O pár rokov budeme bojovať o prežitie po boku najväčšieho zabijaka na planéte.
Síce sa hovorí, že najväčším zabijakom na svete je človek, no to ani náhodou nie je pravda. Ak začneme rátať aj malé organizmy, čo je spravodlivé, neocitáme sa na prvom mieste ani náhodou. Čo je však horšie, najväčší zabijak vo svete je zároveň najrozšírenejším organizmom na planéte.
Zoznám sa s bakteriofágmi, miniatúrnymi vírusmi, ktoré sa živia napádaním baktérií. Vyzerajú skutočne bizarne, ich hlava pôsobí ako 20-stenná kocka zo spoločenskej hry a na mnoho nožičiek je pripevnená tenkým telíčkom. Bakteriofágy sú však poriadne zákerné, do baktérií totiž vpustia genetickú informáciu, ktorú skladujú práve vo zvláštnej hlavičke.
Genetická infomrácia sa dostane do vnútra a infikovaný organizmus podľahne, pričom sa z neho stáva priam továreň na ďalšie bakteriofágy. Fágov sa v baktérii po chvíli nachádza obrovske množstvo, steny tlak nevydržia a baktéria, umierajúc, exploduje, vypúšťajúc stovky ďalších bakteriofágov do priestoru. Niečo ako intenzívna zombie apokalypsa.
Bakteriofágy sú najrozšírenejším organizmom na planéte. V jednom milimetri štvorcovom sú ich tisícky a ak by sa tieto fágy rozhodli zaútočiť na ľudí, nemali by sme veľa šancí. Obyčajné ľudské tkanivo je však pre nich nezaujímavé, a tak žijeme v symbióze. Každý kúsok tvojho tela je však práve pokrytý hromadami bakteriofágov, ktoré si hľadajú alebo práve už krvilačne ničia svoju baktériu.
Vyzerá to však tak, že už čoskoro sa budeme musieť na bakteriofágy spoľahnúť ako na zbraň masového ničenia. Keď sa objavil penicilín, hlavná zbraň proti baktériám, Sovietsky zväz odmietal prijať čokoľvek zo zákerného kapitalistického sveta a miesto antibiotík sa používali práve bakteriofágy.
S antibiotikami je však jeden obrovský problém – baktérie sa učia, vyvíjajú, zlepšujú a stávajú sa imúnnymi. Každý rok zomrú tisícky ľudí kvôli príliš imúnnym baktériám, ktoré skrátka nemáme ako zabiť, akokoľvek sa snažíme. Ak však na ne nasmerujeme krvilačné bakteriofágy, príbeh zvyčajne skončí šťastne.
Obyčajná baktéria E. coli z našich čriev sa za 11 dní naučila vytvoriť si imunitu proti 1000x silnejším antibiotikám
Predpokladá sa, že o približne tridsať rokov sa na bakteriofágy budeme musieť úplne spoľahnúť a dovtedy sa s nimi ľudstvo naučí efektívne pracovať. Jediným problémom je však fakt, že o desaťročia sa baktérie stanú imúnne aj voči fágom, no vedci odhadujú, že tento vývin zas oslabí ich obranu proti obyčajným antibiotikám.
