Mimi už precestovala niekoľko desiatok krajín a stihla popritom rozbehnuť biznis na Slovensku, no jej skutočným domovom je Bali.
Sľúbili sme vám viac rozhovorov s úspešnými Slovákmi a toto slovo sa snažíme dodržiavať. Dnes teda pokračujeme ďalším, pričom sme tentokrát oslovili ambicióznu Bratislavčanku Mimi. Tá je úspešnou podnikateľkou a jej cestovateľská záľuba prerástla v skutočnosť, že svoj život presunila na Bali, kde sa so svojim manželom venuje mnohým zaujímavým projektom. Sama tvrdí, že sú vlastne takou továrňou na všetko.
Keďže je jej životný príbeh doslova fascinujúci a pre mnohých určite inšpiratívny, položili sme jej viacero otázok, ktoré môžu pomôcť aj vám. Minimálne v rámci pohľadu na život a to, čo je skutočne dôležité. Dozviete sa teda, ako sa Mimi dostala k myšlienke žiť na ostrove oblkopenom oceánom, ako vlastne vyzerá jej bežný deň aj čomu sa vlastne venuje. Sme veľmi radi, že aj napriek povinnostiam a blížacemu sa bábätku si na nás našla čas a veľmi jej držíme palce. Poďme však k samotnému rozhovoru. A mimochodom, viac nádherných fotiek od Mimi nájdeš na jej instagramovom profile.
Ahoj Mimi. Na úvod by si sa mohla našim čitateľom v krátkosti predstaviť. Prezraď nám teda kto si, odkiaľ pochádzaš a čomu sa momentálne venuješ.
Som obyčajné dievča z Petržalky s veľkými snami, a tie sa mi našťastie postupne darí plniť si. Momentálne ma najviac zamestnávajú 3 veci a to sú moje projekty BIU Bali, Healthy Factory, no a ten tretí a asi doteraz najväčší je príprava na to, že sa čoskoro stanem maminkou.
Čomu si sa venovala predtým, ako si vôbec odišla na Bali žiť svoje sny?
V podstate som celý život podnikala, nie som typ človeka, ktorý dokáže by zamestnaný. Som rada sama seba pánom, či už čo sa týka pracovnej disciplíny, ale aj časovej slobody. V Bratislave som mala takmer 9 rokov úspešný salón krásy a jednu dobu aj obchod s oblečením. Beauty biznisu sa stále venujem, aj keď je to už samozrejme pomenej a na diaľku, ale do dnešného dňa mám svoje zákazníčky, ktorým sa starám o pleť v podobe odporúčaní ich domácej starostlivosti, ktorá je tá najdôležitejšia.
Ako vyzeral proces výberu krajiny, v ktorej stráviš nasledujúcu etapu svojho života? Bola to stále táto jediná destinácia alebo boli v hre aj ďalšie?
Bali resp. Indonézia nie je prvá zahraničná krajina, kde žijem. Predým som strávila určitý čas aj vo Francúzsku, Švajčiarsku a dosť času som trávila aj v africkom Senegale, ale nikdy ma to neťahalo tam zostať. Bali však bola láska na prvý pohľad, ale nevedela som si celkom predstaviť tu žiť vzhľadom na moje podnikanie na SR. Prelietať v rámci Európy je jednoduché a veľakrát som to mohla robiť aj viackrát do mesiaca, avšak prelietať z Bali je o dosť náročnejšie. Tak som sem chodila zo začiatku len na dovolenky, no tie boli čím ďalej tým dlhšie, až som sa rozhodla, že je čas sa sem presťahovať. A na dovolenky chodiť na iné miesta odtiaľto.
Keď si opúšťala Slovensko, mala si pripravené plány a hotel len na jedinú noc. Nebála si sa, že sa proste budeš musieť vrátiť? Mala si pripravené nejaké zadné vrátka?
Nie nebála, nešla som do neznámeho prostredia, vedela som čo ma čaká. A zadné vrátka, no svoje podnikanie na Slovensku som úplne neopustila, čiže prísun peňazí na prežitie som stále mala, aj keby som na Bali ani prstom nepohla. No u mňa také neexistuje, aby som zlyhala, aj keď spadnem, čo sa samozrejme už stalo, tak opäť vždy vstanem. Silnejšia a poučená z chýb. Našťastie, na Bali som ešte nespadla, iba raz z motorky, ale odniesli si to len rozbité kolená (smiech).
Povedz nám niečo o tvojich aktivitách na Bali a môžeš nám priblížiť aj svoj bežný deň.
Bali je už pre mňa domovom, nie som tu v dovolenkovom móde a môj deň je dosť podobný ako ten, keď som žila v iných krajinách. Pracovne vyťažený, ale venujem sa aj sebe. Chodím na jógu, cvičím, stretávam sa s priateľmi, starám sa o domácnosť. Rozdiel je v tom, že mám 5 minút od domu oceán, nádherné západy slnka, kamarátov z celého sveta, lebo tu žijeme taká zmeska, tropické ovocie za pár centov, nohy špinavé od piesku a vlasy od soli.
Predpokladám, že sa ti občas podarí stretnúť aj nejakých Slovákov. Sú to väčšinou ľudia s vášňou pre cestovanie alebo skôr takí, ktorí si prišli od všetkého oddýchnuť?
To máte pravdu, Slovákov stretávam ozaj veľa. Veľa z nich ma vyhľadávajú osobne, ale stalo sa mi už aj, že sme sa stretli náhodne v kaviarni či na pláži. Turisti zo Slovenska sa delia na dve hlavné skupiny: skúsení cestovatelia, ktorí sa neboja prebádať ostrov a odomňa si pýtajú iba základné rady, také čo sa nedočítajú na google, zväčša moje osobné skúsenosti. No a potom na tých, ktorí nikdy pretým bez cestovnej kancelárie necestovali, zväčša sú prvýkrát v Ázii a nehovoria anglicky. Tí sa rozhodli prísť na Bali, lebo cítia, že v prípade, že by bolo najhoršie, nájdu mňa alebo iných Slovákov, čo im budú nápomocní. Nič proti tímto turistom nemám, poväčšine sú to všetko milí a srdeční ľudia, akurát je mi niekedy tažko prežívať dovolenku s každým turistom, ktorý na Bali príde. Nedokážem byť fyzicky úplne s každým, niekedy to aj vyčerpáva stále dokola tie isté otázky, ale na druhej strane som typ človeka, čo chce pomôcť každému a hlavne každému ukázať Bali čo najviac mojimi očami. Aby neodchádzali sklamaní, iba preto, že nevedeli čo, kde a ako.
Zaujímalo by ma, ako si si dokázala zvyknúť na tamojšiu kultúru. Vedela by si dať aj konkrétny príklad niečoho, v čom si sa musela zásadne prispôsobiť?
Bali je silne hinduistické, ale ich náboženstvo nie je fanatické ani násilné. Práve naopak, je veľmi príjemné a jednotlivé ceremónie, slávnosti a obrady sú prístupné aj pre nás – nie hinduistov. Kto chce žiť na Bali, musí si zvyknúť, že keď prebieha ceremónia, všetko ostatné musí počkať. Rovnako som prijala za svoje, že bez ceremónie nič nefunguje. Posväcuje sa všetko, nová motorka, nový dom, pozemok, otvorenie novej reštaurácie. Ja dokonca posväcujem moje šperky, nové kolekcie môjho oblečenia čo vyrábam. Všetko! Bez toho to tu nejde, oni veria v tú energiu a tá k Bali nedmysliteľne patrí, a keď chcem k Bali patriť robím to.
Asi taký najväčší príklad, čomu sa ale musia prispôsobiť úplne všetci vrátane všetkých turistov je Nyepi – deň ticha. V tento deň sa tu oslavuje balijský nový rok, momentálne sa píše rok 1938 a vtedy je absolútny zákaz vychádzania na ulicu a nočného svietenia. Nefunguje ani letisko, nič. Úplne všetko je zatvorené, výklady sú prelepené, nesvieti ani jedno jediné svetlo a vďaka tejto absolútnej tme je vidieť na oblohe mliečnu dráhu. Balijčania veria, že počas tohto dňa a noci ponad ostrov preliatajú zlý duchovia a jedine, keď sa ostrov bude javiť neobývaný tu nezosadnú a preletia ďalej. Ak váš pobyt vychádza na tento deň aj hotel vás dopredu na to upozorní, lebo aj keď ste turista nemôžete opustiť vašu hotelovú izbu. A najväčšie čaro je v tom, že sa píše rok 2017 a všetci to rešpektujú. A komu sa nepáči, tento jediný deň v roku nemusí tráviť na Bali.
Z tvojho Instagramu je nám jasné, že veľmi rada cestuješ. Koľko krajín už máš za sebou a ktoré na teba spravili najväčší dojem?
Cestovania je vášeň! Kto raz spozná, ako chútí, nevie prestať. Ja som toho dokonalým príkladom. Dodnes mám "odfajknutých" 59 krajín sveta, a už rok neviem preskočiť na tú magickú 60-tku. Lebo aj keď cestujem stále veľa a aj na nové miesta, stále sú to krajiny, kde už som predtým bola. Napr. aj USA počítam ako jednu krajnu, aj keď mám za sebou už 14 štátov a nebolo to počas jedného pobytu. Práve tá Amerika ma veľmi láka, ich národné parky sú pre mňa neskutočne fascinujúce.
Myslíš si, že raz príde deň, kedy by si chcela nadobro opustiť Bali? Prípadne, máš už vyhliadnuté aj iné miesto?
Vôbec neviem, môžno príde. Keď sa Bali úplne zaplní a zahltí. Už teraz sa mení nesmierne rýchlo. Ale zatiaľ odchod neplánujem, za chvíľku sa narodí naše malé Bali Baby a stále si myslím, že toto je dokonalé miesto na vyrastanie pre bábätko. Dokonca sa nebránim ani tomu, aby sem chodila naša dcérka neskôr do školy. Školy sú tu pre nás cudzincov súkromné a veľmi kvalitné.
Stojíš aj za projektom Healthy Factory, ktorým šíriš myšlienku zdravého životného štýlu. Ako si sa vôbec dostala k nápadu, nerobiť to len pre seba ale aj pre ostatných?
Healthy Factory je ako moje dieťa, rastie a vyvíja sa každým rokom. Ten nápad prišiel akosi prirodzene, keďže v mojom salóne krásy sme boli zameraní hlavne na formovanie postavy. Moje zákazníčky dostávali už vtedy odomňa veľa rád, ako sa stravovať a starať o svoje telo až to jedného dňa prerástlo do blogu. Môj salón sa volal Visage Factory – čiže továreň na krásu, celkovú vizáž celého tela a Healthy Factory je vlastne jeho zdravá odnož – továrnička na zdravie.
Asi väčšina si teda predstaví, že pravidelne cvičíš a ješ len čerstvé ovocie zo stromov. Je to tak?
Cvičiť cvičím pravidelne a okrem jógy a fitka veľa aj behávam. Už niekoľkokrát som zabehla polmaratón, paradoxne ani raz na Slovensku, takže snáď sa mi to raz podarí aj na rodnej pôde. A či jem ovocie zo stromov? Verím, že to ovocie, čo jem na strome raz bolo, ale ku mne putuje poväčšine z trhoviska či supermarketu. Som zástanca zdravej stravy, nie som však 100% vegánka, aj keď by sa dalo povedať, že 90% mojej stravy je práve vegánskej. Ale nie som BIO, EKO neviem aký fanatik. Potraviny nakupujem normálne v obchode.
Spoločne so svojim manželom máte tri reštaurácie. Sú tematicky zamerané alebo jednoducho varíte tak, aby ste sa prispôsobili zákazníkom?
Án, máme ich spoločne lebo sme manželia, ale musím povedať, že toto je jeho business ja sa mu to toho ani moc nestarám, moje slovo je dôležité iba pri food tastingoch, keď zavádzame nové jedlo na menu, alebo špeciality tyždňa. Všetky tri sú tradičná domáca talianska kuchyňa, s rovnakým názvom, takmer rovnakým dizajnom a rovnakým menu.
Dokonca máme vlastný lab, kde robíme produkciu vlastných cestovín, chlebíka, pizzového cesta, paradajkovej omáčky atď., aby vo všetkých prevádzach bola jedna a tá istá rovnaká kvalita a chuť. Manžel tiež prevádzkuje aj úspešný nočný podnik, čiže sme taká rodina na všetko. S nami sa máte kde ubytovať, najesť, ísť sa zabaviť a nakoniec vám predám aj suveníry v podobe ručne robených šperkov, teraz sa až smejem, keď po sebe čítam čo píšem. A opäť sme pri to – proste továreň na všetko.
Poďme ešte na chvíľku k tej tvojej cestovateľskej záľube. Množstvo ľudí sa vyhovára na nedostatok času alebo peňazí. Máš pre nich nejakú radu prípadne pár motivačných slov, ktoré by tento ich pohľad mohli zmeniť?
Cestovanie, otvára myseľ, na všetky strany! Pohľad na svet a život. Je až neuveriteľné, ako cestovanie a spoznávanie mení človeka, a tu musím povedať, že takmer vždy k lepšiemu. Peniaze v dnešnej dobe sú len výhovorka, ľudia míňajú na toľko hlúpostí, ktoré ani v živote nepotrebujú a ceny cestovania sú čoraz dostupnejšie. To, čo podľa mňa ľudom stále chýba, nie sú peniaze, ani čas, ale odvaha!
A kam sa v najbližšej dobe chystáš ty?
Haha, toto bude vtipná odpoveď. No chystám sa na dovolenku, ale bohužiaľ tentokrát tú materskú. Takže za 3 týždne poletím na Slovensko, lebo budem rodiť tam a až po pôrode sa vrátime. Tehotenstvo ma však doteraz v cestovaní vôbec neobmedzovalo.
Moje, ešte nenarodené dieťa do dnešného dňa a to som na začiatku 6 mesiaca tehotenstva v mojom brušku absolvovalo už 14 odletov a 14 pristáti a ešte mám stále 4 pred sebou – cesta na Slovensko + let do Ríma a späť, keďže môj manžel je Talian, chceme pred Vianocami navštíviť aj jeho rodné mesto.
Predpokladám, že si nezanevrela ani na Slovensko a občas sem ešte zavítaš. Čo slovenské ti na Bali najviac chýba a na čo sa vždy tešíš, keď máš možnosť prísť domov.
Slovenka som a navždy budem. Nikdy na svoju krajinu nezanevriem. A aj keď bývam doslova na opačnom konci sveta , chodím tam pomerne často. Je to však spôsobené aj tým, že stále na Slovensku pracujem.
Čo slovenské mi tu chýba? Moji rodičia, najbližší a pár priateľov. To je všetko! Bryndzu si vždy nosím a horalky ani tresku nepapám, aj keď som v Bratislave. A domáca pálenka sa nám hromadí v kuchyni každým rokom viac a viac. Všetci mi nosia na Bali domácu a my to pritom vôbec nepijeme.
Mnohých určite zaujímajú aj náklady na taký život na Bali. Predsa len ho považujeme za luxusnú dovolenkovú destináciu. Asi by bolo zaujímavé porovnať život s priemernou slovenskou mzdou povedzme 700 eur. Dá sa za tieto peniaze plnohodnotne fungovať aj tam?
Toto je presne ten všeobecný omyl, čo je u nás stále zakódovaný. Bali nie je drahá luxusná dovolenková destinácia. Poviem vám, že Európa je omnoho drahšia. Omnoho. Niekedy aj dovolenka v Chorvátsku už stojí viac ako Bali, keď zoženiete lacné letenky. Toto leto sme boli týždeň na Gréckom Mykonose a minuli sme viac ako za mesiac na Bali. Jedna vec však je tu žiť a duhá mínať peniaze ako turista a dopriať si všetko v dovolenkovom režime. Ale aj tak je veľmi dôležité aký má človek životný štandard. Ja som zo 700 eur nevyžila ani na SR a nežijem tak ani tu. Ale samozrejme dá sa to. Všetko je len o tom kde a v akých podmienkach človek býva, čím sa stravuje, aké voľnočasové aktivity vykonáva. Je to rovnaké na celom svete. Ak sa však pýtate úplne konkrétne - áno, zo 700 EUR tu človek prežije pekne, neživorí.
Poďme ešte na zopár klasických Refresher otázok. Ktoré hudobné albumy ťa za posledné obdobie najviac oslovili?
Ja som Slovenka od srdca a teda si dosť fičím na ETC od Dary Rolis.
Nájdeš si čas aj na dobrú knihu či film? Pokojne môžeš byť konkrétna.
Knihy som niekedy čítala ozaj veľa, no teraz na to moc nie je čas. Doma telku nepozeráme takmer vôbec, ale celkom často chodíme do kina. Zrovna predvčerom sme boli na Thor: Ragnarok.
A čo šport. Čo všetko sa dá na takom Bali stíhať?
Stihnúť sa dá všeko, z čoho si človek urobí prioritu. A to je jedno, kde na svete sa nachádza. Cvičím jogu 3-4x týždenne a ešte donedávna som 3x do týždňa behávala, no to mi už ale bruško nedovoľuje. No jogy som sa nevzdala do dnešného dňa. Stále som neprišla na chuť tej tehotenskej verzii, príde mi to nudné, ale asi ma ani to neminie za chvíľku.
Ďakujem za vyčerpávajúci rozhovor a držím palce! Na záver ešte priestor pre teba na pár slov našim čitateľom.
Chcela by som len všetkým odkázať, aby sa nebáli cestovať, spoznávať svet a samých seba. Aby si ľudia plnili sny a snívali ich s otvorenými očami. Aby sa inšpirovali druhými, ktorí už tieto kroky urobili a aby sa pri tomto všetkom usmievali. Lebo úsmev je základ, potom ide všetko ľahšie.
To ja veľmi pekne ďakujem za rozhovor!
