Toxických ľudí Michal Navara ignoruje a zo pseudohrdinov na internete sa obaja smejú.
Michal Navara tvorí s Dominikou Cibulkovou pár od roku 2011, zobrali sa v roku 2016. Jej manažérom je približne 6 rokov, cestuje s ňou po celom svete a pomáha jej aj s tými najmenšími detailmi. „Robím všetko pre to, aby Dominika mohla hrať len tenis a ničím iným sa netrápiť,“ vysvetľuje Michal v rozhovore pre Refresher.
Čo sa v rozhovore s Michalom dozvieš:
- Koľko s Dominikou precestujú a ako im to funguje, keď sú spolu takmer nonstop
- Ako jej pomáha s kariérou a čo všetko zahŕňa práca osobného manažéra
- Prečo sa smejú z hejterov a či sa im niekto vyhrážal
- Čo si myslí o nafúknutej kauze „Kožuch z opíc“
- Aké sú ich ciele, či plánujú založiť rodinu a čo budú robiť po tenise
Ako a kde ste sa s Dominikou spoznali?
My sa vždy smejeme na tom, že by sme si mali vymyslieť pútavú story, nech to vyzerá lepšie. Spoznali sme sa totiž v klube na diskotéke. Nebola to tá klasická romantika, ako keď vo výťahu preskočí iskra a zaľúbite sa. Ak si to tak človek vezme, dnes už partnera ani poriadne nemáš kde spoznať. Buď v práci, cez známych alebo na párty. My sme sa ale poznali z videnia už dlhšie, pravidelne som chodieval na Zlaté piesky do areálu Wakelake wakovat a Dominika tam tiež občas zašla.
Profesionálny športovec v bare?
Bolo to v januári a vtedy sa práve končilo Australian Open, Dominika vypadla v prvom kole. Prišla domov a potrebovala si vyvetrať hlavu. Životosprávu Dominika vždy dodržiavala a aj dodržiava, ale ako každý športovec, tak aj ona potrebuje niekedy vypnúť. Aj keď je profesionálna športovkyňa, stále je to človek.
Vedel si, koho si spoznal?
V čase, keď sme sa spoznali, bola už Dominika profesionálnou tenistkou. Ono je to strašné klišé, ale nevedel som, aká je úspešná a talentovaná. Ja totiž šport aktívne nesledujem a ani som sa mu nikdy profesionálne nevenoval, tenis šiel teda mimo mňa. Bolo to celé trošku vtipné, lebo som nerozumel, s kým a proti komu vlastne hráva, či hráva na Slovensku, či ide hrať proti Popradu a ona hrá za Bratislavu a podobne. Začali sme sa stretávať a raz ma zavolala na Fed Cup. Priznám sa, nevedel som, čo to je. Dal som teda do Googlu Národné tenisové centrum a skoro som odpadol, keď som zistil, že Slovensko hrá proti Číne. Dnes sa o Dominike píše skoro každý druhý deň a naozaj nerozumiem, či som bol vtedy slepý, alebo som to jednoducho nevnímal.
Dominika je ten typ človeka, že keď ju ľudia hejtujú, tak si povie: Hej, serie vás to? Tak to na just spravím ešte raz.
Ako to je s tebou a s tenisom dnes?
Stále tomu nerozumiem ani sa o to nesnažím. Samozrejme, už viem pravidlá, vidím ako hrá a fandím jej. Nikdy som ho však nehral, Dominika so mnou odmieta hrať, lebo som úplný amatér (smiech). Ona navyše dosť trénuje aj bez toho, aby sa trápila so mnou. Som ale súperivý typ a som za každú srandu a tenis si občas zahrám, napríklad s trénerovým synom alebo členmi tímu. Po tej profesionálnej stránke sa ale do tenisu nerozumiem. Počas zápasu sa bežne pýtam trénera „No jak hrá“, aby som bol v obraze. Vidím na nej emóciu, no neviem zhodnotiť, ako sa jej darí na kurte. Na druhú stranu, je to aj dobré.
Prečo?
V tenise vznikajú tenisové páry (dvaja profesionálni tenisti, poz. red.) alebo hráčka s trénerom alebo sparing partnerom začnú tvoriť pár. Profesionálni tenisti totiž nemajú toľko voľného času, aby mali možnosť stretnúť niekoho iného mimo tenisu. Takýto partner sa veľakrát začne starať do jej tenisu, začne jej hovoriť, čo je zlé, čo dobré a čo by mohla zmeniť. To môže byť často na škodu. Ja nemám potrebu Dominike radiť, ako má hrať a čo má zlepšiť.
Vidíme ťa po boku Dominiky pravidelne. Čo je tvoja úloha?
V prvom rade sme partneri a manželia, to znamená, že žiadnu prácu nestaviame nad náš vzťah. Sprevádzam ju 365 dní v roku na turnajoch. Kamkoľvek ideme, tak sme spolu. A čo sa týka mojich povinností? Robím všetko pre to, aby Dominika mohla hrať len tenis a netrápiť sa ničím iným, čo by ju mohlo vyviesť z koncentrácie. Zaobstarávam letenky, pomáham jej s balením, pripravujem jedálniček, plánujem dopravu, rezervujem hotely, dohliadam na antidopingové rezervácie – ako profesionálna tenistka musí mať každý deň nahlásenú každý deň jednu hodinu v dni, kde sa nachádza a kde ju môže zastihnúť antidopingová kontrola. Ďalej sa starám o všetky aktivity v rámci spolupráce s firmami a kopu iných všedných aj nevšedných drobností.
Máš nejaký harmonogram, aby si na nič nezabudol?
Máme kalendár, ktorým sa riadime. Ten sa ale neustále mení, Dominika sa trebárs môže zraniť, alebo sa môže vyskytnúť neočakávaná udalosť. Som teda v kontakte s rôznymi ľuďmi, aby všetko fungovalo bez problémov. Napríklad, máme agenta, s ktorým spolupracujem, keď potrebujeme vybaviť letenky.
Ak by som to mal zhrnúť, pomáhaš Dominike zosynchronizovať život.
Áno. Zjednodušovať jej všetko, aj najmenšie maličkosti.
Stalo sa ti, že nastal obrovský problém a nevedel si, čo skôr?
Spomínam si na jednu akciu, ktorú sme tak nijak spoločne pomrvili. Dominika mala za sebou turnaj vo Wimbledone a od trénera sme dostali 5 dní voľno. Šli sme na pár dní do Saint-Tropez a hneď na druhý deň dovolenky mi došla správa od jedného sponzora: Prosím, nezabudnite zajtra priniesť na akciu aj raketu, začíname 11:30. Oblial ma studený pot. Vravím Domi, letíme na deň domov. (smiech)
Paradoxom je, že v niektorých veciach som totálne zodpovedný, čo treba vybaviť, vybavím. Niekedy ale veci odsúvam, keď sa mi zdajú byť menej podstatné. Domča má potom nervy, že som nezodpovedný a neriešim to (smiech). Vraj mám ale dobrú hubu a vždy sa vykecám. Nepamätám si ale na nejaký veľký prúser, musím si zaklopať. Keď už máme partnerstvá, viažu sa na to povinnosti. Trebárs spraviť fotenie, alebo sa zúčastniť na nejakej akcii. Všetko sa prispôsobuje tenisovému kalendáru, čo mávame zakotvené aj v zmluve s partnermi. Možno práve preto nevznikajú nepríjemnosti a nedorozumenia.
