Každý rok si fanúšikovia kinematografie odnesú jedinečný zážitok priamo z exkluzívneho filmového festivalu Cannes.
Ďalší ročník najprestížnejšieho medzinárodného filmového festivalu v Cannes máme úspešne za sebou. Opäť ubehol ako voda a my sme si pre vás pripravili prehľad tých najlepších momentov, dojmov a najzaujímavejších súťažných či víťazných filmov.
71. ročník sa konal od 8. do 19. mája (května), tradične na francúzskej riviére v Cannes. Medzinárodnej porote predsedala austrálska herečka Cate Blanchett a spoločnosť jej robili Kristen Stewart, francúzska herečka Léa Seydoux, kanadský režisér Denis Villeneuve, ruský filmár Andrey Zvyagintsev, francúzsky režisér Robert Guédiguian, čínsky herec Chang Chen, americká scenáristka a producentka Ava DuVernay a burundská speváčka Khadja Nin.
Prezidentom poroty Un Certain Regard sa stal herec Benicio Del Toro. Dizajn oficiálneho plagátu festivalu navrhol 27-ročný grafik Flore Maquin.
Inšpiroval sa prácou fotografa Georgesa Pierra a jeho snímkou z filmu režiséra Jeana-Luca Godarda s názvom Pierrot le Fou (1965). Na fotografii môžeme vidieť Jeana Paula Belmonda a Annu Karinu ako sa opierajú o svoje autá a zdieľajú bozk.
Minulý rok sme vás zasvätili do histórie jednej z najočakávanejších filmových udalostí roka. Ak o festivale ešte nič neviete, viac sa dozviete aj v našom poslednom článku.
Na uplynulom ročníku sa hovorilo najmä zo strany predsedkyne poroty o rovnosti pohlaví a rovnakých podmienkach v súťaži. Blanchett vyzdvihla tri režisérky, uchádzajúce sa o Zlatú palmu v hlavnej sekcii a taktiež upozornila na to, že by sa mal film posudzovať podľa kvality práce a nie podľa pohlavia.
Premiéru vojnovej drámy Les filles du soleil (Girls of the Sun) oživil na červenom koberci zástup 82 žien, ktoré kráčali na protest proti obmedzenému počtu ženských filmáriek v súťažnej sekcii.
Táto udalosť bola organizovaná hnutím Time´s Up a francúzskym hnutím 5020x5020. Potvrdili tým svoju prítomnosť a presadzovali zlepšenie pohlavnej rovnosti vo filmovom priemysle.
Vo videu nižšie zbadáte napríklad osobnosti, ako Salmu Hayek, Marion Cotillard, Jane Fonda, Clémence Poésy, Patty Jenkins (režisérka Wonder Woman), Albu Rohrwacher, Jane Campion (režisérka, ktorá ako jediná získala cenu Palme d´Or za film The Piano) a dámy z tohtoročnej poroty. Cate Blanchett predniesla za všetky príhovor.
Prvýkrát do Cannes zamieril režisér Christopher Nolan pri príležitosti 50. výročia sci-fi klasiky 2001: A Space Odyssey. Nolan úzko spolupracoval s tímom Warner Bros. Pictures na vytvorení novej verzie filmu z roku 1968, čo znamenalo pracovať s originálnymi filmovými negatívmi. Viac sa o procese dočítate tu.
Počas dní nabitých exkluzívnymi filmovými premiérami sa konali tzv. rendez-vous, stretnutia so štyrmi významnými umelcami (Christopher Nolan, John Travolta, Gary Oldman a Ryan Coogler), ktorý sa prišli podeliť o svoje skúsenosti s prácou.
Na červený koberec zamierilo aj niekoľko mimo súťažných snímok, ako napríklad sci-fi dráma Fahrenheit 451, dobrodružný fantasy film Solo: A Star Wars Story či dokument Whitney o živote speváčky a divy Whitney Houston.
87-ročný francúzsko-švajčiarsky režisér Jean Luc-Godard získal Special Palme´d Or za svoj dlhoročný prínos do sveta filmu a za tajomnú esej Le livre d´image (Image Book).
Ale teraz sa už konečne poďme vrhnúť na tie najlepšie filmy, aké boli na Cannes tohto roku odprezentované.
Todos lo saben (Everybody Knows)
Otvárací film prišiel predstaviť iránsky režisér a scenárista Asghar Farhadi (Rozchod Nadera a Simin, The Salesman) spolu s jeho hlavnými hviezdami Penélope Cruz a Javierom Bardemom.
Dráma nakrútená v španielčine nás zavedie k Laure (Cruz), ktorá cestuje z Argentíny do jej rodného mestečka v Španielsku na sestrinu svadbu. Jej manžel musel ostať doma, a tak sa vyberie iba so svojimi deťmi.
Na mieste sa stretne s bývalým milencom, vinárom Pacom (Bardem) a jeho ženou. Oslava sa však zmení na hrôzu, keď Laura zistí, že jej dcéru Irene uniesli. Táto nešťastná udalosť vynáša na povrch dlho pochované rodinné tajomstvá.
Zimna wojna (Cold War)
Režisér Pawel Pawlikowski sa dostal do povedomia drámou Ida o skúsenostiach mladej mníšky s vierou v povojnovom Poľsku. Za túto snímku si odniesol Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film v roku 2015. Tentoraz sa vrátil do Cannes opäť s čiernobielym projektom s názvom Zimna wojna.
Na pozadí studenej vojny v Poľsku 50. rokov vznikla romanca medzi muzikantom Wiktorom a speváčkou Zulou. Zachytáva lásku medzi dvoma ľuďmi z odlišných svetov v neprijateľných časoch.
Dráma je sčasti inšpirovaná príbehom režisérových rodičov. Dôležitou súčasťou filmu sa stala hudba, ktorá navodzuje atmosféru v rytmoch jazzu a rock´n´rollu. Pawlikowski si odniesol z festivalu cenu za najlepšieho režiséra.
3 Faces
Dej odohrávajúci sa vo vzdialených horách severozápadného Iránu zobrazuje tri ženské portréty v rôznych vekových kategóriách.
Film sa otvára videom dievčaťa so zúfalou prosbou o pomoc. Jej najväčšou túžbou je stať sa herečkou a navštevovať konzervatórium. Prijali ju na školu, ale jej rodina sa drží starých tradícií a bráni jej v štúdiu drámy.
Známa herečka Bahnaz Jafari je po vzhliadnutí videa odhodlaná konať, a tak sa obráti na filmára Jafara Panahiho. Spoločne vycestujú na severozápad krajiny, aby jej pomohli naplniť svoj sen. Snímke sa podarilo uspieť v kategórii najlepší scenár.
Girl
Prvý celovečerný film mladého belgického režiséra Lukasa Dhonta sa dopracoval až na červený koberec do Cannes. V roku 2009 čítal v novinách článok o transgender dievčati, ktoré sa túžilo stať balerínou.
15-ročná Lara sa narodila v tele chlapca, no napriek tomu sa drží svojho sna stať sa profesionálnou baletnou hviezdou. S otcovou podporou začne študovať na belgickej tanečnej akadémii, avšak musí bojovať s tlakom v škole a teenagerským životom.
Na hlavnú úlohu sa hlásilo množstvo dievčat a chlapcov, v rozmedzí od 14 do 17 rokov. Nakoniec obsadili 15-ročného tanečníka Victora Polstera, pre ktorého je Lara prvou filmovou úlohou.
Choreografie skúšali 3 mesiace pred natáčaním a prvých 6 dní nakrúcania sa venovali iba tanečným častiam. Režisér nechal Victora a herca Arieha Worthaltera (Larin otec) spolu variť, aby videl, aká dynamika medzi nimi vznikne.
Dôkladná príprava sa mu vyplatila, pretože zo slnečného festivalu odchádzal s cenou Caméra d´Or a Victor Polster získal v rámci Un Certain Regard sošku za najlepšieho herca.
Les filles du soleil (Girls of the Sun)
Režisérka Eva Husson sa inšpirovala aktuálnymi udalosťami a skúsenosťami kurdských žien zapojených do konfliktu s islamským štátom v Iraku a Sýrii. Odzrkadľuje ženskú statočnosť proti systému, ktorý ich chce zničiť.
Kurdská právnička Bahar založí oddiel bojovníčok po tom, ako sa jej podarí utiecť z rúk extrémistov. Spoločne túžia po získaní svojho rodného mesta. Bahar medzitým dúfa, že nájde aj svojho syna, ktorý je držaný ako rukojemník.
Do toho sa pripletá francúzska reportérka Mathilde, a to s cieľom zozbierať svedectvo o príbehu a sledovať chod tejto netradičnej skupiny.
Hlavnú postavu Bahar si zahrala francúzsko-iránska herečka Golshifteh Farahani (Paterson, Exodus). Po jej boku sa objaví Francúzska Emmanuelle Bercot (Mathilde).
Zbytok hereckého obsadenia vyžadoval týždne výskumu v Nemecku, Gruzínsku, Turecku a Švédsku, pretože Husson hľadala ženy hovoriace prevažne kurdsky. Túto vojnovú drámu budete môcť vidieť na piatom ročníku Be2Can.
Manbiki kazoku (Shoplifters)
Režisér Hirokazu Koreeda nie je v Cannes žiadnym nováčikom. V roku 2013 bol nominovaný na Zlatú palmu s drámou Soshite chichi ni naru (Like Father, Like Son) a získal aj cenu poroty.
V roku 2015 a 2016 sa zase vrátil predstaviť svoje ďalšie filmy: Our Little Sister, After the Storm. Tento ročník priniesol drámu o japonskej rodine žijúcej na okraji spoločnosti.
Po jednej zo zlodejských akcií nájde Osamu so synom na ulici malé dievčatko Yuri. Ochotne si ju vezmú so sebou do ich skromného príbytku, kde žijú so zvyškom rodiny. Yuri sa neskôr stane svedkom odhaľovania mnohých skrytých tajomstiev. Tie vyplávajú na povrch po tom, čo chudobnú rodinku poznačí nepredvídateľný incident.
Porota udelila snímke Shoplifters ocenenie Palme d´Or za najlepší film. Ak vás zaujala, môžete sa na ňu tešiť vďaka projektu Be2Can.
Gueule d´ange (Angel Face)
Režijný debut Francúzsky Vanessy Filho súťažil vo výbere Un Certain Regard, avšak nepodarilo sa mu získať žiadnu cenu.
Dej nás zavedie do malého mesta blízko francúzskej riviéry k slobodnej matke Marléne a jej 8-ročnej dcére Elli. Marléne stretne v jednom nočnom klube muža a rozhodne sa opustiť dcéru. Dievčatko sa musí konfrontovať s démonmi jej matky, aby ju získalo späť.
Hviezdou drámy je herečka Marion Cotillard, ktorá sa pripravovala na rolu sledovaním instagramových videí sestier Kardashianových. Uvidíme ju napríklad vo flitrovaných minišatách, vysokých opätkoch a s blond vlasmi.
BlacKkKlansman
Režisér Spike Lee (Do the Right Thing, Malcolm X) natočil komediálnu krimi snímku podľa biografického románu Rona Stallwortha a jeho nebezpečnej misie zo 70. rokov.
Afroamerickému policajtovi Ronovi Stallworthovi sa podarí infiltrovať do lokálneho ku klux klanu v Colorade po tom, čo predstiera, že je beloch a nenávidí všetky rasy.
Z chabého pokusu sa neskôr stane veľká policajná operácia, ktorej súčasťou je aj Ronov kolega Flip Zimmerman. Práve on chodí na stretnutia s rasistami namiesto Rona, ktorého by farba pokožky rýchlo odhalila.
Rona si zahral John David Washington (syn Denzela Washingtona) a ako jeho kolega sa predstaví Adam Driver. BlacKkKlansman získal na 71. ročníku v poradí druhé najprestížnejšie ocenenie s názvom Grand Prix.
Under the Silver Lake
Režisér David Robert Mitchell (It Follows) nám ponúka cez sériu surrealistických scén svoju osobnú víziu histórie L.A., legendárneho mesta postaveného na snoch.
33-ročný Sam je nezamestnaný a túži sa stať slávnym. Keď sa v bazéne pri jeho byte objaví susedka Sarah, strávia spolu noc. Na druhý deň tajomná kráska zmizne a Sam sa pustí do pátrania po uliciach Los Angeles. Hľadanie ho zavedie do najtmavších hlbín mystéria, škandálu, a konšpirácií v meste anjelov.
Do role Sama sa ponoril herec Andrew Garfield (Hacksaw Ridge, The Amazing Spider-man) a v postave Sarah spoznáte Riley Keogh (American Honey, Mad Max: Fury Road), ktorá nahradila Dakotu Johnson.
Herecké obsadenie doplnia Topher Grace, Grave Van Patten a Jimmi Simpson. Krimi drámu Under the Silver Lake nezmeškáte ani na ďalšom ročníku Be2Can.
Burning
Kórejský režisér Lee Chang-dong sa spolu s Oh Jung-mi pri tvorbe scenára inšpirovali poviedkou japonského spisovateľa Haruki Murakamiho (Barn Burning).
Poslíček Jongsu natrafí na kamarátku Haemi z detstva. Tá ho požiada, či by sa mu nepostaral o mačku, kým sa nevráti z Afriky. Po jej príchode mu predstaví záhadného mladíka Bena, s ktorým sa zoznámila na výlete.
Tam sa však príbeh zamotáva. Ben nášmu poslíčkovi totiž jedného dňa prezradí viac o svojom nezvyčajnom a tajnom koníčku.
Lee Chang-dong pracoval na tejto mysterióznej dráme 8 rokov. Z poviedky chcel spraviť komplexnejší príbeh a vytvoril alegóriu na súčasnú spoločnosť. V postave Bena spoznáte kórejského herca Stevena Yeuna, známeho zo zombie seriálu The Walking Dead.
The House that Jack Built
Dánsky režisér Lars von Trier prekročil prach červeného koberca v Cannes naposledy v roku 2011, keď spôsobil rozruch na tlačovej konferencii svojimi nevhodnými poznámkami o nacizme. Od toho momentu bol „persona non grata“ až do aktuálneho 71. ročníka, kedy sa ukázal na premiére svojho nového thrilleru o sériovom vrahovi.
Príbeh nás vtiahne do 70. rokov v USA k vysoko inteligentnému Jackovi (Matt Dillon), ktorý chápe vraždu ako umelecké dielo. Čoraz viac riskuje, pretože sa chystá vytvoriť najefektívnejšiu umeleckú vraždu zo všetkých. Polícia mu je na stope, avšak Jack pokračuje ďalej.
Myseľ sériového vraha je nám sprostredkovaná konverzáciami s neznámym mužom menom Verge (Bruno Ganz). Groteskná sofistika zmiešaná s detskou ľútosťou nám prináša temnú drámu s psychologickými prvkami.
Premiéra snímky mimo súťažnej sekcie vyvolala v Cannes rozporuplné reakcie. Niektorí kritici chválili Trierovu víziu, no iní ho označili za odpudivý. Našli sa aj hostia, ktorí opustili sálu, pretože sa nedokázali pozerať na mrzačenie žien a detí.
Capharnaüm
Libanonka Nadine Labaki sa na francúzskom pobreží ukázala nielen ako herečka, ale aj ako režisérka a scenáristka svojho nového filmu o detskom boji v nespravodlivej spoločnosti.
12-ročný Zain žaluje svojich rodičov za to, že ho priviedli na svet bez starostlivosti. Napriek zlému zaobchádzaniu sa malý chlapec musí potykať s ďalším problémom, pretože sa narodil bez rodného listu.
Nadine obsadila hercov, ktorí mali skúsenosti s problematikou z prvej ruky, aby dodala snímke autentickosť. Po premiére si vyslúžila 15-minútový standing ovation a taktiež Jury Prize v hlavnej súťaži. Skúmanie libanonskej spoločnosti a chybného systému uvidíte tento rok na jeseň na akcii Be2Can.
Climax
Od režiséra drsného thilleru Zvrátený (z originálu Irréversible), známeho napríklad svojou kontroverznou scénou znásilnenia talianskej herečky Monici Bellucci (Matrix, Umučenie Krista), nemožno čakať nič viac a nič menej než extrémny filmový zážitok.
Autorova tvorba, význačná rýchlym striedaním záberov a dlhými statickými zábermi (ako aj spomínaná scéna znásilnenia z Irréversible), sa nebude zdá sa odlišovať ani v prípade jeho novinky Climax. Tento podivný mix žánrov sa zameria na partiu ľudí, užívajúcich si svoje voľné chvíle v uzamknutej starej budove uprostred lesa.
Počas vrcholnej noci trojdňovej extázy sa odovzdajú tancu a alkoholickému opojeniu. Niekto z prítomných sa však rozhodne všetky nápoje v miestnosti obohatiť dávkou LSD. A výsledok? Upútavka vám určite odpovie lepšie než akýkoľvek detailný písomný opis.
Mandy
Film, ku ktorému stále nemáme k dispozícii ani trailer, no v Cannes hviezdil. Na Rottentoch aktuálne svieti 97% pozitívnych recenzií s priemerným hodnotením 8,1/10. To je na novinku od Nicolasa Cagea vynikajúci výsledok.
Má isť o thriller plný pomsty, kedy sa Cageova postava nahnevá na kult, ktorý jemu a jeho manželke zničí ich nebo na Zemi. Už z titulnej fotky je vám jasné, aký druh thrilleru môžeme očakávať. Klasická americká premiéra sa plánuje na druhú polovicu tohto roka. Budeme dúfať, že čoskoro dorazí aj nejaký ten trailer.
The Man Who Killed Don Quixote
Uzatvárací film festivalu režiséra Terryho Gilliama má za sebou dlhú históriu nečakaných príhod, kým konečne uzrel svetlo sveta na záverečnom ceremoniáli v Cannes. Gilliamov životný projekt sa tiahne už 12 rokov.
Mladý arogantný režisér reklám Toby prichádza do kontaktu so svojim čiernobielym študentským filmom, inšpirovaným Cervantesovým klasickým románom. Počas jeho komických a surreálnych dobrodružstiev je nútený čeliť tragickým dôsledkom tohto filmu z mladosti, predovšetkým španielskemu obuvníkovi, ktorý si myslí, že je Don Quijote.
Režisér začal s realizáciou projektu v roku 1989. Nakrúcanie ovplyvnilo nepriaznivé počasie alebo zdravotné problémy herca Jeana Rocheforta. Nakoniec si Dona Quijota zahral Jonathan Pryce a Tobyho stvárnil Adam Driver. Viac o nešťastiach tejto dobrodružnej drámy sa dočítate tu.
Preslávená májová (květnová) udalosť v Cannes prilákala množstvo kritikov, známych osobností, ale aj nadšencov kinematografie.
Každoročne upozorňuje na aktuálne problémy a vybranými snímkami poukazuje na vnímanie sveta z pohľadu rôznych režisérov. Našli ste si už svojho favorita? Pre viac informácií o niektorých projektoch klikajte na stránku Be2Can.
