Najkvalitnejšie snímky, ktoré sa urodili v nezávislých a artových vodách.
Rok 2018 úspešne skončil, takže nastal čas bilancovať. Na Filmkulte sme ti priniesli už článok s najlepšími horormi, no v nasledujúcich dňoch ich bude ešte hneď niekoľko, pričom si v nich posvietime na to najlepšie, čo sme minulý rok na filmovom a seriálovom poli dostali.
Po vyššie spomínaných hororoch tak v rekapitulačnej sérii (všetky články nájdeš v tomto vlákne) pokračujeme, a to článkom o najlepších menej známych, nezávislých či artových snímkach roku 2018, z ktorých drvivú väčšinu sme nemali možnosť vidieť v našich kinách. Nech sa páči.
Eighth Grade (réžia: Bo Burnham)
Kayla Day (Elsie Fisher) je introvertná študentka ôsmeho ročníka základnej školy, ktorá má o týždeň nastúpiť na strednú. Prostredníctvom internetu sa snaží ľuďom pomáhať s nízkym sebavedomím a strachom, ale pritom je sama outsiderkou a najmä v sociálnych situáciách trpí úzkostnými pocitmi.
Mladý režisér Bo Burnham vytvoril vo svojom debute jeden z najlepších coming-of-age filmov (nielen) tohto roka. Jeho film je citlivý, empatický a realistický. Bez debaty mu vládne absolútne fenomenálny výkon mladej Elsie Fisher v hlavnej úlohe. Svoju hrdinku sa jej podarilo stvárniť majstrovsky a prirodzene, vrátane mimiky a samotného prednesu dialógov.
Výsledkom je emocionálne silný príbeh, ktorému sa právom dostalo uznania aj ocenení (Okrem množstva iných cien si snímka odniesla aj nomináciu na Zlatý glóbus pre Elsie Fischer). Viac sa môžeš dočítať aj v našej pochvalnej recenzii.
Leave No Trace (réžia: Debra Granik)
Vojnový veterán s jazvami na duši Will (Ben Foster) žije so svojou 13-ročnou dcérou Tom (Thomasin McKenzie) takmer v úplnej izolácii v lesnom parku v Oregone. Jedného dňa sú však odhalení a musia sa z lesa presťahovať do civilizácie. Mladá Tom si na nový život celkom zvykne, ale Will sa nedokáže zaradiť a chce sa vrátiť späť do lesa.
Leave No Trace je síce nenápadný, ale mimoriadne silný film o citlivom vzťahu otca a dcéry a neovládateľnej túžbe neustále utekať pred svojimi vlastnými démonmi. Debra Granik režíruje absolútne suverénne a mnohé necháva len naznačené či skryté. Vieme, že Will si so sebou nesie ťažobu z vojny, ale nevieme, akú presne. Herci dokázali svoje úlohy zahrať majstrovsky, čo platí najmä pre Thomasin McKenzie v úlohe Tom.
Verím, že táto mladá slečna nám toho ešte veľa ukáže. Nezaostáva ani Ben Foster. Z jeho bývalého vojaka sála tichá, ale silná bolesť, ktorá je evidentná už len z jedného jeho pohľadu. Leave No Trace je ohromná emocionálna pecka, ktorú síce nedocení každý, ale aj tak si v našom zozname našla svoje pevné a zaslúžené miesto.
American Animals (réžia: Bart Layton)
American Animals opäť patrí v našich končinách takmer k úplne neznámym titulom, ale tvoju pozornosť by mal mať istú. Režisér Bart Layton nám rozpovedal neuveriteľný skutočný príbeh jednej bizarnej lúpeže. Skupina vysokoškolákov sa rozhodla ukradnúť z knižnice vzácne knihy v hodnote 12 miliónov dolárov. Inšpiráciu pritom (okrem iného) brali z najrôznejších gangsteriek či filmov Quentina Tarantina.
Laytonovi sa podarilo skutočné udalosti uchopiť mimoriadne zaujímavým spôsobom. Vo filme vystupujú aj skutoční aktéri lúpeže a miestami sú veľmi originálne zapracovaní aj do samotného deja. Film je hlavne kriminálna dráma, ale obsahuje aj mnoho čierneho humoru a po technickej stránke mu možno vyčítať len málo.
Herecké výkony sú tiež perfektné. Najviac pozornosti na seba samozrejme strhávajú výborní Barry Keoghan a najmä famózny Evan Peters, ktorý si svoju rolu vyslovene užil. Bart Layton tak po parádnom dokumente The Imposter opäť bodoval a my sa nevieme dočkať jeho ďalších projektov. Pre viac informácií ti ponúkame našu recenziu, ktorú nájdeš tu.
Studená vojna (réžia: Paweł Pawlikowski)
Studená vojna v názve je v skutočnosti metaforou pre romantickú drámu. Paweł Pawlikowski nám rozpovedal príbeh lásky speváčky a dirigenta, ktorá sa rozprestiera na ploche niekoľkých rokov a štátov. Prvé, čo udrie do očí, je fantastická audiovizuálna stránka filmu.
Čiernobiely obraz vo formáte 4:3 je plný parádnych kompozícií, hudobné čísla sú strhujúce a herci (Joanna Kulig a Tomasz Kot) zo seba vydávajú maximum. Vzájomné city sú tu rovnako dôležité ako prostredie a hudba, čím film pôsobí ako európska verzia La La Landu.
Plusom je aj rýchly spád deja, ktorý na necelých 90 minútach dokáže obsiahnuť obrovské množstvo udalostí. Studená vojna si na festivale v Cannes vyslúžila vyše štvrťhodinový potlesk a na Piešťanskom Cinematiku získala ako cenu divákov, tak aj kritikov.
Disobedience (réžia: Sebastián Lelio)
Vynikajúca romantická dráma Disobedience sa odohráva v prostredí ortodoxnej židovskej komunity. Práve do nej sa vracia úspešná fotografka Ronit (Rachel Weisz), aby sa zúčastnila na pohrebe svojho otca, hlavného rabína.
Pred rokmi Ronit komunitu v nemilosti opustila, keďže nadviazala romantický vzťah s kamarátkou Esti (Rachel McAdams). Po rokoch sa však obe ženy opäť stretávajú a ich milostný vzťah opäť ožíva.
Snímka je hlavne skvelým hereckým koncertom oboch dám v hlavnej úlohe. Vďaka ich silným výkonom pôsobia všetky ich spoločné scény poriadne emocionálne a intenzívne. Okrem toho si v snímke môžeš nájsť zaujímavé podnety na úvahy o slobode, odvahe a láske aj navzdory rigidným náboženským dogmám. Viac sa dozvieš v našej recenzii tu.
The Hate U Give (réžia: George Tillman Jr.)
Adaptácia úspešnej knihy sa pretavila v úspešný film. Je pravdou, že chválu zbieral najmä na americkej pôde, kde jeho téma silno rezonuje, ale myslíme si, že má čo povedať aj tunajšiemu divákovi.
Rozpráva príbeh 16-ročnej Afroameričanky Starr (Amandia Stenberg), ktorej najlepší priateľ Khalil (Algee Smith) je zastrelený policajtom. Jeho smrť dáva do pohybu celú spoločnosť a otvára otázky rasizmu, predsudkov a pretvárky.
George Tillman Jr. film zrežíroval so cťou, pričom mu pomocnú ruku podali skvelí herci v hlavných úlohách. Výborne sa predviedla najmä Amandla Stenberg, ale zmienku si zaslúžia aj Regina Hall, Russell Hornsby či Anthony Mackie. Je rozhodne škoda, že v našich končinách film pomerne zapadol. Určite mu niekedy daj šancu. Viac sa dočítaš v našej recenzii.
First Reformed (réžia: Paul Schrader)
Reverend Toller (Ethan Hawke) je kňazom v malom mestečku a nesie si v sebe jazvy z minulosti. Vyhľadá ho mladá Mary (Amanda Seyfried), ktorej manžel Michael (Philip Ettinger) je radikálny ekologický aktivista. Michael je presvedčený, že svet sa prepadá do katastrofy a na vine sú práve ľudia. A medzi inými aj cirkev.
First Reformed je pomalá, dôsledná a depresívna štúdia viery a mučivých otázok svedomia a zodpovednosti voči planéte. Podpísal sa pod ňu skvelý scenárista aj režisér Paul Schrader (Taxikár, Zúriaci býk) a môže sa pochváliť skvelou technickou stránkou či myšlienkovou podnetnosťou.
Ethan Hawke si za svoj výkon právom odniesol viacero ocenení. Vo First Reformed podal možno svoj najlepší výkon v kariére. Ak sa chceš dozvedieť viac, odporúčame ti našu recenziu.
Lean on Pete (réžia: Andrew Haigh)
Charley (Charlie Plummer) je osamelý tínedžer z chudobných pomerov. V jedno leto sa mu náhodou podarí nájsť prácu ako pomocník Dela (Steve Buscemi), ktorý trénuje kone. Charley sa spriatelí s koňom menom Lean on Pete, ale keď hrozí, že ho Del predá, chlapec sa s ním rozhodne utiecť.
Lean on Pete je pomalá, atmosferická a podmanivá dráma, ktorá poteší všetkých priaznivcov nezávislej kinematografie. Celému filmu dominuje najmä perfektný výkon Charlieho Plummera v hlavnej úlohe.
Andrew Haigh snímke prepožičal melancholicky baladickú atmosféru a doručil nám vybrúsenú drámu o mladom človeku, ktorý hľadá vlastné miesto vo svete. Odporúčame.
Sorry To Bother You (réžia: Boots Riley)
Ak si čítal našu recenziu, tak už dobre vieš, čo máš čakať. A vlastne, ani po nej nebudeš dostatočne pripravení na druhú polovicu tohto filmu. Režisér Boots Riley, ktorý si k filmu napísal aj scenár, sa blysol šikovnou prácou s metaforickým rozprávaním deja.
Zakomponoval do neho viacvrstvovú kritiku spoločnosti a ľudských chýb vyplývajúcich z chamtivosti, pričom sa opieral o ďalšie závažné témy. Nezabudol ani na sympatické postavy, skvelý výber hercov, čo navrch ešte okorenil nielen čiernym humorom.
Spomínaná druhá polovica a hlavne záverečná tretina sa už nesie v chaotickom a nepredvídateľnom slede udalostí a ty nebudeš veriť tomu, čo sa deje na obrazovke.
The Rider (réžia: Chloé Zhao)
Pre mladého Bradyho (Brady Jandreau) bolo ródeo všetkým. Potom však utrpel mozgový úraz a teraz trpí častými záchvatmi. Nemôže jazdiť a je viac než pravdepodobné, že sa do arény ródea už nikdy nevráti. Jeho lákanie je však stále silné, a to aj napriek Bradyho zdravotným problémom.
The Rider je ďalším veľmi nenápadným, ale mimoriadne silným realistickým príbehom. Pochváliť sa môže výbornými hercami (v skutočnosti nejde o školených hercov, čo ešte viac pridáva na autentickosti), nádhernou krajinou a sugestívne, ale pritom nevtieravo podaným príbehom, ktorý je plný emócií a tichého smútku.
Je veľká škoda, že sa The Rider v našich končinách nedočkalo silnejšieho ohlasu. Preto ho pripomíname aspoň v tomto článku a pevne veríme, že si medzi čitateľmi Filmkultu rozhodne nájde svojich fanúšikov.
BONUS: Zlodeji (réžia: Hirokazu Kore’eda)
Japonský režisér Hirokazu Kore’eda tento rok dojal porotu na festivale v Cannes svojou civilne ladenou drámou Zlodeji tak veľmi, že mu udelila Zlatú palmu. Jeho film rozpráva o „rodine vydedencov“, ktorá ale po biologickej stránke nemá nič spoločné. Spája ich však také puto, že sú de facto skutočnou rodinou.
Lenže s drobnými odchýlkami. Otec Osamu je zlodej a kriminalite učí aj „syna“, pričom jedného dňa dôjde k presvedčeniu, že je správne vziať k sebe dievčatko, ktoré jej biologickí rodičia zanedbávajú.
Takýto životný štýl ale nevyhnuteľne vedie ku kríze. V tej chvíli film odhaľuje svoju nosnú myšlienku – ľudia spolu môžu mať rodinné väzby, hoci v skutočnosti rodinou nie sú. Snímka je síce naivná, ale je pretkaná jemným humorom, skvelými hereckými výkonmi a pôsobí ako balzam na dušu.
