Hatorihanza a.k.a. Alan Grnja spája toľko druhov umenia, že titul umelec je preňho málo.
Metalový žáner hudby sa na našej stránke objaví naozaj len zriedkavo ale v prípade 21-ročného Alana Grnju z Bratislavy sme museli urobiť výnimku. Alan, taktiež známy aj ako Hatorihanza, totiž nie je len členom hudobného zoskupenia s ostrými gitarami a hutnými bicími, ale v prvom rade ho živí grafika a touto cestou sa tak dostal do značnej miery aj k móde. Medzi jednu z náplní jeho práce totiž patrí aj tvorba návrhov pre merch rôznych kapiel, umelcov alebo nezávislých značiek zo zahraničnej ale i domácej scény a aby toho nebolo málo, v najbližšom období má Alan v pláne aj svoj debutový rap album.
Na úvod by si nám mohol prezradiť, ako si sa vôbec dostal k umeniu?
Odmalička ma bavilo kreslenie a vždy som to obdivoval. Prvý krok k umeniu, okrem čarbaníc počas hodín v škole bol, keď sme v 8. ročníku potrebovali artwork k našej kapele a nemali sme na to žiadne peniaze. Povedal som si teda, že kašlem na všetkých a spravím to sám. Zohnal som si fotografa, spravili sme niekoľko záberov, doma som to začal upravovať. Nemal som vtedy žiadny know how, všetko to boli len experimenty, a tak som pozeral kadejaké tutorialy, ponoril som sa do toho a robím to doteraz.
Ako sa ti podarilo vyvinúť vlastný štýl umenia?
Mal som umelcov, ku ktorým som prihliadal ale nedá sa povedať, že by som ich považoval za inšpiráciu pretože som nebol na takej úrovni, aby som sa im mohol vyrovnať. Veľmi som ich ale obdivoval a inšpiroval som sa skôr obsahom ich tvorby než zhotovením. Keď sa mi náhodou podarilo dostať do kontaktu s niektorým z nich, pýtal som sa na rôzne tipy alebo triky; vždy mi vyšli v ústrety, a to mi dosť pomohlo. Keď som chcel zistiť už niečo konkrétne, hľadal som si cesty skrz rôzne návody ale nikdy som sa nimi neriadil úplne a v praxi som to použil po svojom.
Ako by si definoval svoju tvorbu? Čo vyjadrujú tvoje diela?
Nazval by som to možno ako nejaký dark art. Opieram sa hlave o všetky zlé veci ako špina, odpad a podobné nechutnosti. Nezasahujem však do gore vecí ale skôr temných atmosferických až okultných záležitosti. Taktiež som si prešiel rôznymi variáciami štýlov od fotomanipulácie, ktorou som sa zaoberal dosť dlho, potom klasické ilustrácie a nakoniec z toho vyšiel môj terajší black & white štýl, roztečené veci a pod..
V dnešnej rýchlej dobe je dôležité zamyslieť sa nad vecami a jeden nesprávny krok môže byť úplná katastrofa. Vždy dva krát rozmýšľam, čo dám von a kým spôsobom to urobím, chcem sa držať aj japonskej tematiky, ktorá je v mojej tvorbe zakorenená.
Asa Akira
Prvé dielo teda vzniklo pre tvoju kapelu. Do akej miery žiješ hudbou?
Začalo to zhruba keď som mal 14 so svojou prvou kapelou a prvá vážnejšia vec vznikla keď som mal 16-17 rokov. Bol to čistý metal – bravčové srdce z mäsiarstva za 0,83 €, kamarát s prepadnutým hrudníkom a hlavou obmotanou obväzmi. Bola to veľká sranda fotiť celý tento projekt, dokonca aj to srdce už bolo trocha naporciované, takže som ho musel zošívať babkinou ihlou. Bola to pre mňa dobrá skúsenosť, a čo sa dizajnu týka, vzal som si do ruky všetky kapelné veci, aj keď som ich robil strašne nerád, pretože som do toho dával samého seba. Chalani k tomu mali rôzne poznámky, ale ja som vedel kto som, poznal som ich a vedel som, ako to dopadne. Po určitom čase som sa na to vykašlal a radšej sme si zaplatili niekoho iného.
S československou scénou som sa veľmi nespájal, pretože je to pre mňa tŕň v oku a ľudia často nevedia oceniť moju prácu po finančnej stránke. Myslia si že branding a logo kapely bude za 5-10 € a to sú na veľkom omyle. Veľa ľudí si totiž neuvedomuje, čo všetko to obnáša, ak nehovoríme o nejakom jednoduchom korporátnom logu, ale o vetvách a konároch. Najviac som predával veci do zahraničia: USA, Veľká Británia a zopár európskych kapiel.
Ghostemane
Každý kto ťa pozná vie, že okrem dizajnu sa venuješ aj hudbe samotnej; dokonca sa ti podarilo skĺbiť metal s rapom.
Z hľadiska hudby mám aktuálne za sebou turné našej kapely spojené s releasom albumu, takže sa snažím najmä zotaviť a vrátiť sa do bežného módu. Momentálne spievam v jednej holandskej kapele a okrem toho sa venujem aj svojmu rapovému sólo projektu, ktorý je zatiaľ ešte pod pokrievkou, pretože tomu všetkému chcem dať plynulý priebeh a nechcem to tlačiť nasilu von, keďže je to pre slovenskú scénu niečo úplne iné. S kapelou v Holandsku ale nie som až tak často, a keď sa nevenujem svojej bežnej práci v obchode s oblečením, riešim grafiku a booking lokálnych koncertov.
Pamätáš si ešte na svoju prvú zákazku pre módnu značku?
Bolo to asi koncom roku 2014, kedy ma oslovil jeden americký brand, aj keď sa to nakoniec úplne skurvilo vo výrobe a všetky prípravy vyšli na zmar. Neviem či ten brand ešte vôbec existuje, ale za tú dobu, čo som pre nich tvoril dizajny zmenili 3 krát svoj názov. Nebol to ani módny brand, ale skôr merch a môj prvý väčší zásah do módneho sveta bola kolaborácia Freak x Hatorihanza, kde v daných intervaloch vychádzal vždy jeden kúsok.
Freak x Hatorihanza Society
Prevažne sa ale zameriavam na hudobný merch, niekoľko dizajnov som robil pre Gleba a kadejakých neznámych rapperov, o ktorých už niekto nikdy nebude počuť, ale pri poslednom albume Pancier som napr. spolupracoval so Separom, aj keď moje dizajny nakoniec neprešli. Najhorší klient akého som kedy zažil bol ale jeden Američan, ktorý chcel logo pre svoju kapelu zadarmo, na čo som mu slušne odpovedal nie, a keď sa mi o týždeň ozval s otázkou, čo by som preňho dokázal urobiť za $10, odpovedal som mu, že za $10 otvorím Photoshop. Podobné veci sa ale dejú na bežnej báze.
Aký je tvoj názor na samotný hudobný merch a nezávislé módne značky z pohľadu dizajnéra?
Tým, že už sa pohybujem v tejto brandži dlhšiu dobu, pri podobných zákazkách som veľmi vyberavý, snažím sa presadiť aj svoj názor a chcem, aby bolo moje slovo vypočuté. V 9 z 10 prípadov sa mi to podarí. Pri podobných spoluprácach hrajú peniaze dôležitú úlohu, a keď príde na lámanie chleba a nastavím cenu, buď príde obdobie ticha alebo človek slušne odpovie, že nie. Najviac ma nebaví, ak po mne chce klient dizajn a povie, že mám voľnú ruku. Nemôžem totiž vedieť, či chce zadok s motýlikmi, dinosaura alebo rytiera na koni.
Ill Deal Fúkaliňák
Čo hovoríš na slovenskú streetwear kultúru #supreme #bape?
Tieto značky sa mi síce páčia ale veľakrát by som za ne nezaplatil viac než retail. Mám rád svoj kontrast, keď môžem mixovať metalové veci s módnejšími kúskami. Nikdy by som ale nevyšiel na ulicu vo full Thrasher uniforme, aj keď samotnú značku a skate komunitu mám rád, ale jej príchodom na Slovensko sa úplne zničilo samotné posolstvo. Nech si to nosí kto chce, stále je to len merch magazínu, nezastávam totiž názor, že Thrasher by mali nosiť len skateri.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti v rámci umenia. Chcel by si mať niekedy napríklad výstavu v galérii?
V SNG určite nie, možno až keď budem po smrti, ale v niektorých lokálnych alebo tematických galériách určite áno. Svoje umelecké diela predávam len výnimočne, 2 roky dozadu som mal vernisáž, kde som mal 21 obrazov, ale veľmi to nehrotím so zarámovanými printami. Prevažne riešim skôr digitálny dopyt pre kapely alebo individuálne projekty, aj keď do budúcnosti by som chcel zanechať po sebe stopu aj s vecným umením (ako napr. moje obrazy na tričkách).
