Pravda alebo odvaha? Vyberte si rozumne, pretože môžete prísť o život.
Produkčné štúdio Blumhouse tvorí horory ako na bežiacom páse. Minuloročné Get Out sa dokonca prebojovalo medzi hŕstku najlepších na Oscaroch a tento rok sa mal pre spoločnosť opäť niesť v znamení viacerých duchárčin či iných strašidelných popcornových kúskov.
Po minuloročnom Happy Death Day a januárovej štvrtej kapitole mrazivého Insidious prišiel do kín projekt Truth or Dare (Vadí Nevadí) naväzujúci na známu hru, ktorú už väčšina z nás v tínedžerskom veku hrala. Prvé trailery v mojich očiach spôsobili mierne obavy, a preto som zavítal do kina skôr s nižšími očakávaniami.
Príbeh nám približuje skupinku študentov, ktorí chcú poriadne vypnúť a užiť si svoje posledné prázdniny dosýta. Hlavná protagonistka Olivia sa v posledný večer zoznámi so sympatickým chlapcom Carterom. Ten má však svoje vlastné plány a mladíkov zavedie do tajomného opusteného kláštora. Spoločne si zahrajú pravdu alebo odvahu.
Carter im v jeden moment prezradí, že ak by ich k hre nenalákal, prišiel by o život a dosť pravdepodobne oň prídu aj oni, ak sa rozhodnú výzvy ignorovať. Pochybnosti však skupinku zavedú až k momentu, kedy si uvedomia, že chlapík možno neklamal.
Spočiatku nevinné odkazy a smsky sa zmenia v pekelnú hru, pri ktorej príde o život každý, kto danú úlohu nesplní. Ale jej pravidlá pochopíte až v sálach kín.
Dej samotný nám predstaví všetkých členov už v úvodnych minútach, hoci samotná expozícia trpí hneď viacerými aspektami. Nie je dostatočne zaujímavá, aby diváka plne vtiahla do kolotoča udalostí, a kým sa nedostaneme k prvému bodu obratu, sledujeme len nezaujímavý herecký koncert.
Negatíva, žiaľ, prevyšujú mieru pozitív a azda najväčším kameňom úrazu snímky je scenár. Nielenže mu vo viacerých miestach chýba akási logika a racionálne uvažovanie postáv, ale samotné výzvy nevyužívajú svoj plný žánrový potenciál, čo v konečnom dôsledku priklincuje aj nízky rating, pri ktorom takmer nič nie je zachytené na kamere.
Prístupnosť od 12 rokov a hororový žáner len ťažko idú ruka v ruke. Ale chabosť úloh nie je jediný problém. Štýl, akým sa tvorcovia rozhodli znázorniť zlo, konkrétnejšie grimasy tváre, len podčiarkujú slabší rozpočet a v mnohých prípadoch vplývajú skôr komicky, než aby vám naháňali hrôzu aj po projekcii.
Veľmi absentuje moment prekvapenia. To príde až v samotnom finále ako pomrknutie na diváka.
Herecké výkony sú na tom o čosi lepšie, aj keď len v individuálnom meradle. Sympatická herečka Lucy Hale (postava Olivie) ťahá film dopredu a až na niektoré výnimky sa na neznáme tváre pomerne dobre pozerá.
Ak si ale zoberieme Truth or Dare ako celok, dokážeme ho prirovnať k počinom, ako napríklad Nezvratný osud. Len bez viditeľnej brutality.
Ťažko hľadať pozitíva. V mojich očiach by som tento počin vôbec neklasifikoval do hororového žánru (nečakajte ani ľakačky). Napriek tomu musím uznať, že hoci sa ponára do žánrových klišé a vo výsledku stráca na akejkoľvek inteligentnosti a snahe byť o krok vpred pred divákom, ide o snímku, ktorá vás neurazí a spĺňa presne to, čo ukázala v upútavkach.
Škoda, že aj Blumhouse a režisér Jeff Wadlow dokáže vkročiť vedľa. Ak však hľadáte horor s podobnou tematikou, zhliadnite si radšej It Follows, alebo vyčkajte na projekciu A Quiet Place.
Truth or Dare v konečnom dôsledku neponúka nič, čo by ste inde nevideli, a tak len upadá do vôd slabého podpriemeru. Ak však chcete v kine vypnúť a vyššie spomenuté zádrhely vám obvykle nevadia, prihodťe si bod naviac. 4/10
