Mnohí ani len netušia, akých šikovných ľudí v rámci digitálnej tvorby ukrývajú naše dve malé krajiny a dnes si predstavíme jedného z nich.
Umenie by malo byť súčasťou života každého z nás, keďže môže výrazne obohatiť naše zmýšľanie či pohľad na samotný svet, avšak opak je pravdou a veľmi smutnou. Len málokto pravidelne sleduje dianie domácej či zahraničnej umeleckej scény a už vôbec nie digitálnej, na ktorú si dnes posvietime. Podarilo sa nám totiž pripraviť rozhovor s českým 3D ilustrátorom a grafikom menom Filip Hodas. Mladý umelec si našiel svoj vlastný štýl, ktorý doslova hltajú státisíce ľudí na sociálnych sieťach, pričom my nie sme výnimkou. Viac vám už ale napovedia nasledujúce riadky a skvelé obrázky.
Ahoj, Filip. Môžeš sa, prosím, predstaviť našim čitateľom a taktiež priblížiť čomu sa venuješ, respektíve čím žneš na Instagrame či Behance úspech u sledovateľov?
Ahojte, volám sa Filip Hodas a mám 25 rokov. Žijem v Prahe a mojou prácou je tvorba 3D ilustrácií a animácií, pričom vo voľnom čase robím taktiež obrázky, ktoré nahrávam na sociálne siete.
3D ilustrácie, animácie a celkovo grafika sa u nás zatiaľ netešia veľkej pozornosti. Čím myslíš, že je to zapríčinené a čo by to mohlo zmeniť?
Veľký podiel na tom má to, že 3D tvorba (samozrejme, aj mnoho inej digitálnej tvorby) je širšou verejnosťou vnímaná skôr ako komerčná záležitosť do reklám, filmov a hier než ako "umelecká" činnosť v "galériovom" slova zmysle. Kvôli tomu sa o to moc ľudí mimo scénu nezaujíma a ani nevie, že existuje taktiež mnoho osobnej tvorby v týchto odboroch. Samozrejme, okrem toho je tu stále taká pomerne nenápadna stigma toho, že v digitálnej tvorbe za nás všetko robí počítač :), ale verím, že s rastúcou popularitou menovaných médií na sociálnych sieťach sa situácia pomaly, ale určite zmení...
Ty sám sa danému odvetviu umenia venuješ od roku 2015. Ako si sa k nemu vôbec dostal a čo si od toho očakával?
Bola to pomerne dlhá cesta. Niekedy v 12 rokoch som na internete narazil na stránky Maxarea a 3Dstudio, pričom som zistil, že existujú programy umožňujúce modelovať celé scény a vytvárať z nich realistické obrázky. Skúšal som tak nejaké modelovanie a renderovanie podľa tutoriálov či knižiek, ale bola to naozaj bieda. Na každú zmenu materiálu alebo svetla som musel čakať desiatky minút až hodiny a o zložitom nastavovaní parametrov renderu alebo zdĺhavom modelovaní/textúrovaní ani nehovorím.
Postupne som teda prešiel na 2D vo Photoshope. Zo začiatku som robil také tie klasické vesmírne nebuly a fotomanipulácie z tutoriálov. Niekedy v 16 rokoch som sa začal zaujímať o DJ-ing a o rok neskôr sme spoločne s kamarátom založili projekt, s ktorým se hrávali na rôznych párty v Prahe. Potrebovali sme logo a letáky, na ktorých tvorbu som sa podujal.
Časom som začal robiť tých letákov viac a viac pre známych, no a prirodzene to prerástlo do viacmenej freelance práce na plný úväzok. Po rozhodnutí ukončiť štúdium na VŠ som sa na grafiku sústredil ešte viac, keďže to bolo jediné, čo som vedel.
Po niekoľkých rokoch freelancovania a roku práce v agentúre som si uvedomil, že s tým čo viem dieru do sveta neurobím. Dlhé obdobie som obdivoval 3D prácu na Behance, a tak som sa rozhodol, že to skúsim znova. Začal som každý deň po večeroch tvoriť obrázky a nahrávať ich na internet. V tom období to robilo pár ľudí, ktorých som obdivoval a mali neskutočný progres, tak som si hovoril, že na tom niečo možno bude. Neočakával som od toho avšak nič - zo začiatku som svoje obrázky ani neoznačoval, myslel som si, že to niekoho cudzieho ani nebude zaujímať. Postupne ale začala byť moja tvorba pomerne populárna a prichádzali taktiež menšie zakázky. Rozhodol som sa skončiť v práci, uzavrieť všetky rozbehnuté freelance projekty a venovať sa 3D naplno.
Ako už bolo načrtnuté, tvoje diela môžeme označiť za surrealistické a futuristické. Vieš si predstaviť odklon od doterajšej tvorby a kreslenie napríklad krajiniek či portrétov?
Striedaniu štýlov v rámci 3D sa vôbec nebránim. Za tie 2 roky, čo to robím, som toho skúšal už dostatok. Častokrát si hovorím, či by som sa nemal skôr sústrediť na jednu vec a tú drilovať, ako stále skákať sem a tam. Strach zo zatvrdnutia na jednom mieste je ale fakt veľký a väčšinou ma daná vec po chvíľke aj tak omrzí. Na iné médium ako 3D by som si zrejme netrúfal. Trochu síce koketujem s fotografovaním, ale to je skôr taká zábava na cestách...
Hra s farbami, kontrastmi a vytvorenie atmosféry na rozhraní dvoch svetov sú hlavnými črtami tvojich prác. Ako by si ich ale čo najvýstižnejšie charakterizoval ty sám?
V mojej tvorbe sa rád hrám s hranicou medzi realitou a fikciou. Snažím sa vytvárať čo najrealistickejšie scény, objekty, materiály a tak ďalej, ktoré následne rozbijem nerealistickými prvkami. Nech už to je geometrický útvar alebo hrdzou napadnutý Pac-Man.
Na sociálnych sieťach sa prezentuješ výhradne len tvorbou a pôsobíš tajomným dojmom. Môžeme to vnímať tak, že za teba horovia tvoje diela a tie zároveň odrážajú tvoje pocity či osobnosť?
Svoje stránky na Facebooku a Instagrame oddeľujem od svojho osobného života skôr z praktického hľadiska. Ľudia ma sledujú kvôli mojej tvorbe, a tak sa mi príliš nechce zaťažovať ich feed fotografiami kocúra a jedla :)
Väčšina mojich ilustrácií sú skôr taký denník progresu a skúšanie nových techník, respektíve nástrojov. Len málo z nich má nejaký hlbší príbeh alebo dokonca určité posolstvo.
Nedávnými dielami Mickey Mousea, Coca-Coly či PlayStationu v podobe z dystopickej budúcnosti si vzbudil veľký rozruch aj na webe Highsnobiety. Ako vnímaš ohlasy a záujem médií o tvoju osobu?
Ak mám byť úprimný, moc to nevnímam. Žiadny priamy dopad na môj každodenný život obdobné články nemajú - snáď okrem zopár rozhovorov a poskytovania obrázkov tu a tam. To, že stránky moju prácu zdieľajú a ľuďom sa páči, ma samozrejme veľmi teší. Avšak, vzhľadom k tomu, koľko takéto weby publikujú článkov denne, vždy to behom pár hodín zapadne ďalšími a už si na to nikto ani nespomenie. Práve preto sa na to nechcem príliš upínať.
Ďakujeme za úprimnú odpoveď. Filip, aký je tvoj postoj k spoluprácam s doslova masovými značkami či produktmi? Ak dostaneš dostatok priestoru, ako napríklad v prípade Coca-Coly a Adobe, nepredstavuje to pre teba žiaden väčší problém alebo to všetko považuješ za akúsi súčasť svojho povolania?
Spoluprácam s firmami s nijak zvlášť nebránim, 3D je pre mňa koníček, ale taktiež aj práca. Obrázkami na Instagrame sa bohužiaľ peniaze zarábať nedajú a predaj výtiskov je skôr také vreckové. Svoje účty považujem aj za portfólium pre potenciálnych klientov, takže ukázať komerčnú stránku mojej tvorby dáva zmysel.
Až doteraz som takmer nikdy svoju komerčnú tvorbu nikde nezverejňoval (spolupráca s Coca-Colou a Adobe bola premiéra) a myslím, že je to škoda. Rád by som to v budúcnosti zmenil, keďže tým môžem teoreticky osloviť viac kvalitnejších klientov a vďaka tomu samozrejme získam aj väčšiu voľnosť a priestor pre osobné projekty - všetko ale v istých medziach.
Koľko hodín denne venuješ tvorbe a ako dlho trvá kompletný proces? Myslíme od prvotného nápadu, prevedenia do vizuálnej podoby (digitálnej) a následnej tlačenej, ktorú si tvoji fanúšikovia môžu zakúpiť tu.
Všetko záleži na obrázku, keď som robil moje každodenné obrázky, tak to bolo okolo 3-10 hodín. V tomto roku som ale výrazne poľavil tempo kvôli zakázkam a cestám, ale znovu sa snažím tvoriť jednotlivé scény prepracovanejšie a nápaditejšie. Odzrkadľuje sa to taktiež na čase a trvajú od cca 30 hodín až po povedzme 70 hodín. Musím avšak podotknúť, že do toho zahŕňam aj moju nerozhodnosť a perfekcionizmus, ktorý ma často stojí obrovský podiel času na odkladanie vydania nových vecí.
Aký je tvoj názor na súčasné umenie nielen u nás, ale i v zahraničí a taktiež, máš svojich favoritov aj medzi Slovákmi a Čechmi?
Úprimne, súčasné umenie príliš nesledujem. Nedávno som bol v Rudolfíne na výstave Nervous Trees od Krištofa Kintery a tá mi prišla super, potom ma taktiež dosť baví Yayoi Kusama, od ktorej som videl niekoľko diel v Kodani, ale to je tak všetko, čo si vybavím takto z hlavy.
Z 3D umelcov mám napríklad veľmi rád Mareka Denka, Corneliusa Dämmricha, Mikea Winkelmanna či Maxima Goudina. Môj jednoznačný favorit na českej a slovenskej scéne je už vyššie spomínaný Marek Denko. Rozhodne musím spomenuť aj môjho dobrého kamaráta Ondřeja Zunku, ktorý tvorí bláznivé animácie a teší sa čoraz väčšej popularite. Z ďalších potom Lukáš Vojíř a Tomáš Müller.
Ak práve nekreslíš, čo patrí medzi tvoje obľúbené aktivity, respektíve ako najradšej tráviš svoj voľný čas?
Rád počúvam hudbu, sledujem seriály, navštevujem reštaurácie a cestujem. Taktiež nemôžem zabudnúť na výdatnú prokrastináciu na YouTube pri rôznych videách. V minulosti by tam určite patril DJ-ing, ale ten sa bohužiaľ nedal dlhodobo zladiť s prácou na vlastných projektoch a tak som ho odsunul na druhú koľaj a postupne úplne vynechal... čo ma dosť mrzí. Stále si hovorím, že až niekedy v budúcnosti bude menej práce, tak sa do toho znovu pustím!
Keďže už si mierne načal tému hudby, seriálov a podobne, tak ani teba neminie otázka: Aký film, seriál, hudobný album, hru, aplikáciu alebo technickú vychytávku máš najviac v obľube a vrelo by si ju odporúčil každému čitateľovi?
Tak to je celkom ťažká voľba! Seriály, hudbu aj technické vychytávky sledujem pomerne pravidelne... Len prednedávnom som mal chvíľku čas, tak som si konečne pozrel Making a Murderer a Alias Grace od Netflixu, pričom obe diela ma dosť bavili.
Pomaly sa blížime ku koncu rozhovoru a tak by nás zaujímali taktiež tvoje plány na najbližšie obdobie a kde vidíš samého seba o povedzme takých 5-10 rokov?
V plánovaní som dosť zlý. Určite avšak neseknem so svojou osobnou tvorbou, naopak, rád by som sa vrátil k častejšiemu produkovaniu obrázkov. Plánujem do série Pop Culture Dystopia dorobiť ešte dva alebo tri obrázky a potom chcem znovu začať viac experimentovať.
Na záver by sme sa ti chceli veľmi pekne poďakovať za tvoj čas, popriať ti veľa úspechov a teraz už prenechávame priestor tebe, aby si mohol zanechať aspoň stručný odkaz našim čitateľom a svojím fanúšikom.
Ďakujem vám veľmi pekne za rozhovor! Čitateľom by som odkázal, aby dali digitálnej tvorbe šancu a fanúšikom by som chcel poďakovať za podporu, ktorú mi dávajú!
