To, že je dôležité odpad recyklovať, už vieme všetci. Iba recyklovanie však ani zďaleka nestačí. Leaderka hnutia Zero Waste na Slovensku nám prezradila, ako sa dá žiť bez odpadu.
Petra Slezáková založila hnutie Zero Waste na Slovensku v roku 2015. Odvtedy sa toho pre ňu veľa zmenilo. Už nepracuje v banke, ale naplno sa venuje tomu, čo ju najviac napĺňa. Šíreniu enviromentálnej a ekologickej osvety, ktorá ľudí učí žiť v skromnosti, neplytvať a hlavne nevytvárať odpad. V súčasnosti už svoj troj mesačný odpad zmestí do pohára od horčice.
Ako ste sa dostali k hnutiu Zero Waste?
Bola to skôr náhodná cesta, aj keď som vždy riešila triedenie odpadu, ekológiu. Hľadala som si o tom informácie online, a tak som narazila na prednášku Bea Johnson, ktorá stojí za hnutím Zero Waste Home vo Francúzku. Veľmi ma to inšpirovalo, nikdy som si nemyslela, že to sa to dá až do takého "extrému" a vtedy som si povedala, že to vyskúšam na Slovensku.
Začali ste tento životný štýl aplikovať zo dňa na deň alebo to bol dlhodobý proces?
Ja som ten typ, ktorý keď si niečo zaumieni, ide do toho naplno, takže veľa vecí som urobila nárazovo. Vtedy o tom ešte neexistovali žiadne slovenské blogy, takže som častokrát nevedela, ako nájsť tú správnu cestu v našich podmienkach. Musela som si hľadať vlastné alternatívy, to už trvalo o niečo dlhšie.
Ak sa niekto chce stať Zero Waste, aké kroky by mal podniknúť? Ktoré sa dajú realizovať okamžite a ktoré vyžadujú viac času?
Najjednoduchšie sú prvé dve pravidlá Zero Waste - odmietanie toho, čo nepotrebujeme a vyhýbanie sa používaniu jednorázových vecí. V dnešnej dobe už existujú trvácne alternatívy skutočne na všetko a nie len, že sa dajú používať znova a znova, sú aj vyrobené s ohľadom na životné prostredie.
Aké sú vaše obľúbené alternatívy k jednorázových predmetom?
Plátené tašky a sieťky na zeleninu sú už dnes samozrejmosťou. K čomu ma naozaj doviedol až Zero Waste je mydlo. Obyčajné, prírodné mydlo bez obalu. Z detstva sa pamätám, že sme mydlo používali, no len na umývanie sa. Zistila som, že dá použiť na kopu iných vecí. Môžem si s ním napríklad umyť vlasy, dá sa použiť miesto peny na holenie, dokonca môže slúžiť ako odličovač makeupu.
Všetci vieme, že plasty sú dnes obrovským problémom, čo by ste odporučili používať miesto nich?
Čokoľvek iné ako plasty je lepšie. Reálne netušíme, koľko sa rozkladajú, pretože každý jeden kus, ktorý ľudstvo vyprodukovalo, je ešte stále tu s nami. Je to ten najhorší materiál, čo sa týka ekológie. Niekedy ho používame len pár sekúnd a naveky zostane v prírode. Ja osobne preferujem sklenenú karafu, ak cestujem, beriem si so sebou nerezovú fľašu.
Prečo recyklácia nestačí?
Pre mňa je to ten posledný krok. Všetkými silami sa snažím odpad nevytvárať a až keď ho vytvorím, prichádza na rad recyklácia. Je to priemyselný proces, ktorý spotrebuje veľké množstvo energie, vody, znečisťuje životné prostredie. Navyše nie každý materiál dokážeme recyklovať, napríklad papier je recyklovateľný maximálne sedemkrát. Je to nedokonalý proces, ktorý zbytočne míňa zdroje.
Myslíte si, že Slovensko je ekologická krajina?
To je ťažká otázka. Máme veľmi veľké rezervy aj čo sa týka jednotlivcov, osveta tu u nás veľmi pokrivkáva a maximálne 15 % odpadu sa recykluje. V poslednej dobe ale pozorujem trend, že mladí ľudia sa začínajú viac zaujímať o enviromentálne problémy. Vzniká veľa firiem, ktoré sú už stavané na ekologický prístup k prostrediu. Ponúkajú lokálne alternatívy či produkty bez obalu.
Aké Zero Waste obchody nájdeme na Slovensku?
Existuje takzvaná ekologická mapa, funguje na českom blogu, no keďže s nimi spolupracujem, je sprístupnená už aj na Slovensku.Je to interaktívna mapa, dá sa filtrovať podľa mesta a produktu, ktorý hľadáte. Hocikto do nej môže prispieť a zadať názov obchodu, kde sa výrobky dajú kúpiť bez obalu.
V Bratislave fungujú napríklad pri Blumentáli potraviny Dobrožrút. Bol to prvý Zero Waste obchod na Slovensku. Potraviny bez obalu nakúpite aj v Slnečnici na Kvačalovej, potraviny sú tam ale BIO, takže cena je trošku vyššia. A jeden obchod ešte funguje aj vo Fresh markete.
Čo by mohol urobiť štát, aby podporil ekologické smerovanie krajiny?
Tam má veľké rezervy, nielen čo sa týka osvety, ale aj oblasti recyklácie a zelených riešení. Mal by ísť príkladom, vo verejných obstarávaniach uprednostňovať projekty, ktoré používajú recyklovaný materiál. V kanceláriách nakupovať miesto bieleho papieru recyklovaný.
Našťastie už sa presadili novely zákona o odpadovom hospodárstve, no na to treba nejaký čas. Tiež viem, že rozbehli projekt na zníženie odpadových skládok. V rámci predchádzania vzniku odpadu je veľká časť vyriešiteľná kompostovaním. Veľké percento toho, čo ide na skládky, je bioodpad. Štát začal do rodín dávať zadarmo kompostery. V Bratislave od 1. marca môžu bytovky, ktoré majú v správe zeleň žiadať o kompostery tiež.
Ako môžu ľudia vytvárať kompost, aj keď žijú v bytovke?
Ja žijem v Petržalke a vyriešila som to. Jednou možnosťou je komunitné kompostovisko, teda dohodnete sa s jednou susedou, že chcete kompostovať a požiadate majiteľa pozemku, to je väčšinou mesto, o priestor na kompost. Stačí, ak vyplníte jednoduchý formulár, splníte požiadavky ako napríklad že skládka bude chránená pred hlodavcami, dohodnete sa, kto bude správca kompostu a môžete začať.
Ak neviete vytvoriť komunitu, dá sa to aj doma pomocou vermikompostéru. V podstate si chováte dážďovky, ktoré kŕmite svojím odpadom.
Jestvujú aj elektrické kompostery, tam sa suma pohybuje už aj okolo 500 euro, no kompost vytvorí za 24 hodín. Na tejto alternatíve sa tiež dá dohodnúť so susedmi. Stačí, že sa napríklad na jednom poschodí dohodnú, zložia sa na komposter a využívajú ho všetky byty, ktoré prispeli.
Ako vaša rodina alebo blízki reagovali na váš Zero Waste životný štýl?
V podstate som mala iba pozitívne odozvy. Nikdy som do toho nikoho netlačila, aj manžela som nechala ísť si vlastným tempom. Napríklad ja som hneď na druhý deň začala používať látkové vreckovky, no jemu to trvalo o čosi dlhšie, nejaké 3 - 4 mesiace. To je podľa mňa veľmi dôležité, každý musí ísť svojim tempom, aby to bolo trvalo použiteľné. Inak sa môže stať, že sa začnete cítiť obmedzení a utlačení tými všetkými zmenami.
Aké alternatívy používate v rámci kozmetiky?
Neodličujem sa klasickými vatovými tampónmi, ale používam morské hubky. Niektorí si obľúbili aj bavlnené handričky, ktoré sa dokonca vyrábajú aj tu na Slovensku, no pre mňa to nebolo ono. Na odlíčenie potom používam kokosový alebo olivový olej.
Telekom ide zelenou cestou: Od zbierania starých mobilov po výsadbu stromov
3. decembra 2024 o 17:00
Hygienu zvládam iba klasickým mydlom. Viem, že nie každému to vyhovuje, hlavne čo sa týka starostlivosti o vlasy. Preto existujú šampúchy, sú to tuhé, nebalené šampóny bez chemických prídavkov, parabénov či umelých parfumov. Vyrába ich firma Ponio, ktorá ponúka aj prírodné deodoranty.
Ako krémy na pleť či na telo mi tiež stačia rôzne prírodné oleje, nikdy však nepoužívam palmový. V zime ak mám suchšiu pokožku, kúpim si čisté bambucké maslo.
Kde nakupujete oblečenie?
Začala som taký malý experiment, už rok a pol som si nekúpila žiadne nové oblečenie, iba šnúrky do topánok, ktoré som mala rozpadnuté. Ak naozaj potrebujete niečo nové na seba, určite by som uprednostnila second handy alebo charitatívne obchody. Človek v nich naozaj dokáže nájsť pekné veci. Napríklad second hand Nosene na Štúrovej v Bratislave ponúka štýlové, značkové kúsky.
Ako na drogériu v domácnosti? Kde sa dajú kúpiť ekologickejšie výrobky, než sú tie klasické?
Prvým krokom je navštíviť čapované drogérie. Tie sú na Slovensku už takmer všade a majú tam výrobky od výmyslu sveta. Potom je dôležité uvedomiť si, čo naozaj potrebujeme. Či na rôzne typy povrchov skutočne musíme používať iné prostriedky, alebo sa to všetko dá jedným.
Ja používam ako prírodnú alternatívu ocot, sódu bikarbónu a citrónovú šťavu. Čapujem si len gél na pranie a prostriedok na umývanie riadu.
Myslíte si, že aj na vašich financiách sa odrazil tento životný štýl?
Určite áno. Tie veci naozaj vydržia dlhšie a sú kvalitné. Napríklad, keď si kúpite prírodné mydlo za 4,50, príde vám to veľa, no mne vydrží aj 3 mesiace. Toľko isto by som za ten čas minula na sprchové gély a ešte aj vytvorila odpad z plastových obalov.
Čo by ste chcela s hnutím Zero Waste dokázať? Máte nejaký cieľ?
Odkedy som dala výpoveď v bankovníctve, venujem sa tomu naplno. Veľa ľudí sa o Zero Waste zaujíma, chodia na prednášky. Dokonca som začala prednášať aj na školách, takže to teraz beriem ako moju prácu. Prvotný cieľ je pre mňa hlavne v deťoch, chcela by som ich naučiť, že nejde iba o triedenie odpadu, ale hlavne o redukciu.
Stretli ste sa niekedy s nepochopením od ostatných?
Niekedy si ma ľudia predstavujú ako nejakú hippiesačku s dredmi, ktorá žije niekde v lese v chatrči a potom sú prekvapení, keď vidia úplne normálnu ženu, ktorá býva v Bratislave na sídlisku. Nechápu, ako je to možné.
Ak by ste to mali zhrnúť, čo by ste povedali, že je hlavnou myšlienkou Zero Waste?
Veľa ľudí to vníma iba cez ten odpad v zaváraninovom pohári, no má to oveľa širší dopad. Pojednáva celkovo o plytvaní zdrojmi. Ja som sa napríklad stala vegetariánkou kvôli enviromentálnym dopadom živočíšnej výroby.
