Prebytok jedla a jeho zbytočné vyhadzovanie je obrovský ekologický problém, o ktorom sa hovorí iba málo.
V poslednej dobe sa naša spoločnosť ekologicky zobúdza. Stále viac ľudí sa snaží chrániť životné prostredie a limitovať škodu, ktorú spôsobuje planéte. Či chceme či nie, enviromentálnu stopu po sebe zanecháme všetci, no môžeme sa aspoň posnažiť, aby bola čo najmenšia.
Nanešťastie sa ešte stáli nájdu aj takí, ktorí zelené hnutia vnímajú ako niečo, čo je skrátka
„moderné" a odmietajú pripustiť, ako veľmi dokáže jednotlivec ovplyvniť kolobeh celej prírody.
Prírodu drancujeme už dlho, no to úplne najhoršie ničenie začalo niekedy v období priemyselnej revolúcie v 18. až 19. storočí a pokračuje dodnes.
Aj napriek tomu však naši starí rodičia či ich rodičia ekológiu neriešili až do tak miery, ako sa to robí dnes. Spôsob života bol iný, prírodnejší, šetrnejší, než tomu je dnes v období fast fashion, elektronických zariadení, ktoré sa do dvoch rokov kazia, prebytku jedla, plastov či množstva motorových zariadení na cestách.
Za stáročia výroby odpadu, skleníkových plynov a škodlivín zem bije na poplach, ktorý sa už viac nedá ignorovať.
Ekológia je problémom našej doby, našej generácie, a preto sa nedá považovať za nejaký trend, ktorý o rok alebo o dva pominie. Je to prirodzená reakcia spoločnosti na otázku, ktorú treba riešiť neodkladne.
Našťastie si svet už uvedomuje škodlivosť plastov a ich dopad na životné prostredie. Uvedomujeme si dopad módneho priemyslu na prírodu, škodlivosť masovej výroby produktov, miesto autami chodíme stále viac bicyklami, záleží nám na právach zvierat a snažíme sa odpad nevyrábať či aspoň recyklovať.
Málokto ale hovorí o tom, aký má na prírodu dopad plytvanie jedlom. Pritom ide o obrovský problém rozvinutých krajín moderného sveta. Už nemusíme bojovať s nedostatkom či hladom, ale práve naopak s nadbytkom.
Až tretina jedla, ktoré vyprodukujeme, sa nikdy nedostane do našich úst. Buď ho nepozbierajú farmári počas zberu úrody, stratí sa pri prevoze do obchodov alebo ho skrátka vyhodíme.
Takto skončí v koši podľa odhadov OSN asi 1,6 miliárd ton potravín a z toho je 1,3 miliárd stále konzumovateľných.
Kde sa potraviny strácajú? Najviac a to 500 miliónov ton zmizne priamo v produkcii, 350 miliónov ton sa stratí pri uskladnení a manipulácii, 340 miliónov sa vyparí v spotrebe, 200 miliónov v distribúcii a predaji a 160 miliónov pri spracovaní a balení.
Zatiaľ čo my hádžeme jedlo do koša, na svete hladuje 815 miliónov ľudí.
Takéto chovanie je pritom zlé aj z ekonomického hľadiska. Globálna ekonomika na jedle ročne prerobí 940 miliárd dolárov.
„Toto nielenže predstavuje fenomenálnu stratu v zmysle jedla, ktoré by mohlo kŕmiť ľudí, ale tiež stratu zdrojov ako voda, pracovná sila, výživa pôdy, energia na dopravu a tak ďalej,“ napísala pre portál The Conversation Megan Blakeová, akademička zo Sheffieldskej univerzity.
Síce vyhadzujeme mnohé rôzne druhy jedla, no podľa OSN končí v koši hlavne koreňová zelenina, hľuzovitá zelenina (zemiaky), ovocie a bežná zelenina. V globálnom merítku takto končí až 50 % vypestovanej zeleniny a ovocia.
Hoci často hovoríme o tom, ako poškodzujeme prírodu napríklad plastami, iba málokto si uvedomuje, ako veľmi jej dokáže škodiť rozkladajúce sa jedlo. To totiž produkuje nebezpečné skleníkové plyny a prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
Ak by sme pozbierali všetky vyhodené potraviny na svete a poskladali z nich krajinu, bola by 3. najväčším výrobcom skleníkových plynov na planéte.
Naša spoločnosť si stanovila celkom ambiciózny cieľ, do roku 2030 by sme chceli limitovať naše plytvanie o 50 %.
Znie to ako niečo nesplniteľné, no pri troche snahy to naozaj môžeme dokázať. Ako môžeš plytvanie potravinami obmedziť aj ty?
- Nakupuj iba s nákupným zoznamom
- Nekupuj nič, čo naozaj nespotrebuješ
- Urob si jedálniček na každý deň
- Kompostuj
- Zvyšky jedla uchovaj v chladničke v nádobách a zjedz ho neskôr
- Nepodporuj výpredaje, ktoré umelo navyšujú spotrebu ako napríklad dve za cenu jedného
Ďalší spôsob, akým sa dá limitovať vyhadzovanie jedlom, je uviesť iba dátum spotreby a nie dátum minimálnej trvanlivosti. Prvý totiž znamená, že ak potravinu skonzumuješ po jeho uplynutí, ešte môže byť stále dobrá. Ten druhý určuje dobu, kedy sa jedlo už takmer určite pokazí, platí to najmä pri mliečnych výrobkoch či mäse.
Nabudúce keď si to namieriš do najbližších potravín, dobre si premysli, čo si kúpiš, planéte tým môžeš pomôcť ešte viac ako svojou sklenenou eko slamkou.
