Bratislava ide dopredu, no nie veľmi rýchlo.
Aj napriek tomu, že naše hlavné mesto skutočne milujeme, raz za čas predsa musíme upozorniť na niektoré nedostatky, s ktorými sa Bratislava potýka. Bez poukazovania na problémy sa predsa nič nezmení a navyše vznikne hodnotná diskusia, do ktorej svojimi názormi prispejú domáci, no i obyvatelia z iných krajín. Dnes sme sa pozreli na niekoľko prípadov, v ktorých Bratislava zaostáva za západnými mestami aj napriek tomu, že sa k nim raketovou rýchlosťou približuje.
Zdevastované cesty
Nie je žiadnym tajomstvom, že slovenské cesty na tom nie sú práve najlepšie. Východná Európa je na tom síce omnoho horšie, no to ani náhodou neospravedlňuje stav Bratislavy. Kvalitné cesty sú základom kvalitnej infraštruktúry, no v Bratislave sa týmto pravidlom nikto neriadi. Jasné, raz za čas sa nejaká ulica opraví, no s niektorými problémovými úsekmi sa miestni trápia už niekoľko rokov.
Elektromobily v nedohľadne
Čoraz častejšie počúvame o iniciatíve západných miest, ktoré sa zo svojho centra snažia úplne vytlačiť autá či z celého mestského priestoru naftové motory. Nejde však len o samotnú čistotu ovzdušia v danom meste, no takisto o podporu obnoviteľných zdrojov a znižovanie emisií. Bratislava o ničom podobnom nahlas nehovorí a zatiaľ je jediná forma elektromobilov v hlavnom meste iniciatíva súkromnej spoločnosti na Námestí SNP.
Bez podpory cyklistov
Autá budú problémom aj pri tomto bode. Existujú aj iné spôsoby, ako sa prepravovať po hlavnom meste, no mestská hromadná doprava či bicykle skrátka nemajú dostatok podpory. Stav cyklodopravy sa v Bratislave výrazne zlepší vznikom bikesharingu, ktorý nám už klope na dvere, každopádne, problémom ostáva fakt, že infraštruktúra chýba. Cyklociest je málo a mnohým ľuďom ostáva len riskovať život na rušných a rozbitých hlavných ťahoch.
Obchvat dve minúty od centra
Jedným z problémov Bratislavy je, že nemá vonkajší obchvat mesta, diaľnica je potiahnutá cez dva z piatich mostov a miestnych obyvateľov blokujú autá, nákladiaky a kamióny, ktoré obchvatom len prechádzajú. Nultý obchvat je síce vo výstavbe, no jeho efektivita je už teraz spochybnená, mal totiž vyriešiť aj problémy so zápchami na vjazdoch do mesta, čo sa však už niekoľkokrát označilo za nepravdepodobné. Zápchy zo Záhoria, Ivanky, Mostu, Rovinky a oboch diaľnic tak zrejme budú pokračovať aj napriek astronomickej investícii.
Bolestivé parkovanie
Za parkovaciu politiku v Bratislave by autorovi nikto Nobelovu cenu neudelil. Pokiaľ si domáci, musíš sa dohadovať s úradmi o povolenie parkovať, pokiaľ z centra nepochádzaš, v niektorých prípadoch si priprav aj tisícku eur ročne. Ak tvoja škola či zamestnanie náhodou nemá dostatok parkovacích miest, s parkovaním máš problém a astronomické sumy za parkovanie ťa nútia, aby si auto odstavil kilometre od finálnej destinácie. Na západe fungujú záchytné parkoviská s priamym napojením na hromadnú dopravu, ktoré tento problém hladko riešia.
Komunity nikde
Niektoré zahraničné štvrte sa môžu pochváliť komunitnými projektmi, kde sa ľudia spoločne podieľajú na práci pre krajšie bývanie. Vznikajú miestne záhradky či zábavné udalosti a navyše sa všetci dobre spoznajú. Dobrá komunita je skrátka zárukou šťastnejších obyvateľov, no v Bratislave zatiaľ mesto neprejavuje žiadnu iniciatívu. Miesto toho ostáva všetko na miestnych developeroch, ako napríklad v prípade Nových Nív.
Mesto v rukách súkromníkov
A súkromní developeri sa týkajú aj ďalšieho problému. Bratislava je tak finančne podvyživená, že si pri vyjednávaní so súkromnými developermi si nemôže dovoliť dupnúť a tvrdohlavo trvať na niektorých požiadavkách. Samotné mesto z rozpočtu nedokáže postaviť nič podstatné, developer tak má navrch a mnoho dôležitých súčastí, ako napríklad infraštruktúra, hluk či parkovanie okolo stavby, končí podľa predstáv developera. Tie však môžu byť ďaleko odlišné od riešení ideálnych pre samotných obyvateľov.
Centrum práve neuchváti
Bratislava môže byť pre turistov prekvapivým a príjemným zážitkom v mnohých sférach, no nebudeme si klamať, to centrum by na tom mohlo byť aj trošku lepšie. Budovy na uliciach ako Obchodná, Radlinského, no tiež najluxusnejších ako Laurinská, Michalská či Panská opadávajú, majú problémy s graffiti a stred mesta následne nevyzerá vábivo. Chápeme, že vplyvom komunizmu hlavné mesto o veľkú časť centra prišlo, no o ten kúsok by sme sa mali starať. Naozaj nie je tak veľký.
Kde je kultúra?
Bratislava je veľkomestom, to si priznajme, no kultúry je tu žalostne málo. A ak aj, zvyčajne ide o čudné slávnosti a dni bohviečoho, ktoré sú zaujímavé len pre dôchodcov či rodiny s deťmi. Pre mladého človeka predstavujú zábavu v Bratislave festivaly a nočné podniky. Rozsiahle námestia hlavného mesta by pritom mohli byť dejiskom toľkých skvelých akcií, koncertov a minifestivalov pre všetky vekové kategórie, no nič podobné sa nedeje (výnimkou je práve jún, kedy sa v jeden víkend koná Urban Art Festival). Na hľadanie inšpirácie však netreba ísť ani na západ, aj taká Trnava je takmer každým víkendom dejiskom fantastických udalostí.
Maličkosti, ktoré zabolia
Dáva zmysel, že sa hlavné mesto snaží šetriť peniaze, niekedy nám však ostáva pochybovať o zdravom rozume. Vedel si napríklad, že jediný eskalátor na hlavnej vlakovej stanici, ktorý mimochodom nevedie k vlakovým nástupištiam, ale k električkovým, má otváracie hodiny? Jeho otvorenie sprevádzala obrovská nálož PR, keďže sa na mieste predtým pohyblivé schody nenachádzali, no ani toto riešenie sa pre najfrekventovanejší dopravný uzol v Bratislave práve nehodí. Navyše otváracie hodiny absolútne nedávajú zmysel, električky na mieste zastavujú aj mimo nich. A potom dáva zmysel, že si z toho ľudia robia srandu.
