Vidím, počujem, cítim, ale nepoznávam.
Počul si už o zvláštnych poruchách, ktoré sa u postihnutých ľudí môžu prejavovať napríklad neschopnosťou rozlíšiť pravú a ľavú stranu, neschopnosťou poznať tváre známych ľudí alebo neporozumením hovoreného slova? Uviedol som len nepatrné množstvo porúch, ktoré spadajú pod všeobecné označenie „agnózie“.
V krátkosti povedané, ide vlastne o defekty vnímania, resp. poznávania, ktoré sa môžu vyskytnúť vo všetkých zmyslových formách (zrak, čuch, sluch....), pričom nie sú vysvetliteľné poruchami vedomia, pozornosti, poškodením príslušného orgánu či znížením rozumových schopností. Inak povedané, postihnutí, ktorí trpia neschopnosťou porozumieť hovorenej reči, nemajú žiadny problém so sluchom a netrpia ani žiadnou mentálnou retardáciou. Za príčinami zväčša stoja rôzne poranenia mozgu.
Spektrum týchto porúch je vskutku veľké. Ako som už povedal vyššie, môžu byť prítomné v každej zmyslovej forme, no my sa pozrieme len na tie skutočne najzaujímavejšie. Prvú spomeniem prozopagnóziu, ktorá sa u dotyčného prejavuje neschopnosťou rozpoznávať tváre známych ľudí. Či už ide o ľudí blízkych, ako sú rodina a priatelia, alebo o „celebrity“, človek nevie druhú osobu identifikovať na základe tváre.
Ťažká forma tohto postihnutia sa môže prejavovať aj neschopnosťou rozpoznať svoju vlastnú tvár napríklad pri pohľade v zrkadle či na fotografii. Známych ľudí identifikujú na základe iných znakov, ako je napríklad chôdza, hlas či iné typické znaky pre daného človeka. Zväčša sa však vyskytuje aj s inými zrakovými poruchami a samotná prozopagnózia je teda skôr ojedinelá.
Achromatopsia je názov druhej ojedinelej poruchy, ktorej prejavom je nemožnosť rozpoznať farby. Ľudia poznačení týmto defektom síce vnímajú rozličné farby alebo odtiene vo svojom okolí, avšak nevedia ich správne identifikovať. Častokrát sa prejavuje aj problém s označením farieb na známych objektoch. Napríklad pri ovocí či zelenine. Akej farby je banán, uhorka a podobne. Respektíve k danej farbe nevedia priradiť typické objekty. Čo je červené, modré, zelené.
Vieš si predstaviť, že si slepý, no svoju slepotu si neuvedomuješ? Tak presne toto zažívajú ľudia trpiaci tzv. „Anton-Babisnkého syndrómom“. Ochorenie vzniká v dôsledku úrazu mozgu či mozgovej príhody, no za poruchou môže stáť aj rozvíjajúca sa demencia.
Jedinec s takouto diagnózou má síce obe oči, očné nervy aj nervové vlákna v poriadku, avšak zrakové centrum, ktoré vizuálne podnety a vnemy vyhodnocuje, je poškodené. Takže postihnutý síce nevidí, ale svoju slepotu si neuvedomuje, resp. nepripúšťa. Často opisuje veci, ktoré sa na mieste nenachádzajú, vráža do nábytku atď.
Ďalším defektom, ktorý stojí za pozornosť, je určite „neglect syndróm“ alebo syndróm opomínania. Súvisí s tým, že človek vníma len pravú polovicu zorného poľa, resp. pravú polovicu objektov, ak sa bavíme o vizuálnej stránke veci. Na ľavú polovicu nereaguje ani si ju neuvedomuje.
Chorý tak vráža do predmetov v ľavej polovici zorného poľa, pri čítaní vynecháva počiatočné písmená alebo počiatočnú časť slov. Iná forma neglectu (opomínania) hovorí napríklad o prípadoch, kedy pacient stráca vedomosť o polovici alebo časti svojho tela. Muž, ktorý si holí len pravú polovicu tváre, žena, ktorá si maľuje tvár len na jednej strane. Ako takéto ochorenie vyzerá, si môžete pozrieť vo videu nižšie.
Samostatným druhom poruchy je alien hand syndrom, teda syndróm cudzej ruky. Tento zvláštny syndróm je typický vôľovo nekontrolovateľnými pohybovými aktivitami, pričom postihnutý jedinec má zároveň pocit, že ruka mu nepatrí, je cudzia. Pokiaľ ju nemá pod zrakovou kontrolou, môže mať pocit, že s ňou nemá nič spoločné. Takáto končatina môže vykonávať bizarné pohyby, pliesť sa do činnosti zdravej ruky. Postihnutí pacienti ťažko znášajú jej prítomnosť a robia niekedy zvláštne „opatrenia“, aby jej zabránili v aktivitách (napr. si na ňu sadnú, priviažu si ju a pod.).
Alexia, tiež označovaná ako čistá slovná slepota, je strata schopnosti čítať. Porušená je schopnosť zrakového poznania písmen, pričom ich kopírovanie alebo ich samotná produkcia môže byť správna (t.j. pacient dokáže vetu napísať ako diktát, nevie však po sebe prečítať). Ide o fenomén, ktorý sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Podobnou poruchou je aj slovná hluchota, kedy postihnutí nerozumejú hovorenej reči, paradoxne sami rozprávať bez väčších ťažkostí dokážu. Sluch je plne zachovaný a neverbálne zvuky bez problémov identifikovateľné.