Syndróm výrazne ovplyvňuje jej kvalitu života.
Jessica žila až do svojich 15 rokov úplne obyčajný život bez výrazných zdravotných komplikácií. Jedného dňa, keď trávila čas so svojou tetou, jej telo odrazu akoby vypovedalo službu a jediným spúšťačom náhleho stavu bol srdečný smiech po tom, čo od tety začula vtipnú príhodu. V rukách mala vtedy tácku aj s pohármi čaju, ktoré jej popadali na zem a odrazu s nimi spadla aj ona a zopár minút len tak ležala. Lekári dlho nevedeli prísť na to, čo spôsobuje jej záchvaty, ale napokon jej diagnostikovali poruchu spánku narkolepsiu v kombinácii s kataplexiou. Narkoplexia sa prejavuje spavosťou či charakteristickými záchvatmi spánku a kataplexia je zase jedným z jej najčastejších príznakov, pretože spôsobuje chvíľkové oslabenie svalov pod prívalom silnejších emócií. V praxi to pre Jessicu znamenalo, že každá silnejšia emócia ako smiech a ako neskôr zistila, dokonca aj orgazmus, ju na pár minút priviedli do narkoplexického záchvatu a kvôli paralyzovaným svalom musela nehybne ležať, aj keď všetko vnímala a bola pri plnom vedomí.
Syndróm sa prejavuje aj tak, že Jessica musí denne spávať pokojne aj 13 hodín, aby bola dostatočne oddýchnutá a záchvat spavosti môže prísť prakticky kedykoľvek, ak nad svojimi emóciami čo i len na sekundu stratí kontrolu. Záchvaty prebiehajú až drasticky rýchlo, pretože Jessica sa v jednom momente môže smiať a v druhom jej hlava visí na hrudi a ona sa nedokáže pohnúť a ani nič povedať. Nevie sa prebrať až do momentu, kedy silná emócia pominie, a tak sa jej s partnerom začalo stávať, že Jessica po každom orgazme dostala svoj záchvat a iba ležala na posteli. Svoj syndróm v tomto ohľade berie aj s humorom, pretože jej partner si aspoň môže byť istý, že ju v posteli priviedol tam, kam chcel, ale jej kvalita života je výrazne obmedzená. Na jej diagnózu pritom neexistuje žiadna účinná liečba, ktorá by ju záchvatov zbavila, a tak musí svoj život prispôsobovať tak, aby ju príliš neobmedzovala.
