Wau, veľa ľudí by si z teba naozaj mohlo brať príklad..
Vôbec nechcem, aby to vyznelo, že sa snažím ukazovať. Nerobila som to, aby som sa s tým mohla pochváliť na sociálnych sieťach a upútať na seba pozornosť, skôr som len chcela urobiť niečo, čo má význam.
Kedy si sa rozhodla, že budeš takýmto spôsobom pomáhať?
Mám rodinu v Sýrii, tak som túto situáciu okrajovo sledovala a keď som mala 20 rokov, prišiel odtiaľ chlapec v mojom veku, ktorý mi bol ako bratranec. Spolu sme v tom období strávili veľa času, keďže som mala pokoj od skúšok a tým pádom sme boli veľa času spolu. On mi toho strašne veľa o situácii v Sýrii porozprával a mňa to celé začalo zaujímať.
Keď do Európy prišli prvé vlny utečencov, ja som bola vtedy v Libanone a tam bolo tiež strašne veľa Sýrčanov. Stretla som upratovača, ktorý bol vyštudovaný a pochádzal z dobrej rodiny. Strašne veľa kvalifikovaných ľudí tam robilo podradné práce a to mi bolo naozaj ľúto.
Keď som si začala pozerať reakcie Slovákov na Facebooku, ako sa k tejto situácii postavili, bola som veľmi prekvapená, že ako je to možné mať taký nedostatok empatie. Rozhodla som sa preto priložiť ruku k dielu a odišla som do Maďarska na stanicu, potom do Viedne na stanicu a napokon mi na Facebooku vyskočilo, že hľadajú ľudí do Grécka, tak som šla aj tam.
Čo konkrétne si robila na vlakových staniciach v Maďarsku a Rakúsku?
Prišla som tam neohlásene, len tak, že „dobrý, prišla som pomôcť.“ Oni mi povedali, že už tu majú veľa dobrovoľníkov a netreba. Tak im vravím, že rozprávam po arabsky a dovolili mi ostať.
Vybrala si sa tam úplne sama?
Áno, sama. Mám taký pracovný čas, že niekedy som 2 mesiace preč a potom som mesiac doma. A doma sa mi sedieť so založenými rukami nechcelo, tak som sa rozhodla spraviť toto.
Zbežne som sledovala reportáže zo situácie v Maďarsku a vyzeralo to tam naozaj neorganizovane. Aká bola situácia v skutočnosti?
V Maďarsku to bolo veľmi odlišné od Rakúska, celá atmosféra bola nepríjemná. V Rakúsku to bolo inak. Keď sa utečenci dostali do Rakúska, absolútne nikomu nedôverovali. Mohol tam prísť hocikto, požiarnik, policajt a absolútne im nedôverovali.
Raz prišiel policajt, ktorý im povedal, že je ich na stanici príliš veľa, 3 dni by museli čakať na vlak, tak sa im podarilo vybaviť autobus, s ktorým tam tých ľudí vezmú. Nikto do toho autobusu nenastúpil, lebo nikto nikomu neveril. Mojou prácou teda bolo aj to, že som chodila od jedného k druhému vysvetľovať, že teraz sú v Rakúsku, nie v Maďarsku a ničoho sa nemusia obávať. Napriek tomu sa veľa ľudí rozhodlo aj tak nenastúpiť.
Poznáš aj nejakých ľudí, ktorí dostali azyl na Slovensku?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerá život ľudí, ktorí dostali azyl na Slovensku
- Akým spôsobom narazila na rodinu utečencov, ktorú u seba ubytovala
- Kedy jej prišlo natoľko ľúto, že utečencom pomohla aj finančne
- Z čoho mala najväčší strach, keď rodinu prichýlila
- Ako ju šokovali venezuelskí lekári pracujúci v McDonald's
- Čo sa jej stalo, keď sa jej uprostred ničoho v Sudáne pokazilo auto
- Ako prebiehalo stretnutie s príbuznými Proroka Mohameda
