Slovenská kinematografia zaznamenala vo svojej histórii významný míľnik.
Do kín dorazil prvý dlhometrážny komiksový film s česko-slovenskou účasťou na produkcii. Snímka je dielom českého animátora, scenáristu a režiséra Matyasa Brycha. Ten pochádza z českého mesta Třebíč, no už niekoľko rokov žije aj so svojou manželkou v Košiciach.
Počas dvoch rokov Brych vlastnoručne nakreslil každý jeden zo záberov filmu. Inšpiroval sa tvorbou komiksových gigantov Marvel a DC, no aj japonským anime. Ako samotný autor tvrdí, impulzom pre napísanie scenára mu boli príbehy a nešťastné osudy horolezcov.
Snímka rozpráva príbeh muža uväzneného v rutine každodenného života, prenasledovaného démonmi minulosti. Ten sa po ďalšom dobre mierenom údere od nekompromisného osudu rozhodne vydať na cestu pátrania po vôli žiť.
Málopočetné, no pôsobivé je herecké obsadenie filmu. Hlasy jednotlivým postavám prepožičali známe tváre televíznych obrazoviek. Po prvých slovách hlavného hrdinu som sa síce preniesol na okamih k produktom istej slovenskej banky, profesionálny prejav Tomáša Maštalíra ma však po pár minútach vtiahol späť do deja.
Za kratší koniec neťahala ani Zuzana Porubjaková, ktorá svojím medovým hlasom divákov sprevádza hlavne pri rozprávkových motívoch snímky. Taktiež prekvapil Daniel Heriban. Ten sa primárne preslávil úlohou lišiackeho Ďura Brmbalíka z Hornej Dolnej. V Parralel prepožičal svoj hlas mýtickému drakovi.
Avšak, kde jednotliví herci prispeli svojím hlasovým talentom, tam pohorel komplikovaný scenár. Opisné monológy a úvahy boli nešťastnou kôpkou neprehľadných metafor a epitet. Len s veľkou námahou som bol schopný nasledovať niť myšlienok, ktoré sa snažil autor prerozprávať.
Animácia filmu bola jednou zo silných, no zároveň slabých stránok celého filmu. Na jednej strane vynikali individuálne zábery. Tie by mohli pokojne zdobiť steny galérie, prípadne nejakú tú hipsterskú kaviareň. Farebná škála použitá pri snímkach krajiny bola vydareným použitím modrej a červenej farby, ale aj ich variácií a kombinácií.
Na strane druhej, ich čaro sa strácalo pri pohybe, kedy si človek bez problémov všimol určitú neprirodzenosť. Synchronizácia obrazu a zvuku pokrivkávala pri dialógoch. Hovorené slovo ani zďaleka nezapadávalo do úst jednotlivých postáv. Nešlo však ani tak o veľký prehrešok, ako skôr o otravný faktor, znepríjemňujúci zážitok z celého filmu.
Z deja ma vytrhla aj odlišnosť v štýle animácie pri ženských postavách. Dcéra protagonistu nápadito pripomínala Vanellope von Schweetz z Disney hitu Ralph Rozbi-to. Kolieska v mojej hlave sa pohli a počas zvyšku premietania som túto myšlienku už z hlavy dostať nedokázal.
Pred koncom filmu sa zase objavila ženská postava v sexy halloweenskej verzii úboru zdravotnej sestry, pričom jej výzor narušil celkovú vážnosť daného momentu. S jej postavou bol zároveň spojený zvrat, ktorý bol maximálne nepotrebným doplnkom k celkovému príbehu.
Skvelým elementom však bola hudba sprevádzajúca dej filmu. Na nej sa podieľal hudobný skladateľ Stroon a Peter Bič Project. Elektronické tóny od Dalibora “Stroon” Kociána dodali celej snímke istú magickosť a nadnesenosť. Podvoľujem sa predstave, že jeho skladby zaujmú permanentné miesto na mojom playliste.
Parralel je významný krokom vpred v rámci vývoja slovenskej filmovej scény. Matyas Brych a jeho tím dokázali vytvoriť v rámci dostupných možností veľmi originálne dielo. A hoci sa nezaobišlo bez istých chýb, uznanie si rozhodne zaslúži.
Mne zostáva už iba popriať celému Parralel tímu veľa zdaru pri ďalších projektoch! 6/10
