Nepredstaviteľná chudoba a hladomor číhajú na každom kroku.
Ak by si bol naozaj vášnivým fotografom či fotografkou, pre svoju kariéru by si bol ochotný urobiť možno čokoľvek. Zachytiť záber, ktorý ťa preslávi po celom svete, nie je rozhodne jednoduché a mnoho fotografov k tomu snáď nikdy v živote ani nedostane príležitosť. Juhokórejský fotograf Šiaolo Ču však to šťastie mal a jedinej príležitosti, ktorú mú okolnosti ponúkli, sa naozaj pevne uchopil.
Šiaolo sa legálne dostal do Severnej Kórey, no keďže nechcel vzbudiť pozornosť, necestoval tradičným spôsobom cez mesto Sinuiju. Jeho ultimátnym cieľom bolo samotné hlavné mesto Pchongjang, no všetko nebolo také jednoduché, pretože mu miestna vláda viackrát zrušila vlak a on musel ostať čakať v menšej dedinke neďaleko ruských hraníc.
Práve to mu poskytlo dostatok času k tomu, aby sa trošku zblížil s miestnymi obyvateľmi a pochopil ich životnú situáciu. A tá sa dá opísať prakticky dvomi slovami. Nepredstaviteľná chudoba. Ľudia mimo veľkých miest hladujú a v podstate si nemajú, čo vložiť do úst. Aj napriek tomu si však voči predstaviteľom režimu nedovolia povedať zlého slova a voči Kimovej diktatúre sú veľmi lojálni. Ak niekto z nich videl, že si Šiaolo niečo fotil, okamžite to utekal hlásiť miestnym úradníkom. Svoju galériu tak musel vždy premazať a začať odznova.
