Rohingya Moslimovia, Haiťania v Dominikánskej Republike, či dokonca aj Rómovia na Slovensku. Čo znamená existovať bez štátnej príslušnosti a čím všetkým si títo ľudia musia prejsť?
Medzinárodné organizácie, ktoré monitorujú výskyt menšín vo svete, odhadujú, že momentálne sa na svete nachádza viac ako 10 miliónov ľudí, ktorí sú oficiálne bez akejkoľvek štátnej príslušnosti.
Existuje pár spôsobov, akým človek môže stratiť štátnu príslušnosť. Môže byť napríklad občanom zlyhaného štátu, môže žiť na oficiálne neuznanom území, môže utiecť zo svojej krajiny a vzdať sa občianstva, môže mu byť odňaté vládou kvôli nejakému závažnému trestnému činu alebo kvôli útlaku a diskriminácii voči jeho etnickej menšine.
Tento status nielenže zbavuje ľudí ich identity, ale takisto ich ovplyvňuje v každom aspekte života, keďže kvôli tomu často nemôžu navštevovať školy, nájsť si prácu a finančne zabezpečiť svoju rodinu.
Preto jedným z mnohých negatívnych efektov existovania bez štátnej príslušnosti je chronická ekonomická nestabilita, čo v realite znamená, že títo ľudia sa často ocitnú na okraji spoločnosti, kde sú odsúdení na to, aby strávili zvyšok svojho života v neľudských podmienkach a chudobe.
Rohingya moslimovia
Rohingya moslimovia sú momentálne pokladaní za najprenasledovanejšiu a najutláčanejšiu skupinu na svete.
Boli zbavení mjanmarského občianstva v roku 1982, a i keď v roku 2012 nová vláda vydala oficiálny vládny list, kde odobrila 135 etnickým menšinám ich občianstvo, Rohingya moslimovia si stále nenašli miesto medzi nimi.
Rohingya nemajú prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a k legálnemu zamestnaniu. Avšak to, čo odlišuje tento prípad od ostatných, je brutálne a systematické vyvražďovanie tejto menšiny na území Mjanmarska, čo mnohé médiá a medzinárodné ľudskoprávne organizácie označujú za genocídu.
Mjanmarská vláda je obvinená z etnického čistenia Rohingya menšiny, konkrétne zo zločinov ako sú mimosúdne popravy, masové vraždy, mučenie, podpaľačstvo, skupinové znásilňovanie a nútené vysídľovanie.
Viac ako milión ľudí je vystavených každodennému násiliu a i keď Mjanmarsko za posledné roky prešlo politickou transformáciou z militaristického režimu na hybridný režim vďaka vláde pro-demokratickej líderky Aung San Suu Kyi, situácia pre Rohingya moslimov sa akurát len zhoršila.
Suu Kyi je za brutálne zločiny páchané na ľuďoch v jej vlastnej krajine odsudzovaná medzinárodnou komunitou, kde mnohé štáty trvajú na tom, nech je jej Nobelova cena mieru odobratá.
Haiťania v Dominikánskej republike
Druhým zaujímavým prípadom ľudí, ktorí vo svojom domove nemajú štátnu príslušnosť, je prípad Haiťanov v Dominikánskej republike.
Napriek tomu, že Dominikánska republika a Haiti zdieľajú jeden ostrov, rozdeľujú ich obrovské kultúrne a ekonomické rozdiely. Jedným z dôvodov je aj jazyková bariéra, keďže španielčina je materinským jazykom väčšiny obyvateľov Dominikánskej republiky a francúzština, spoločne s haiťanskou kreolštinou, sú materinskými jazykmi na Haiti.
Ďalším dôvodom je rasový rozdiel, keďže 73 percent Dominikáncov má zmiešanú rasu a 95 percent Haiťanov je čiernych.
Ekonomická situácia v Dominikánskej republike je omnoho lepšia než na Haiti, a preto sa veľa Haiťanov aj napriek diskriminácii presťahovalo za lepším životom. Tam boli potom využívaní ako lacná pracovná sila a vykonávali robotu, ktorú nikto iný z občanov robiť nechcel. Založili si vlastné rodiny a pokračovali vo vykonávaní podradnej roboty na trstinových poliach.
Avšak, rastúci počet Haiťanov prehĺbil u domácich stigmu, čo vyvrcholilo v drastické rozhodnutie dominikánskeho parlamentu, ktorý rozhodol, že všetky deti, ktoré sa narodia po roku 2004 nedostanú štátne príslušenstvo Dominikánskej republiky. Rodné listy sa prestali vydávať akejkoľvek matke, ktorá bola čierna, mala silný prízvuk, či haiťansky znejúce meno.
To však vláde nestačilo a v roku 2013 ústavný súd rozhodol retroaktívne zrušiť národnosť všetkým Haiťanom narodeným od roku 1929. Nové rozhodnutie má za následok, že viac ako 200.tisíc ľudí haiťanského pôvodu ostalo bez štátnej príslušnosti a hrozí im neustála hrozba deportácie. Stali sa takto ilegálnymi zločincami v krajine, v ktorej sa väčšina z nich narodila.
Okrem hrozby deportácie a diskriminácii kvôli farbe pokožky sa stali terčom aj pre zneužívanie, lebo musia platiť vysoké úplatky, aby naďalej zotrvali v krajine. Keďže nemajú žiadne platné dokumenty, tak nemôžu navštevovať školu, nemôžu vyhľadať zdravotnú pomoc a nemajú žiadne práva v oblasti práce či policajnej ochrany.
Bez identifikačných dokumentov sa však nanešťastie ani z tejto situácie nemôžu svojpomocne dostať a opustiť krajinu.
Bidúni v Kuvajte
Aj keď je Kuvajt jednou z najbohatších krajín sveta, je predpokladané, že viac ako 10 percent jeho populácie (180 až 500-tisíc obyvateľov) patrí do bidúnskej menšiny, ktorá nemá kuvajtské občianstvo a tým pádom si nemôže užívať široký výber možností, ktoré sa ponúkajú Kuvajťanom.
Práve naopak, Bidúni v tejto malej bohatej krajine žijú v extrémne chudobných podmienkach na okraji veľkých miest a spoločnosti. Tak ako v predošlých prípadoch, bez štátnej príslušnosti nemajú žiadne identifikačné dokumenty, nemôžu si nájsť legálnu prácu a mať prístup k zdravotnej starostlivosti, k vzdelaniu a ostatným základným službám nevyhnutným k dobrej kvalite života.
Za Bidúnov sa označujú všetky skupiny ľudí, ktorým na začiatku štátnej nezávislosti nebolo priradené kuvajtské občianstvo. Všetci títo ľudia dostali pomenovanie bidoon jinsiya, čo v preklade z arabčiny znamená „bez národnosti“. Dôvodom tohto vyčlenenia môže byť fakt, že kuvajtská politika je veľmi elitistická a tým pádom občania neprejavujú žiadne sympatie voči ľuďom, ktorí nemajú také vysoké miesto v spoločenskej a ekonomickej hierarchii.
Nubiani v Keni
Nubiani boli bývalí vojaci, ktorí pracovali pri britskú koloniálnu armádu pred viac ako sto rokmi, a ktorí sú originálnymi obyvateľmi najväčšieho afrického slumu s názvom Kibera. Kibera, jedno z najobývanejších miest na svete, je momentálne sídlom pre vyše 100-tisíc Nubianov.
Aj keď boli Nubiani prvými ľuďmi, ktorí osídľovali toto miesto, nikdy oficiálne nevlastnili žiadnu pôdu a dnes im vláda odmieta vydať práva na zem, na ktorej žili po celé generácie.
Počas posledných rokoch sa mnoho Keňanov presťahovalo do Kibery a teraz považujú Nubianov za neoprávnených osadníkov, ktorým hrozí vysídlenie za nelegálne prebývanie v ich domove.
Ale príbeh Nubianov je ešte o čosi zaujímavejší. Počas kolonizácie Britmi boli Nubiani nazývanými „kráľovými vojakmi“, pretože boli lojálni britskej armáde. Napriek ich lojalite Briti bránili Nubianom, aby sa akokoľvek vzdelávali. Toto bolo zo strachu, že dostatočné vzdelanie Nubianov povzbudí v boji za svoje práva.
Základnou filozofiou Nubianov však vždy bývalo heslo „ži a nechaj žiť“, a preto počas afrického boja za nezávislosť rešpektovali práva pôvodných Afričanov a odmietli sa opäť pripojiť k britskej armáde. Briti preto za trest odmietli vydať Nubianom akékoľvek povolenie na pobyt, keďže ich zradili a spojili sa s Keňanmi.
Po nezávislosti Kene iba hŕstka Nubianov získala občianstvo a ich boj s diskrimináciou bol odvtedy ignorovaný. Napätie medzi Nubianmi a ostatnými kmeňmi vyvrcholilo tým, že mnohí Nubiani sa stali bezdomovcami. Boli zbavení svojho domova a majetku, lebo nové zákony mali za následok, že si už nemohli dovoliť obrovské finančné pokuty, ktoré im boli nanútené.
Takže aj napriek neoceniteľnej podpore, ktorú Nubiani poskytli počas boja za nezávislosť Kene, im vláda odmietla uznať rolu a oceniť ich právom na vlastný domov.
Rómovia
V mnohých európskych krajinách existuje mnoho Rómov, ktorí nemajú žiadne štátne občianstvo. Takisto ako v predošlých prípadoch, aj oni musia čeliť mnohým formám diskriminácie spojenej s nedostatkom identifikačných dokumentov.
Tisíce a tisíce Rómov po celej Európe nevlastnia žiadne administratívne dokumenty, čo im bráni pri hľadaní roboty, návšteve školy a pri využívaní zdravotníckych služieb.
Mnohí z nich žijú v slumoch bez akejkoľvek sociálnej ochrany či snahy začleniť ich naspäť do komunity.
Je to však väčšinou skrytý problém, keďže neexistujú žiadne presné štatistiky, ktoré dokazujú presný počet Rómov bez národnosti. Veľa Rómov občiansku príslušnosť má, a preto je ťažké zozbierať relevantné dáta, ktoré poukazujú na rozsah tejto systematickej diskriminácie ľudí bez štátneho príslušenstva.
Politické zmeny počas posledných rokoch zapríčinili, že sa Rómovia stali ešte viac zraniteľnejšími. Napríklad po rozpade Československa sa Česká republika pokúsila uplatniť zákon občianstva, ktorý by zanechal desaťtisíce Rómov bez štátnej príslušnosti. Zákon mal byť aplikovaný za účelom, aby sa títo Rómovia presťahovali na Slovensko. Avšak, zákon bol upravený po nátlaku z Európskej únie a problém bol aspoň sčasti vyriešený.
Nie je však akceptovateľné, aby občania európskych štátov, alebo ktorejkoľvek inej krajiny na svete, boli zbavení práva na občianstvo. Je preto veľmi dôležité, aby bol tento problém adresovaný s oveľa väčšou pozornosťou a intenzitou ako doteraz.
