Žijeme v dobe, kedy používame technické zariadenia takmer stále. Viac a viac odborníkov preto hovorí o závislosti, je toto tvrdenie však skutočne opodstatnené?
Od nástupu internetu sa už publikovalo nespočet vedeckých štúdií, ktoré hovoria o rastúcej závislosti na internete, mobiloch či počítačových hrách. Väčšinou pritom používajú šokujúce čísla a operujú s hororovými scenármi vymývania mozgov. Naozaj však majú vedci dostatok dôkazov na to, aby mohli tak vysoký počet užívateľov technológií označovať za závislých?
Niektorí výskumníci dokonca prišli s teóriou, že internet, smartfóny a počítače majú na náš mozog rovnaký vplyv ako užívanie drog či alkoholu. Podľa dotazníka CNN si až polovica tínedžerov myslí, že sú zavíslí od technológií. A až jeden z troch dospelých ľudí sa považuje za zavislých od mobilného telefónu.
Tieto štatistiky vytvorili skutočne alarmujúce čísla, ktoré bijú na poplach. Sú tieto dáta však naozaj objektívne a môžeme hovoriť o boome technologických závislostí? Existujú experti, ktorí tvrdia, že ide o skreslené polopravdy.
Technológia nie je droga
Nie, technológie skutočne nie sú heroínom v našich domácnostiach. Hoci sa objavili teórie, čo sa snažili o spojenie drog s užívaním internetu či smartfónu, ich zistenia sú prinajmenšom pritiahnuté za vlasy. Tvrdia totiž, že surfovanie po webe spúšťa rovnaké neurotransmitery ako užívanie drog. To je síce pravda, no aktivuje ich aj akákoľvek iná príjemná aktivita ako čítanie knihy, športovanie, zábavná konverzácia či jedlo. Všetky tieto činnosti spúšťajú produkciu dopamínu a serotonínu. Ide však o to, koľko týchto hormónov sa do tela uvoľní.
Technológia aktivuje približne rovnaké množstvo dopamínu ako akákoľvek iná zábavná aktivita. Pri ich užívaní sa ho do tela uvoľní asi o 50 až 100 % viac, ako je normálna hladina.
Pri kokaíne je to o 350 % viac a metanfetamín uvoľní až o 1 200 % vyššiu dávku, ako je norma.
Hovoriť preto o spojitosti s drogovou závislosťou je veľmi skresleným a subjektívnym pohľadom.
Závislosť na technológiách nie je až tak častá
Podľa štúdie profesora psychiatrie Christophera J. Fergusona sa dá o skutočnej závislosti hovoriť iba u 3 % užívateľov.
Veľa ľudí sa sťažuje na časté používanie technológií, no skutočná závislosť sa prejavuje tak, že človek má problém s normálnym fungovaním v práci, v škole aj v súkromnom živote. Kvôli smartfónu napríklad zanedbáva výchovu detí alebo podáva v práci nízky výkon, pretože väčšinu času trávi na mobile.
Takáto závislosť sa však vyvinie iba u nízkeho percenta ľudí. Subjektívne problémy do oficiálnej definície závislostí síce spadajú, no musia byť sprevádzané aj radou iných, vážnych komplikácií, ktoré ovplyvňujú každodenné fungovanie.
Technologická závislosť nie je psychickým ochorením
Možno si už počul o publikácii DSM-V. V tejto múdrej knižke nájdu odborníci aj laici zoznam všetkých psychických ochorení, ktoré boli uznané asociáciou psychiatrov. Hoci obsahuje približne 297 porúch, závislosť od technológií medzi ne nepatrí.
Svetová organizácia zdravia bojuje za to, aby sa v oficiálnej diagnostickej príručke vyskytovala takzvaná hráčska porucha. Veľa psychiatrov však argumentuje tým, že sa jedná skôr o príznak než o poruchu ako takú.
Prehnané hráčstvo totiž podľa nich môže byť prejavom depresie, úzkosti alebo iných vážnejších psychických porúch. Chorý nie je schopný zdravo sa s nimi vyrovnať, a preto hľadá únik v počítačových hrách.
"Každý má iné prejavy depresie. Niektorí ľudia napríklad prespia celý deň a nikto nehovorí o tom, že majú 'posteľnú závislosť'," argumentuje Ferguson.
Technológie nevedú k samovražde
Niektorí odborníci sa snažili spojiť nárast samovrážd u tínedžerov k užívaniu smartfónov. No miera samovrážd vzrástla aj u ľudí v strednom veku a zhoršuje od roku 1999. Najvyšší počet samovrážd bol v roku 2008, pravdepodobne kvôli ekonomickej kríze.
Podľa Fergusona je v našej spoločnosti vážnejší problém, ktorý stojí za nárastom depresií a samovrážd a technopanika ho určite nepomôže vyriešiť.
S technológiami prichádzajú iné, vážnejšie problémy, ktoré by sme mali riešiť. Jeden z najviac alarmujúcich je chabá ochrana osobných údajov a identity.
Ľudia sa tiež musia naučiť vybalancovať užívanie mobilov a počítačov s inými aktivitami v ich živote.
Aj napriek tomu, že percento závislých môže byť nízke, existujú. Treba vymyslieť efektívny systém na ich diagnostiku a následnú liečbu, aby sme zabránili deštruktívnym efektom techniky na náš život.
