4A Games vytvorili skvelú open world hru, no slabší prírastok do série Metro.
So sériou Metro som spätý už viac než 10 rokov. Najprv som prečítal prvé dve knihy, následne sa vrhol na hru, dokončil tretiu knihu a tešil sa z Metro: Last Light. To bolo však ešte v čase minulej generácie. Dnes stojíme na pokraji príchodu tej ďalšej a je smutné, že počas celej tej súčasnej sme dostali len jednu novú hru. Síce je dvakrát väčšie a dlhšia než predošlé dva tituly dokopy, mne to akosi nestačí.
Táto hra mala prísť skôr než takmer 6 rokov po uvedení tej predošlej. A taktiež by som si želal, aby bola iná, veľmi iná. Z lineárnej, jemne hororovej série s mysterióznymi psycho prvkami sa totiž stal open world. Milovaná FPS séria sa z temných uličiek Metra a mŕtvych ruských staníc presunula na povrch a za seba musím povedať, že jej to viac svedčilo v temnotách.
Hrané na PS4 PRO
4A Games sa v roku 2014 rozdelilo na dve štúdiá. Centrála sa premiestnila na Maltu a ukrajinské štúdio fungovalo ako to menšie-výpomocné. Nevieme, koľko presne má štúdio zamestnancov, ale zrejme nedostatočne na to, aby behom 7 rokov vytvorili viac ako jednu hru. Pevne teda verme, že ďalšie Metro dorazí skôr. A že sa vráti ku svojim koreňom.
Už máš strach, že keď poscrolluj dolu na hodnotenia, úsmev ti na tvári zmrzne úplne? Neboj sa, Metro Exodus nie je zlá hra. Práve naopak, je skvelá. Akurát je niečím iným, než som čakal a v čo som dúfal. Za plnú cenu ale rozhodne stojí, a tak by si si ju mal zaobstarať čím skôr.
Hru si môžeš pohodlne a hneď teraz objednať tu.
Exodus začína v Moskve. Dva roky po udalostiach Last Light sa Arťyom stále snaží naladiť vysielačku a začuť hocikoho, kto dokázal tam vonku prežiť. Nikto mu však neverí, že na vrchole veže pred celými tými rokmi niekoho počul. Arťyom sa ale dobrovoľne vystavuje vonkajšej radiácií a túži nájsť život. Úvod trvá len chvíľu, no dokonale za ten čas stihneš nasiaknuť atmosféru predošlých hier. Temné ruské metro s takmer nulovým osvetlením a nebezpečím číhajúcim na každom kroku ťa donúti postupovať takmer po špičkách. A to som osobne na tejto sérii miloval zrejme najviac.
Hororová atmosféra sa však vytratí už po chvíli, kedy sa náš hrdina s vernou skupinou Sparťanov, Millerom a Annou dostanú na Auroru, lokomotívu poháňajúcu sa cez celé Rusko. Ich cieľ je jasný. Nájsť tam niekde miesto, kde ľudia dokážu žiť bez plynových masiek a mutantov. Či sa im to podarí zistíš už sám, spoilerom sa budem vyhýbať oblúkom.
Ako som už viackrát naznačil, tretí diel akčnej FPS série dal metru zbohom a privítal open world štýl. Miesto pohybu v temných uličkách, zamorených oblastiach Metra, živých či mŕtvych staníc, politiky, konšpirácií, mysterióznych prvkov a všetkého, čo sme milovali, sme dostali obsiahly svet s množstvom vedľajších úloh. Nie sú povinné, no odporúčam preskúmať celú mapu a pozastaviť sa pri každej budove.
Side questy väčšinou rozširujú hlavný príbeh a ponúkajú viacero uhlov pohľadov na situáciu v aktuálnom regióne. Tých v hre vystriedaš hneď niekoľko. Na každé ročné obdobie pripadá nová mapka. Začíname v zasneženej krajinke plnej rádioaktivity a náboženského kultu, pokračujeme púšťou počas jari s miestnym diktátorom a užijeme si aj leto v lesoch. Príbeh končí tam, kde začína, a teda v metre. Viac ti neprezradím, no ak si sa tešil, že pod zemou strávime aspoň polovicu času, budeš sklamaný, rovnako ako ja.
Okrem úvodu sa do metra pozrieme len v záverečnej kapitole. Už teraz ti je zrejme jasné, že je finále najlepšou časťou hry. Metru totiž najviac svedčí... prekvapivo metro. Nikdy som v tejto sérii netúžil sadnúť do auta a naháňať zmutovaných ľudí po púšti. Tá je zároveň najslabšou kapitolou. Stráca sa tu atmosféra, dej je nesmierne klišoidný a nezaujmú ani vedľajšie postavy. A to platí pre celú hru. Až na posádku Aurory ti na nikom nebude záležať a vzhľadom na zmeny regiónov nedostávajú iné postavy takmer žiaden priestor.
Sparťania na čele s Millerom a Annou sú však skvelo napísaní a zahraní (ja som tentoraz skúsil ruský dabing a je treba poznamenať, že hre dáva nový rozmer), no ak dúfate v nejaké skvelé nové postavy, musím ťa sklamať. A to je asi v príbehovke celkom problém, nemyslíš? Samotný dej ma viac-menej potešil, aj keď ma mrzí, že sa niektoré dôležité dejové linky neuzatvorili, hoci naštartovali hru a motivácie postáv ako také.
Rátať môžeš už klasicky so silným a emotívnym záverom, hoci som značne nespokojný s tým, aký som dostal. Každý hráč si údajne zaslúži ten svoj podľa správania sa v hre. Ja som od polovice nezabil jediného človeka navyše a využíval som stealth s omračovaním počas celej hry. Strieľal som akurát do mutantov a banditov, ktorí ma prepadli a týmto stretom sa nedalo vyhnúť.
Splnil som aj požiadavky svojich partnerov a nedovolil umrieť nevinných, no z nejakého dôvodu som aj tak dostal zlý koniec a moja snaha o stealth naprieč 20 hodinovou hrou prišla úplne vnivoč. Pokladám to za nanajvýš nespravodlivé (podobný systém fungoval aj v predošlých dieloch) a nevyvážené. Žeby hra vyžadovala 100% stealth bez zabitia? A má takýto mechanizmus vôbec v open world akčnej hre miesto? Mňa týmto rozhodnutím autori vôbec nepotešili, ale dokážem to prekusnúť.
Čo prekusnúť nedokážem, je technická stránka hry. Na jednej strane som behom tých 20 hodín (Exodus je naozaj väčší ako jednotka a dvojka dokopy) zaregistroval len jeden veľký bug, na strane druhej som mal občas dojem, že sa hrám hru z minulej generácie. Môžu za to pohyby, animácie postáv a plynulosť pohybu. Prekážky sa ťažko obchádzajú, ešte ťažšie sa na ne skáče a šplhá.
Pohyb je opakom plynulého a na hra ponúka zdĺhavé a zbytočné animácie aj pre tie najbežnejšie úkony, ako je zoskakovanie z plošiny, lezenie po rebríku či plazenie sa. Tento mechanizmus by mohol slúžiť nascriptovaným jump scares, ale za celú hru si pamätám asi tak jeden alebo dva, takže sa zastaralý systém animácií pohybov skutočne nedá nijako argumentovať.
Niektoré nedostačujúce aspekty technickej stránky teda vynahrádzajú iné, ako už spomínané bugy, ktorých sa nedočkáte či absencia prepadov FPS. Zaujme aj podmanivý vizuál, nádherné scenérie a detaily výstroje. Pravdepodobne ide o najkrajšie vyzerajúce FPS na trhu s množstvom detailov, vysoko kvalitných textúr a ďalekej dohľadnosti. Najlepšie však bude počkať si na video od chalanov z Digital Foundry.
Vývojári ale trochu pozabudli na fakt, že sa vynorili z Metra a nasvietenie teda malo zohrávať oveľa väčšiu rolu. Ja som si však veľmi rýchlo musel upravovať gammu a celkovú viditeľnosť, pretože v Metro Exodus prevláda tma aj tam, kde by malo svietiť Slnko.
Bez baterky sa v dome či hocijakej inej budove nezaobídete ani počas dňa. Chápem, že hráč má byť v neustálom pozore a strese, pretože v tme sa skrýva nebezpečenstvo, ale už nie sme v podzemí a tmavé kúty každej izby a miestnosti začínajú byť po čase otravné. S tým súvisí aj nedostatočné vyznačenie zberateľných predmetov. Zásoby sa voľným okom nájsť nedajú, musíte prísť presne k ním a až potom zistíte, že sa tam skrýva nejaký ten náboj.
AI v skratke... nie, fakt si ma nevšimol
Aj v tomto prípade mi vadilo, že jednoduchý zber surovín vyžaduje najprv držanie tlačítka a následne ešte jeho stlačenie. Vzhľadom na to, že ide o jednu zo základných a nevyhnutných činností v hre by bolo vhodné, keby to fungovalo plynulejšie. Fungovalo by to v uzatvorených priestranstvách, ale takto musíte zájsť za každý kopček a strom, čo umelo naťahuje herný čas, keďže zásob je naozaj málo a musíte nimi šetriť aj na nižších obtiažnostiach (hral som na normal).
Čo sa samotného gameplayu týka, bavil ma rovnako ako v predošlých dieloch. Môže za to fakt, že som Metro nehral už nejaké 2-3 roky, a tak mi to celkom chýbalo. Na druhej strane je treba poznamenať, že hrateľnosť veľkými zmenami neprešla. Či už ide o stealth, hádzanie predmetov alebo streľbu. Všetko pôsobí povedome. V tomto prípade však platí, že ak niečo funguje, netreba sa v tom príliš veľmi vŕtať.
Povŕtať sa však vývojári mali s AI nepriateľov a stealthom, na ktorom si neraz vybiješ zuby. AI ťa niekedy nevidí ani z polovice metra, keď k nim stojí bokom, inokedy na teba zareaguje kvôli zvuku, ktorý si nevydal. Môžu za to najmä animácie, kedy jednoduché obtretie okolo plotu „vyhodí“ Arťyoma do 30-50 cm výšky a následný pád na nohy zburcuje nepriateľa. Stealth štýl hrania je ideálny hlavne počas noci, kedy nepriatelia spia alebo nie sú takí pozorní (samozrejme veľmi pomáha aj tma, no ani počas dňa ťa nie sú schopní uvidieť na viac ako 4-5 metrov, hoci stojíš priamo pred nimi).
Hra ponúka dynamický cyklus dňa a noci, no párkrát sa mi stalo, že sa čas 20-násobne zrýchlil a z hlbokej noci sa behom 2 sekúnd stal slnečný obed. Stealth je viac-menej jednoduchý, no značne primitívny a AI nepriateľov patrí maximálne do minulej generácie. 4A Engine si už dávno vyslúžil prekopanie, prípadne next-gen verziu a je to cítiť. Hra na to dopláca a nedá sa to ignorovať.
Samotné prestrelky sú zábavné, hoci som ich veľa nezažil a vždy išlo skôr o súboje s mutantmi. Vojaci ťa totiž dokážu rýchlo zneškodniť a ak si nedáš pozor na chrbát a krídla, behom chvíľky si mŕtvy (hardcore obtiažnosť sa zrejme inak ako stealthom ani prejsť nedá). Vzhľadom na dôležitosť stealthu mi však vadila absencia akejsi zbrane na diaľku, ktorý by nepriateľov dokázala omráčiť či uspať. Museli ste sa teda pomalým skrčeným krokom dostať ku každému z nich. Môžeš si hodiť nôž, ale tým získavaš automatické zabitie a dobrý koniec je v háji.
Zbraní celkovo veľa nie je, takže si rýchlo vyberieš svoje obľúbené. Ponúkajú veľkú mieru úprav a vylepšení, kedy sa z obyčajného revolveru môže stať zbraň na diaľku či slabšia automatická puška. Horšie je, keď ti dôjdu náboje. Môžeš si ich samozrejme vyrobiť na mieste, no ideálne by bolo, keby si na pracovných strojoch vieš vymeniť pušku za brokovnicu, do ktorej máš stále množstvo nábojov.
Túto možnosť však ponúka len samotná Aurora, lokomotíva na začiatku levelu. Ak si teda chceš prehodiť zbrane, musíš sa k nej vracať cez celú mapku. Horšie však je, že v niektorých leveloch túto možnosť nemáš vôbec. Príkladom je aj celé finále, kedy som celý zásobník tretej zbrane vyprázdnil pri prvom strete a bola mi úplne zbytočná, zatiaľ čo som mal stále množstvo výbušných a obyčajných šípov do kuše.
Bohužiaľ, nemal som šancu sa k nej dostať. Ako som už načrtol, Arťyom môže niesť tri zbrane. Slot pre tú tretiu je však fixne daný pre Sekáč, zbraň na guličkové náboje. Od úplnej zbytočnosti ju zachránili len ohnivé náboje, ktoré však stoja veľa výrobných materiálov (proti mutantom sú však dokonalé). Druhou zbraňou, ktorú do tohto slotu môžeš umiestniť, je kuša. Tú však dostaneš až v poslednej tretine hry a veľa zábavy si s ňou neužiješ (a to bola ukázaná už v reveal traileri).
Pri predstavovaní hry sa veľký význam prikladaj aj Aurore, dopravnému prostriedku, s ktorým precestujeme Rusko. Bohužiaľ, nie je súčasťou misií a stráviš v nej čas len pred začatím nového regiónu a po jeho ukončení. Je však ideálnym miestom pre vypočutie si príbehov (najmä z rádia) či spoznanie svojich priateľov. Ich rozhovory sa skutočne oplatí počúvať. Škoda, že niektorí nedostali dostatočné množstvo priestoru a neukázali sa vo viacerých misiách. Väčšinu hry totiž stráviš sám a aj keď ti niekto robí spoločnosť, veľa s ním nenakecáš.
Asi to bude tým, že Arťyom stále nedokáže rozprávať! Sme v roku 2019 a silent protagonist je očividne stále vecou, s ktorou sa musíme stretávať. Je to nesmierne frustrujúce, otravné a škodí to príbehu. Mučia ti lásku tvojho života a blíži sa koniec sveta? Najlepšie to vyjadríš tak, že bezmocne natiahneš ruku. Vývojári si sami vykopali hrob v mnohých dialógoch, kedy sa jednoznačne očakáva Arťyomova odpoveď. On však len nehybne sedí a čaká, kým sa situácia vyrieši mimo neho. Absolútne to nefunguje ako v príbehu, tak z hľadiska interakcií medzi postavami. Zlé, zlé, celé zlé.
Ako to teda zhrnúť? Metro Exodus je skvelou open world hrou so zaujímavým príbehom, zábavným gameplayom a potrebným oživením série. Bohužiaľ, s tým samotným oživením sa ale v mojich očiach 4A Games trafilo mimo. Séria Metro sa najlepšie cíti v podzemí a je to cítiť aj v tomto projekte. Akonáhle sa dostaneš do temných zákutí bez elektriny, odkiaľ na teba môže hocičo a kedykoľvek vyskočiť, adrenalín sa zvyšuje a hra naberá na správnej atmosfére a napätí.
Následne však na 5 hodín vyjdeš na povrch slnečnými lúčmi zaliatej púšte, kde vidíš mutanta na 100 metrov (a nezačne na teba útočiť, kým mu doslova neposkáčeš po hlave alebo mu nezazvoníš na dvere). Post-apo open-world Metru jednoducho vôbec nesedí a s príchodom Rage 2 či Far Cry: New Dawn (hoci sú všetky tri hry žánrovo a štýlovo inde) som to po Metre ani vôbec nechcel.
Pamätáš si na momenty, kedy si sa v prvých dvoch hrách dostal na nejaký čas na povrch? Išlo až o elektrizujúce momenty plné vynikajúcej atmosféry, skvelého level dizajnu a napätia. V Exoduse som nič také bohužiaľ nepocítil. Po každej misii som však dúfal, že sa vrátim do podzemia a hra naberie na obrátkach. Bohužiaľ, vyplnilo sa mi to až v samotnom konci, a to nestačí.
Nebyť názvu Metro, šlo by o vynikajúcu post-apo open-world FPS akciu. Ponúkala by kvalitný príbeh, zábavnú hrateľnosť a dostatočne veľké množstvo obsahu. To všetko v peknom grafickom kabátiku s dobrým soundtrackom. Hru bohužiaľ podkopávajú niektoré hrateľnostné rozhodnutia, pár technických detailov (načítavanie zaberá večnosť) a naozaj príšerná AI.
V mojich očiach tak ide o najslabší diel z celej série, hoci je možné, že iní recenzenti to vidia inak. Obzvlášť nováčikovia série budú zrejme nadmieru spokojní. Trend open-world hier však ide mimo mňa. 4A Games nasadlo na rozbehnutý vlak a ja im to nevyčítam. Zároveň však neskrývam sklamanie a dúfam, že ďalšie Metro sa vráti ku koreňom. Aj napriek všetkým negatívam som si však hranie užil. Nič podobné tejto sérii na trhu aj tak neexistuje, no nejaká konkurencia by 4A Games zrejme prospela.
Udeľujem teda 7,5/10 s odporúčaním, že by si hre mal rozhodne dať šancu. Ak máš rád open world hry, budeš nadšený, no a ak si dúfal v klasické pokračovanie, zrejme budeš trošku sklamaný. V oboch prípadoch ale platí, že sme sa dočkali kvalitnej post-apo hry, ktorá opustila svoju bezpečnú zónu a vydala sa do neznámych vôd. Narozdiel od technických nedostatkov a niektorých nešťastných rozhodnutí vývojárov však ide o subjektívny dojem, a preto je len na tebe, ako túto zmenu prijmeš.
Pevne veríme, že ťa naša recenzia presvedčila o kúpe.
