Scenár ako z vedecko-fantastického filmu sa začína napĺňať.
Kedysi nás strašili, že jedného dňa príde čas, keď svetové vlády začnú svojich obyvateľov ovládať a kontrolovať pomocou čipov implantovaných pod kožu. Proroctvá sa obávali toho, že v nás čipy zostanú navždy, pretože prípadné násilné odstránenie spod kože by upozornilo vládne zložky a človek by bol potrestaný.
Momentálne sa technológie pohli dopredu natoľko, že by vlády mohli implantovanie čipov pokojne zrealizovať, avšak ľudia sa začali označovať úplne dobrovoľne. Azda najväčší trend dnes existuje vo Švédsku, kde sa vkladanie čipov do vlastných rúk začalo rozmáhať len v posledných rokoch.
Za čipom sa neskrýva žiadna revolučná technológia, ktorú nám dodnes zatajovali. Čip pracuje na rovnakom princípe NFC technológie ako dnešné bezkontaktné platobné karty, a tak si Švédi uvedomili, že zo smartfónu či peňaženky vedia nástroj na overovanie identity, platby a pohodlný prístup do práce alebo fitka premiestniť priamo pod kožu. Za čipmi treba hľadať spoločnosť BioHax International.
Maličké zariadenia pracujú v pasívnom móde, takže čítačky vedia identifikovať údaje, ktoré sú na nich zapísané, zatiaľ čo čipy samotné nedokážu aktívne čítať údaje z okolitého sveta. Nemali by preto predstavovať výrazné bezpečnostné riziko, avšak čím viac informácií o človeku na jednom čipe, tým väčšie nebezpečenstvo, že by čip mohol byť zneužitý.
Vo Švédsku sa podľa súčasných štatistík nechalo začipovať už viac ako 4-tisíc ľudí, pričom hŕstka veľkých korporácií ponúka čipy pre zamestnancov úplne zadarmo. Čip pri pohľade na ruku nevidno, nijak nenarúša bežný život a nahmatať ho vieš po pritlačení. Najčastejšie si ho ľudia vkladajú pod kožu medzi palcom a ukazovákom, samotná implantácia prebieha pomocou striekačky.
Fenomén čipovania pritom nezostáva iba vo Švédsku. Spomínaná spoločnosť Biohax International v nedávnom článku pre Daily Telegraph vyhlásila, že momentálne rokuje s viacerými britskými firmami, ktoré zvažujú, že začnú ľuďom zariadenia ponúkať. Odstránili by sa tak prístupové karty, overovanie identity by bolo zjednodušené a platiť by sa s čipom dalo aj v jedálni.
Ako uviedol zakladateľ firmy Biohax Jowan Osterlund, zavedenie čipov majú v pláne firmy zamestnávajúce stovky tisíc pracovníkov. Jeden čip stojí približne 170 eur, a pri veľkých korporáciách by zariadenia mohli ušetriť dosť peňazí na to, aby ich zamestnávatelia začali ponúkať.
