21 dní trvajúci pokus, ktorý slovenskí komunisti oslavovali vyše štyridsať rokov.
Pre mnohých neznámy príbeh o násilne odtrhnutom území, ktorý sa snažil napodobniť sovietske Rusko vo všetkých aspektoch. V nasledujúcich riadkoch si predstavíme vznik Slovenskej republiky rád, jej fungovanie, ambiciózne plány, no i zhubný zánik.
Z popola obetí Veľkej vojny vstáva ako fénix, pre mnohých lepšie - nové usporiadanie sveta. Vznikajú prvé národnostné štáty, ktorých súčasťou je aj Československo. Dramatické spoločenské zmeny však dávajú na okamih šancu rôznym radikálnym hnutiam pretaviť svoju víziu do reality. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a nezdare pri vzniku republiky sa Maďarsko zahaľuje do červena. 21. marca 1919 získava nad bývalou európskou veľmocou vplyv komunistická strana vedená Bélou Kunom, ktorý tu so svojimi vernými ustanovuje diktatúru proletariátu. Proti „červenému teroru“ vystupujú západne mocnosti a dávajú Rumunsku a Československu pokyn na začatie intervencie. Maďarská republika rád však útok odrazí a podľa sľubu, že „obnoví Veľké Maďarsko“ sa rozhodne zaveliť do protiofenzívy. Drví slabé a neskúsené československé jednotky pod velením talianskeho generála Piccioneho a obsadzuje Lučenec, Nové Zámky, Košice, čím si odtrhne skoro dve tretiny vtedajšie Slovenska.
Postupujúca maďarská červená armáda
Na dobytých územiach (najmä južného Slovenska) vítajú Kunových vojakov ako osloboditeľov a ich zbraniam požehnajú mnohí kňazi. Slovenské obyvateľstvo aj s úradníkmi však uteká z obavy o svoj život na sever. Maďarská revolučná rada následne 4. júna 1919 navrhuje, aby bol na obsadenom území vyhlásený nový štát, ktorý by bol pod „protektorátom“ maďarského boľševického režimu. Táto myšlienka sa o 12 dní premení na realitu a v Prešove vzniká Slovenská republika rád. Stane sa tak na verejnom zhromaždení na Hlavnej ulici pred hotelom Čierny orol, kde predstavitelia komunistického výboru dávajú na zreteľ verejnosti nové spoločenské usporiadanie. Vznik najmladšieho štátneho útvar v Európe majú zapečatiť pozdravné telegramy, ktoré sú odoslané Uhorskej revolučnej vláde do Budapešti, komunistickej strane do Moskvy a predstaviteľom ČSR. do Prahy.
Vyhlásenie SRR v Prešove
Vlajka nového štátu po vzore južného suseda
Vláda SRR na čele s českým revolucionárom Antonom Janouškom okamžite uskutočňuje revolučné reformy po vzore Ruska. Znárodňujú sa továrne nad 20 pracovníkov, veľkostatky nad 50 ha, lesy, banky alebo činžovné domy. Totalitný režim pod svoj vplyv získava i políciu, školy, kasárne a súdy, ktoré následne mení na nemilosrdné „revolučné tribunály“. Zároveň sa uskutočňujú verejné zhromaždenia, hojne vychádzajú propagandistické letáky a brožúry, ktoré zľahčenou formou vysvetľujú podstatu diktatúry proletariátu. Tieto činy sú sympatické väčšinovému robotníckemu a roľníckemu stavu. Čo však budí pochybnosti je úprimný vzťah Slovenskej republike rád k svojmu národ, jeho jazyku a národnostnej slobode. Názov „Slovenská“ mal totiž len zahnať obavy veľkej časti slovenskej populácie, ktorá sa k boľševikom stavala odmietalo a videla v ich červenej revolúcií len ďalší pokus o obnovenie predvojnového Uhorska.
Predseda vlády Slovenskej republiky rád
Revolučné zmeny a odvážne sľuby však majú závažné nedostatky. Po zoštátnení veľkostatkov nedochádza k pozemkovej reforme, sú odpustené všetky dlhy a nemusia sa platiť dane. Ani utopistická vláda proletariátu však nemôže žiť bez daní a efektívneho využívania podnikov. Bábkový štát sa tak pomaly rúca pod rukami jeho staviteľov. To už 16. Apríla vstupujú na maďarské územie rumunské jednotky, o 11 dní neskôr útok podporí aj československá armáda. Motiváciou sú stratené územia mladej republiky no i strach pred rozpínavosťou boľševickej revolúcie, nakoľko ďalšie republiky rád vznikajú nie len v Maďarsku, ale aj na územiach Nemecka či Rakúska. Pred hroziacou porážkou pristúpi Maďarská republika rád na mierové rokovanie. Jej zástupcovia pod tlakom skutočností súhlasia zo stiahnutím vojsk z nemaďarských území, za čo žiadajú ústup rumunských vojsk od Tisy na východ. Poškodené vzťahy medzi Maďarskom a československom sa pomaly zmierňujú, až vyústia 24. júna k vyhláseniu prímeria. O 5 dní sa sťahujú všetky jednotky maďarskej červenej armády z územia Slovenska.
1. čs. delostrelecký pluk sa chystá na južné Slovensko.
Slovenský štát diktatúry proletariátu vystupuje na prvý pohľad ako suverénny štát. Nadväzuje styky so sovietskymi republikami, pričom vymenúva aj dočasného vyslanca. Vláda tohto útvaru je však len bábkou Budapešti, ktorá kopíruje maďarské revolučné vzory – samotnú štruktúru moci, súdnictvo, štátnu správu, armádu či dokonca výšku miezd zamestnancov. Po ústupe maďarskej červenej armády (chrbtovej kosti režimu) sa tento 21 dní trvajúci experiment končí fiaskom. Niektorí vytrvalí jednotlivci vyhlasujú pokračovať v odpore proti „imperialistickému mieru“, avšak zväčša len ústne. Predstavitelia slovenskej republiky rád tak po 1. júli 1919 opúšťajú Slovensko a ešte nejakú dobu fungujú v maďarskom Miškovci. Posledné zvyšky boľševického odporu sú na našom území zlikvidované 7. Júla 1919.
