Piate poschodie hotela Yanggakdo režim označuje za neexistujúce.
O Severnej Kórei už bolo napísaných toľko článkov, že možno máš občas pocit, akoby si tam už naozaj bol. Predchádzajúce týždne sa niesli v duchu spolupráce a denuklearizácie izolovanej diktatúry. Po spoločných summitoch s juhokórejským a americkým prezidentom dosiahol Kim Čong-un oveľa väčšiu legitimizáciu svojej krajiny ako kedykoľvek predtým, a tak nikto nevie, čo sa bude diať v najbližšej dobe. Memorandum podpísané na stretnutí s Donaldom Trumpom nebolo nijak záväzné.
Severná Kórea preto nie je zodpovedná za zničenie svojho jadrového výskumu a spolupráca nemusí vôbec vyzerať tak ružovo, ako by sa mohlo zdať. Netreba zabúdať na to, čo sa v KĽDR deje aj v tejto chvíli. Miestni obyvatelia tam hladujú a chýbajú im základné ľudské práva, bez ktorých by sme si nevedeli predstaviť život. Napriek tomu poskytuje Severná Kórea už dlhé roky priestor zahraničným turistom, aby sa do krajiny prišli pozrieť a zažiť ju na vlastnej koži.
Na stránkach BBC sa nedávno objavil príbeh odvážneho cestovateľa, ktorý od Severnej Kórey zašiel ešte v roku 2011. Dávno predtým, ako sa tam v roku 2015 odohral škandál, keď americký turista Otto Warmbier údajne strhol v hoteli propagandistický plagát a chcel si ho zobrať domov. Otto bol obvinený a odsúdený na 15 rokov manuálnej práce, pričom nikto v KĽDR nikdy oficiálne nepriznal, či Američan ukradol plagát z neexistujúceho piateho poschodia v hoteli Yanggakdo.
Severokórejčania označujú hotel za päťhviezdičkový, aj keď turisti ho prirovnávajú skôr ku trojhviezdičkovým ubytovacím zariadeniam. Pred siedmimi rokmi v roku 2011 bola situácia pre turistov oveľa pokojnejšia. V tom čase nebol v krajine nikdy zadržaný žiadny zahraničný turista, a tak mali návštevníci oveľa viac odvahy. Calvin Sun podobnú odvahu zažil so svojimi turistickými známymi na vlastnej koži. Po príchode do hlavného mesta mal Calvin pocit, akoby sa zo sveta stratila farba. Namiesto farebného Pekingu mal pred očami vyblednutý Pchjongjang, kde sa len občas vynímala červená farba charakterizujúca komunistickú stranu.
Aj Calvin so svojou skupinou bývali v hoteli Yanggakdo. Nikdy však nepočuli žiadne upozornenia o tom, aby sa nepokúšali dostať na piate poschodie. Problém piateho poschodia v hoteli Yanggakdo je taký, že oficiálne neexistuje. Calvin s kamarátmi si to všimli pri nástupe do výťahu, kde sa číslo 6 vôbec nenachádza. Chýbajúce poschodie ich zaujalo, a tak sa v posledný večer návštevy Severnej Kórey rozhodli hotel preskúmať.
Po krajine ich sprevádzali viacerí sprievodcovia, pri ktorých zostali rýchlo podozrievaví. Dvaja z nich sa vypytovali na to, či Michael Jackson naozaj zomrel na AIDS a či USA naozaj vyzerá zdevastovane ako v reality šou Cops z roku 1989. Pred odchodom si so sprievodcami vypili a zistili, že sa otázky vypytovali preto, lebo pracujú ako špióni a snažili sa dozvedieť čo najviac informácií o západnom svete. So sprievodcami sa rozlúčili a vydali do izieb, lenže partia nebola posledný deň pred odchodom unavená. Objavil sa nápad na preskúmanie piateho poschodia a všetci súhlasili.
Najskôr sa tam chceli dostať po schodoch zo štvrtého, ale vraj pri dverách začuli výkriky, a rýchlo vybehli na šieste, odkiaľ zišli nižšie. Na piatom poschodí to vyzeralo ako v bunkri za studenej vojny. Oceľové dvere, všade plno kovu a propagandistických materiálov namaľovaných či pribitých na stenu. Strop bol tak nízko, že si museli občas aj skrčiť nohy a ohnúť hlavu na stranu, lebo inak by sa nemohli pohnúť. Drvivá väčšina dvier v stiesnenom priestora bola zamknutá. Napriek tomu narazili na otvorenú miestnosť, kde našli stôl a neznáme komunikačné zariadenie, pričom žiadny zamestnanec tam nesedel.
Piate poschodie síce oficiálne neexistuje, avšak v skutočnosti funguje ako miesto na odpočúvanie každučkej izby. V rohu zazreli hromadu miniatúrnych kamier, ktoré slúžia na monitorovanie turistov, a zahliadli aj miestnosť, kde bolo veľké množstvo obrazoviek zobrazujúcich interiér izieb. Na stenách ako z bunkru boli propagandistické materiály o imperialistických Američanoch a veľkej sláve rodiny Kimovcov.
Turisti usúdili, že propaganda by na poschodí nebola, keby tam pravidelne chodievali návštevníci. Nápisy skôr mali zamestnancom hotela pripomínať, pre koho pracujú, aj keď odpočúvajú zahraničných turistov hovoriacich o zaujímavých veciach z domova. Po čase na nich narazil zamestnanec hotela a pokojne ich vyviedol na správne poschodie, aby našli cestu späť do izieb. Nestačilo im to a vrátili sa na piate poschodie znovu. Aj potom ich odprevadili a rovnaký scenár sa zopakoval aj pri treťom pokuse.
Medzitým však objavili dvere vedúce do neznáma, ktoré boli v skutočnosti dvere do druhej časti piateho poschodia. Nízke stropy neboli na poschodí náhodou, pretože piate poschodie s najväčšou pravdepodobnosťou ukrývalo rovna dve rozličné poschodia. Záhadné piate poschodie napokon nadobro opustili a zostali prekvapení z troch reakcií rozdielnych zamestnancov hotela. Nikto na nich nekričal za to, že na poschodie zablúdili a pracovníci ani netrvali na tom, aby turistov odviedli rovno do izieb. Aj preto sa odvážili vrátiť rovno trikrát.
Pred koncom treba zopakovať, že v roku 2011 nebol ešte nikdy zadržaný zahraničný turista v Severnej Kórei. Neboli od toho veľmi ďaleko po nastúpení do autobusu, ktorý smeroval na letisko v hlavnom meste. Len pár desiatok minút delilo Calvina s kamarátmi od odletu z KĽDR, avšak po nastúpení do autobusu vkráčali dnu pracovníci hotela a skupine okamžite napadlo, že sa kvôli návštevám piateho poschodia dostali do problémov a možno aj zostanú v diktatúre oveľa dlhšie, ako očakávali. Problém však spočíval len v tom, že niekto z partie ukradol z hotela uteráky s vyšitým logom.
Uteráky boli vrátené a Calvin mohol odísť domov. Nikdy nečakal, že o pár rokov neskôr bude v médiách čítať správy o tom, ako v Severnej Kórei zatkli mladého Američana a odsúdili ho na 15 rokov manuálnej práce. Otto Warmbier pritom do diktatúry odišiel na exkurziu vďaka rovnakej turistickej kancelárii ako Calvin a býval v rovnakom hoteli. Na dôkazných záberoch, ktoré mali Otta usvedčovať z krádeže propagandistického plagátu, Calvin akoby rozpoznával neexistujúce piate poschodie a informácie hovorili o tom, že krádež sa mala uskutočniť v časti hotela neprístupnej pre verejnosť.
Uvedomil si, že keby sa pokúsili zobrať si domov suvenír, mohli dopadnúť ako Otto, ktorý minulý rok po návrate domov zomrel. Turistická kancelária Young Pioneer Tours odvtedy na svoju webovú stránku zavesila veľké varovanie o tom, že návšteva piateho poschodia je pre turistov neprístupná. Calvin preto všetkým odkazuje, aby naozaj rešpektovali miestne zvyky a pravidlá, pretože situácia sa v porovnaní s rokom 2011 výrazne vyostrila a za hlúpe dobrodružstvo v hoteli ľudský život nestojí.
