Bloger Nie je túra bez štúra sa živí blogovaním o nádhernom Slovensku.
Volá sa Rado, má 29 rokov a na konte už naplno rozbehnutý cestovateľský blog Nie je túra bez Štúra. Tri roky žil v zahraničí a živila ho dobre platená práca, no na Rakúsko sa vykašľal a miesto toho dal prednosť krásnemu Slovensku.
Rozhodol sa začať cestovať a blogovať. Podobné vety by o sebe však mohol povedať každý wannabe travel bloger, pre Rada to však znamenalo šesť mesiacov dlhého strategického plánovania, tvrdú prácu a vďaka jeho úspešného blogu je z neho teraz turista vo vlastnej krajine, ktorý sa blogovaním dokáže aj uživiť. Jeho texty navyše nájdeš aj na Refresher Blogoch, tak si jeho zážitky bež vychutnať.
Čo ťa motivuje chodiť v prvom rade po Slovensku a dávať prednosť domácej pôde? Nie sú v zahraničí zaujímavejšie lokality?
Keď som uvažoval nad tým, či sa vrátim z Rakúska späť na Slovensko, tak jedným z dôvodov bolo aj to, že som si povedal, že by bolo načase spoznať krajinu odkiaľ pochádzam, pretože dovtedy som nebol ani na Spišskom hrade či v Bardejove.
A tak som si povedal, že budem cestovať a spoznávať Slovensko, aj keď je v súčasnosti trend opačný a veľa ľudí cestuje do zahraničia. Aj tým, že sa orientujem na našu krajinu, sa snažím byť odlíšiteľný. Samozrejme však nemám nič proti ľuďom, ktorí cestujú mimo Slovenska, aj ja sám mám niekoľko cestovateľských snov v rámci zahraničia a verím, že si ich raz aj splním.
Snažíš sa navštevovať aj turisticky nezaujímavé miesta? Čo by si nám odporučil?
Snažím sa pri cestovaní po Slovensku striedať tie známe miesta s tými menej známymi. A práve tie neznáme ma bavia oveľa viac. Veľmi rád mám aj na prvý pohľad obyčajné dedinky, v ktorých sa ukrýva nejedno zaujímavé miesto či pamiatka. A tiež tam nestretnete davy turistov.
Za všetky asi spomeniem Španiu dolinu, Kopčany či Haluzice. Napríklad v takých Haluziciach nájde človek zrúcaninu románskeho kostolíka, Haluzickú tiesňavu – dažďový prales či rozhľadňu, pri ktorej je aj miesto na opekanie. Malá dedinka, no super tip na jednodňový výlet bez toho, aby ste k tomu potrebovali nejaké peniaze.
Snažím sa ukázať aj to, že dovolenka či výlet nemusia znamenať len more a pláž, ale že aj na Slovensku je toho veľa, čo sa oplatí vidieť. Podľa mňa stačí dať našej krajine len šancu a verím, že to neoľutujete. Naposledy ma dostalo napríklad aj Nádvorie Európy v Komárne, ide dokonca o európsky unikát.
Slovensko teda poznáš veľmi dobre. Je podľa teba mentalita ľudí iná na východe než na západe krajiny a opačne?
Ja nemám veľmi rád tie reči a boje medzi Bratislavou a východom a podobne. Podľa mňa sa všade nájdu milí, ale aj menej milí ľudia a je jedno, o akú časť Slovenska ide. Našťastie ja som mal zatiaľ pri cestovaní len pozitívne skúsenosti, či už som bol na západe, strede či na východe.
A čo lokálne gastronomické počiny. Čo ti zo slovenskej kuchyne chutí najviac?
Asi nikoho neprekvapím, keď poviem, že ja milujem halušky či bryndzové pirohy. Tým neodolám nikdy. Na viacerých miestach som však bol milo prekvapený vysokou úrovňou jedál či už v nejakých reštikách alebo priamo v hoteloch.
Špecificky je to s alkoholom, v rôznych končinách sú rôzne zvyky. Stáva sa mi, že keď som náhodou niekde a chcú ma ponúknuť nejakým alkoholom a ja odmietnem, pretože nepijem, tak sú veľmi prekvapení.
Si cestovateľ, no aj bloger. Ako to vidíš po finančnej stránke, je to udržateľné? Musíš mať popri blogu aj reálne zamestnanie?
Ja sa venujem blogu vyše roka, čo je ešte stále krátka doba, no venujem sa mu naplno, čiže ho beriem ako svoju prácu na plný úväzok. No popri blogu sa venujem aj copywritingu či správe sociálnych sietí a spolu mi to vytvára príjem. Ten je však každý mesiac iný a nestály.
Všetky spolupráce, ktoré mám, však riešim externe, aby som si mohol čas riadiť sám. Napriek tomu, že je to dosť stresujúce, tak mi to tak zatiaľ úplne vyhovuje. Ale úprimne uživiť sa na Slovensku blogom o Slovensku je oveľa ťažšie, ako som si myslel. Poznám len pár blogerov, ktorí môžu povedať, že ich blog živí úplne.
Si už v štádiu, keď ťa oslovujú aj veľké značky? Čo im ako bloger môžeš ponúknuť?
Momentálne môžem povedať, že je to asi tak 50 na 50. Mám za sebou viaceré spolupráce so slovenskými organizáciami cestovného ruchu, ktoré boli na báze propagácie miest a pamiatok v danej časti Slovenska.
Spolupracoval som tiež s niekoľkými firmami s oblečením či jedlom, to však bolo skôr prostredníctvom mojich sociálnych sietí ako priamo na blogu. Napriek tomu, že sa poteším každej ponuke, tak pri spoluprácach sa snažím nebrať každú, ale len tie, ktoré viem prepojiť s témou blogu či priamo so sebou. Ako som spomínal, nepijem vôbec alkohol, takže spolupráce s firmami na alkohol logicky nerobím.
Čo by si odporučil začínajúcim blogerom?
Ja by som každému, kto chce začať blogovať odporučil hlavne to, aby si to v prvom rade premyslel. Ono to blogovanie vyzerá možno, že človek si len píše, ale je za tým milión hodín, ktoré človek potrebuje, aby taký blog fungoval.
Veľa času zaberajú aj technické veci a v tomto blogerskom svete musí byť človek naozaj veľmi trpezlivý. Aj ja sám sa to ešte stále učím. Ja však verím, že každý človek by mal robiť to, čo ho baví a napĺňa, pretože aj jeho výsledok práce je po tom lepší.
Takže ak sa možno na začiatku nenájde nikto, kto by vás podporil, nech vás ani to neodradí. Verte si hlavne vy a makajte na sebe.
