Pozhovárali sme sa o jeho pôsobení v zahraničí i jeho budúcnosti.
Slovenský futbal momentálne prežíva veľmi úspešné obdobie, čoho odrazom je aj počet našich futbalistov v zahraničných ligách. Najviac z nich k dnešnému dňu vyčnieva dvoja Škriniar - Lobotka, no repertoár reprezentantov s dvojkrížom na hrudi nekončí. Aby sme vás oboznámili aj s ďalšími hráčmi, vyspovedali sme mládežníka Denisa Petra, aktuálne hráča Lazia Rím. Prečo vyrastal na vojenskej základni, ako vyzerala jeho cesta juniorskými kategóriami a ako vidí svoju budúcnosť? Viac nižšie.
Ahoj Denis! Na úvod klasická otázka, ako sa máš a čomu momentálne venuješ najväčšiu pozornosť?
Ahojte čitatelia Refresheru, mám sa veľmi dobre a momentálne sa na nachádzam na svojej akadémii v mestskej časti Ríma. Svoju najväčšiu pozornosť venujem svojim každodenným tréningom a najbližšiemu zápasu, ktorý bude vonku proti Chievo Verona. V podstate sme ani zimnú prestávku nemali, doma som bol len krátkych 8 dní, cez ktoré som si užil vianočnú atmosféru v kruhu rodiny a priateľov. Škola je pre mňa taktiež veľmi dôležitá, ale zatiaľ ju riešim externe, kvôli mojim futbalovým povinnostiam. Pomaly, ale isto, sa pripravujem na svoje maturitné skúšky, ktoré ma čakajú v marci.
Ak dobre vieme, istú časť detstva si strávil v Belgicku na základni NATO. Ako si sa tam dostal?
Áno, je to pravda. Od svojich 6 rokov sme sa presťahovali do Belgicka, konkrétne na základňu SHAPE, blízko Monsu. Dostal som sa tam kvôli tomu, že môjho otca tam povolali slúžiť, a tak sme sa rozhodli, že sa tam presťahujeme celá rodina. Začal som chodiť na americkú základnú školu, kde postupne s časom som si našiel kamarátov, ktorí boli rôznych národností. Začiatky neboli ľahké, keďže som neovládal jazyk, ale práve v tomto mi škola veľmi pomohla. Na vojenskej základni bolo veľa detí ďalších vojakov a s nimi som sa bežne hrával.
A práve tu si začal s futbalom, je tak?
Presne tak. Ako som spomínal, s deťmi zo základne sme od bežných detských hier prešli k futbalu. Hneď ma to začalo veľmi baviť a vedel som, že toto je tá vec, ktorej sa chcem venovať naplno.
Po pobyte v Belgicku si sa vrátil spolu s rodinou na Slovensko. Ako si postupoval v mládežníckych kategóriách?
Po návrate na Slovensko sme sa s rodinou usídlili v Bardejove, ale iba na jeden rok. Začal som hrávať v Partizáne, v mládežníckej kategórii U10. Nastupoval som na začiatku ako ľavý obranca. Po roku sme sa s rodinou opäť sťahovali, a to na Britské ostrovy, konkrétne do Wiganu. Navštevoval som tam základnú školu. Môj anglický jazyk sa každým dňom zlepšoval, čo je moja výhoda dodnes.
Mojím veľmi dobrým kamarátov a zároveň spolužiakom bol Beni Baningime, hráč obliekajúci dres A mužstva Evertonu FC. Vo Wigane som nikdy nedostal šancu v miestnom známom klube Wigan Atlhetic, ale aj napriek tomu ma to neodradilo a hrával som za menši klub vo Wigane, Cherrybrook FC. Strávil som tam 2 roky a šiel naspať do Bardejova.
V Partizáne som pôsobil v kategóriách U13,U14,U15, pravidelne som sa zúčastňoval aj regionálnych výberov a v U15 mi bola dopriata aj prvá reprezentačná pozvánka. V kategórii U16 som sa presťahoval na hosťovanie do MFK Zemplín Michalovce. Tam som rýchlo zapadol a hneď som bol posunutý o kategóriu vyššie.
Na Michalovce mám veľmi dobré spomienky, veď hneď po mesiaci účinkovania som sa zúčastnil asi najexkluzívnejšieho mládežníckeho turnaja na slovensku - Michalovce CUP. Narazili sme na tímy ako Real Madrid či FC Barcelona. Po zhruba 5 mesiacoch som bol posunutý ešte o kategóriu vyššie, bol som súčasťou U19.
Zavítal si aj do Poľska, ako si pochvaľuješ tamojšiu skúšku?
Bola to pre mňa obrovská skúsenosť v tak mladom veku, keďže išlo o moju prvú skúšku v pomerne veľkom klube - Lech Poznaň. Veľmi sa mi páčilo, ale kluby sa nedohodli, a tak môj prestup padol a ja som pokračoval v Michalovciach.
Následne si sa presunul do Talianska, konkrétne do Lazia Rím. Môžeš nám priblížiť tvoje prvé chvíle v novom klube?
Začalo to všetko paradoxne práve na skúške v Lech Poznaň, kde si ma všimol jeden poľský futbalový agent spolupracujúci s talianskymi klubmi. Hneď po skúške ma agent kontaktoval a dal mi jednu neuveriteľnú správu, pozvanie do Lazia Rím. Skúška trvala 2 týždne a zúčastnil som sa aj tímového sústredenia v horách. Po skúške som dostal pozitívne ohlasy od trénerov, bol som veľmi rád.
Po návrate na Slovensko ma kontaktoval agent s veľmi dobrou správou, že chcú so mnou podpísať zmluvu. Po definitívnom príchode do svojho nového pôsobiska som sa usídlil na tímovej akadémii a pustil som sa hneď do práce. Keďže som zo začiatku neovládal taliančinu, mal som veľké šťastie, že som natrafil na trénera hovoriaceho po anglicky. Môj tréner pôsobil v minulosti aj v Ajaxe Amsterdam, bol veľmi kvalitný a mal prehľad o futbale. Tréningy boli obzvlášť zamerané na taktiku a náročnosť bola vysoká. Postupne som sa aklimatizoval a po pár týždňoch som už nemal problém.
Ako vyzerá taká talianska akadémia?
Naša akadémia je na veľmi vysokej úrovni, jej súčasťou je šesť ihrísk, plavárne, veľké posilňovne, máme jedáleň, v ktorej sa stravujeme a samozrejme aj naše izby, kde trávime voľný čas a odpočívame.
Pozrime sa na súčasnosť. Ako sa ti darí v aktuálnych dňoch?
V aktuálnych dňoch sa mi darí celkom fajn , pravidelne nastupujem v základnej jedenástke ako ľavý obranca. Mám veľmi dobré vzťahy so spoluhráčmi, či už na ihrisku alebo mimo neho. Vzťah ku klubu je pozitívny, som rád, že môžem byť jeho súčasťou.
Môj bežný deň je celkom jednoduchý, každé ráno idem na raňajky po raňajkách si buď pozriem niečo do školy alebo relaxujem pri mojej PS4. Neskôr mám obed a po obede začína tréning. Po tréningu rád zájdem do ľadovej kade alebo poprípade na nejakú masáž. Tak idem na večeru a po večeri už len odpočívam a prostredníctvom sociálnych sietí som v kontakte s rodinou a kamarátmi.
Si súčasťou aj našej národnej reprezentácie. Ako sa ti darí v drese s dvojkrížom na hrudi?
Som súčasťou reprezentácie od kategórie U15, momentálne som členom kádra U19 pod vedením trénera Malatinského. V reprezentácii panuje dobrá nálada a vždycky sa teším na ďalší zraz. Stretávam sa len s hráčmi, ktorí taktiež pôsobia v talianskej primavere. Som hrdý, že môžem obliekať najcennejší dres.
Čo čaká tvoju vekovú kategóriu najbližšie?
Keďže sme úspešne absolvovali prvé kolo kvalifikácie na ME, tak nás čaká ešte druhé kolo, ktoré sa bude konať koncom marca a našimi súpermi budú Portugalsko, Kosovo a Írsko. Bude to veľmi náročná skupina, ale myslím si, že tento tím na to má. Urobíme všetko preto, aby sme postúpili na Majstrovstvá Európy a čo najlepšie reprezentovali našu krajinu.
Kde sa vidíš o 5 rokov?
V mojej momentálnej situácii je ťažké odhadnúť, kde sa budem nachádzať o 5 rokov, keďže už musím získavať mužské skúsenosti. Či to bude v Laziu alebo v inom klube, ktorý po mne siahne je otázne. V reprezentácii by som sa chcel postupne prebojovať do slovenskej U21 a neskôr aj do A-tímu.
Čo by si chcel dosiahnuť v klubovom a čo v reprezentačnom drese?
V klubovom drese by bolo veľmi pekné vyhrať titul v talianskej primavere, ale hlavne je mojím cieľom prebojovať sa do A-mužstva. V reprezentačnom drese na nič iné nemyslím ako na najbližšiu kvalifikáciu a prípadný postup na ME. Mojím celoživotným snom je hrávať anglickú Premier League poprípade jednu z top 5 líg Európy.
