Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo sú tak neprirodzené?
Štát v dnešnej dobe charakterizujeme ako určitú formu organizácie fungujúcej na vymedzenom území, kde občania využívajú moc na dosahovanie politických cieľov. Ak by sme sa na hranice jednotlivých národov pozreli s dávkou perfekcionizmu, tak ich rozloženie by malo ísť čo najsymetrickejšie. Napríklad ako Macedónsko. Jedno dôležité centrum (Skopje) a krajina takmer do kruhu navôkol. Samozrejme, nie vždy je tomu tak. Veľa krajín dnes disponuje častokrát neprirodzenými výsekmi, no každý z nich má svoj dôvod. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na najzaujímavejšie z nich.
Švajčiarsko - Taliansko
Nezvyčajným tvarom pôsobí aj pomedzie medzi helvétskou krajinou a Talianskom. Oba národy sú oddelené hranicou ustanovenou ešte veľmi dávno. Multikultúrna švajčiarska krajina zaujme hneď niekoľkými zákutiami. Či už výbežkom na juhu zasahujúcim až takmer k Milánu alebo na západe s rozložením územia vôkol Ženevy.
Bosna a Hercegovina - Chorvátsko
Väčšina Slovákov volí za svoju letnú dovolenkovú destináciu práve Chorvátsko, veď všetci poznáme pojem "slovenské more". Pobrežie obsahuje všetko od krásnych pláží až po útulné mestečká. Cestovanie z úplného severu na juh dá zabrať, keďže Chorváti vlastnia dlhokánsky pás popri Jadranskom mori. Ak sa však pozriete na mapu pozornejšie, zistíte, že krajina je rozdelená na 2 časti. Kameňom úrazu je mestečko Neum patriace Bosne a Hercegovine. Vďaka jeho vlastníctvu má balkánska krajina k dispozícii 20 kilometrov pobrežia.
97 % obyvateľov (4 500 osôb) je dokonca aj chorvátskej národnosti. Prečo teda oblasť nepatrí Chorvátsku? Dôvod nájdeme pri pohľade do minulosti. V časoch, kedy Balkán sužovali Turci a jeho severozápadné končiny zasa Benátky, mesto Dubrovnik sa bálo ohrozenia zo strany Benátok, a preto odovzdalo kúsok zeme severne ustupujúcej Osmanskej ríši. Keďže Turci ovládali Bosnu a Hercegovinu, miestni Slovania konvertovali na islam. Keď sa neskôr rozpadla Juhoslávia, Neum a okolie zostalo pričlenené k BaH.
Arménsko - Azerbajdžan
Keďže za európske krajiny považujeme aj štáty ležiace južnejšie od Kaukazu, máme k dispozícii hneď jednu anomáliu. Azerbajdžan sa môže síce popýšiť pobrežím Kaspického mora, no stovky kilometrov štvorcových jeho územia sa nachádzajú až "za" Arménskom. Konkrétne ide o Nachičevanskú autonómnu republiku. Jej centrom je rovnomenné mesto Nachičevan a drvivú väčšinu obyvateľstva (95%) tvoria práve Arméni. A aj tak žijú pod azerbajdžanskou vlajkou, ale to je na ďalší článok.
V oblasti medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa ku koncu 20. storočia odohral ťažký vojenský konflikt - bitka o Náhorný Karabach. Padli v nej desiatky tisíc vojakov i civilistov a nevraživosť pretrvala až do dnešných dní. Ide o veľmi komplikovaný región, čoho výsledkom je netradičná azerbajdžanská exkláva.
Slovensko - Poľsko
Pri pohľade na naše severné hranice si už niekto možno pomrmlal ohľadom Tatier. Krásne hory uprostred Európy, no aj tak sú radikálne rozdelené medzi dve krajiny. Väčšina je síce na našej strane, no určitý podiel si zachovávajú aj Poliaci. Naša severná hranica bola kedysi zároveň pevnou hranicou Uhorska, ktorá sa za tisíc rokov takmer nezmenila.
Grécko/Bulharsko - Turecko
Je Turecko súčasťou Európy alebo nie? Otázka, ktorá dá zabrať. Čo je však v krajine polmesiaca na 100 % súčasťou Starého kontinentu je územie tzv. Východnej Trácie. Kedysi dávno, ešte pred príchodom Slovanov, tu žili Tráci. Priebehom času však ale ako samostatné etnikum zaniklo a ich územie bolo rozdelené medzi niekoľko krajín - Grécko, Bulharsko a Turecko. Posledný spomenutý velikán si aj po porážke Osmanskej ríše udržal v Európe svoj malý výbežok a dnes ide o jednu z najdôležitejších a najrozvinutejších častí celej krajiny s centrom v známom Istanbule.
Holandsko - Belgicko
O ich hraničných vzťahoch sa popísalo už kadečo. My sa však zameriame na ďalší netradičný výbežok. Južná hranica je pomerne súvislá, až na okolie mesta Maastricht a Heerlen. Nakoľko prvé spomenuté sídlo je najstarším holandským mestom, nemalo by patriť nikomu inému. A "oranžoví" sa ho jednoznačne držia, čoho dôkazom je pohľad na mapu.
Česko - Nemecko
V zozname nesmieme vynechať ani našich susedov. Stačí, ak sa pozriete na najzápadnejší bod Českej republiky. Vôkol mesta s jednoduchým názvom Aš sa obopína síce Nemecko, no zájsť môžete až do dediny Hranice a stále ste v Českej republike.
Slovinsko - Taliansko
Naši (takmer) menovci sú najvyspelejšou krajinou bývalej Juhoslávie. Prenádherná príroda pod Triglavom každoročne láka tisícky návštevníkov, no Slovinci vlastnia nielen alpské štíty, ale aj kúsok z Jadranského pobrežia. V ceste k ďalším kilometrom pláží im stojí mesto Terst. Kedysi išlo o najvýznamnejší prístav Rakúsko-Uhorska, no po porážke v prvej svetovej vojne bol pričlenený k Taliansku a patrí mu dodnes. Chudákom Slovincom tak zostal aspoň krátky pás s mestom Koper. Aj to ešte pretrvávajú určité nejasnosti ohľadom kúsku južnej hranice s Chorvátskom.
Srbsko - Chorvátsko
140 kilometrov dlhá hranica medzi Srbskom a Chorvátskom stále nie je na 100 % vyriešená. Aj po krvavom konflikte po rozpade Juhoslávie sa ešte obe strany nevedia dohodnúť, kde sú presné medze. Línia sa tiahne pozdĺž Dunaja a srbská strana práve jeho vody považuje za právoplatné pomedzie. Chorváti si však nárokujú určité katastre v oblasti. Keď sa teda pozriete na Google Earth, uvidíte nezvyčajnú oranžovú farbu.
Fínsko - Nórsko
Končiny oboch severských národov siahajú až za polárny kruh. Kde zaniká európska pevnina, začínajú studené vody a ľadovce. Najsevernejším regiónom nášho kontinentu je Finnmark. A tipnite si, komu patrí. Fínom alebo Nórom? Nórom. Zdanie môže klamať, pojmom Finn totiž Nórovia označujú Laponcov. Nešťastní Fíni tak na kontakt so Severným ľadovým oceánom môžu zabudnúť.
Poznáte aj ďalšie podobné geografické zaujímavosti?
