Byť osobným nákupcom, teda personal shopperom je jedným z vysnívaných povolaní v módnom priemysle a 23 ročný Martin nám tak priblížil svoju kariéru.
V módnej brandži sa dá aktuálne nájsť množstvo zaujímavých pracovných pozícií, ktoré sú pre väčšinu ľudí ako zo sci-fi filmu, no pritom sa nimi živí čoraz viac Slovákov u nás aj v zahraničí. Či už teda pracuješ v obchode s teniskami, tvoríš vlastné oblečenie, študuješ módu na vysokej škole, robíš modeling alebo si reseller či plug, príbeh 23-ročného Martina z Partizánskeho pre teba môže byť rovnako inšpiráciou. Na Instagrame ho nájdeš pod menom marchiodilusso_brands a aj napriek tomu, že ešte pred pár rokmi sa venoval profesionálne futbalu, dnes ho živí móda. Jeho povolanie je totiž osobný nákupca, teda personal shopper a aj keď v zahraničí sa podobným spôsobom živia ľudia už desiatky rokov, na Slovensku patrí medzi hŕstku odvážlivcov.
Čo bolo pre teba prvým podnetom k tomu, aby si prešiel z futbalu k móde?
Ako futbalista som vždy sledoval módu a bavilo ma to. Vždy som sledoval aj profesionálnych futbalistov, to ako sa obliekajú a všimol som si, že všetky tie Louis Vuitton taštičky a podobné veci pre nich zháňajú personal shopperi, nakoľko na to podobné známe osobnosti nemajú čas alebo sa im nechce. To bolo asi 2-3 roky dozadu, vtedy to bolo všetko len v teoretickej rovine, nakoľko som sa bál, ako by to mohlo fungovať na Slovensku. Keď mi do cesty prišlo zranenie, rozhodol som sa vrátiť k tejto myšlienke, pridal som prvé veci na internet, no prvé 3 mesiace to vyzeralo dosť zle a myslel som si, že s tým rovno aj skončím. Potom ale prišlo zopár objednávok od futbalistov a odvtedy sa to rozbehlo celkom vo veľkom.
Mohol by si teda našim čitateľom priblížiť, ako vyzerá tvoj bežný deň personal shoppera?
Ráno začínam tým, že sledujem čo nové sa udialo vo svete módy, potom balím zásielky pre klientov alebo idem rovno fotiť nové veci a pridávať príbehy na Instagram; to je jeden z tých ľahších dní. Inokedy musím hneď od rána cestovať do Viedne alebo do Bratislavy, zaniesť klientom veci plus kúpiť alebo objednať nové a obehať všetky dôležité stretnutia. Popritom sa ale aj tak musím stále venovať Instagramu, emailom a mojej stránke, kde ľudia stále píšu buď že niečo chcú alebo sa pýtajú, či mám z danej veci určitú veľkosť.
Zháňaš teda luxusné oblečenie ale napísať ti môže úplne každý?
Nie je to len luxusné oblečenie, prednedávnom mi napríklad prišla objednávka na šlapky Calvin Klein, u ktorých ide skôr o to, že sú na iných stránkach vypredané a ja by som ich mohol vedieť zohnať. Napísať mi ale môže naozaj hocikto.
Nefunguješ ako obchod, čiže nemáš všetky veci na sklade. Ako teda vyzerá samotný proces? Dajme tomu, že ti človek pošle objednávku na luxusné tenisky v určitej veľkosti.
Človek mi napíše na Instagram a pošle mi fotku toho, čo by chcel. Potom zistím, či viem daný produkt v jeho veľkosti zohnať a odpíšem mu, za akú cenu to bude. Cena závisí aj od poštovného, pretože niekedy idú veci z Anglicka alebo Paríža, inokedy stačí zájsť do Viedne. Po prijatí platby daný kúsok objednám a následne ho klientovi zašlem cez kuriérsku spoločnosť.
Moja práca spočíva v tom, že musím hľadať jednotlivé veci na oficiálnych stránkach alebo u iných predajcov. Ak sa mi to nepodarí na prvý pokus, obvolám všetky predajne danej značky v Európe, nakoľko tie musia vždy držať určité množstvo svojich artiklov na predajni. Ak sa ani to nepodarí, mám v Paríži človeka s ktorým spolupracujem a ak sa to nepodarí nájsť ani potom, musím zákazníkovi oznámiť, že daný produkt neviem zohnať, resp. je už úplne vypredaný. V niektorých prípadoch, ako napríklad u aktuálne najpopulárnejších tričiek Gucci, však stačí počkať mesiac a značka ich znovu naskladní.
Paríž je liaheň módy, nakupujem odtiaľ 3/4 svojho oblečenia. Ak prídeš vo Viedni do Chanel, z novej kolekcie majú napr. 5 rozličných párov tenisiek a keď sa vypredajú, ďalšie nedostanú. Ale ak si v Paríži, dá sa tam nájsť takmer vždy všetko.
Niektoré populárne veci sa teda určite oplatí mať v zálohe. Koľko vecí máš zhruba u seba doma na predaj?
Aktuálne mám asi 10 párov Yeezy, snažím sa odložiť si aspoň jeden pár z každého farebného vyhotovenia. Ďalej mám veľa nedostupných tenisiek Louboutin, ktoré sa z oficiálnej stránky ani len nedajú poslať na Slovensko, z nich mám asi 5-7 párov v rôznych veľkostiach. Najviac sa teraz zameriavam na značku Givenchy, či už sú to tričká, mikiny, kraťasy, šlapky; Louis Vuitton taštičky, batohy; Chanel kabelky, tenisky a veľa ďalšieho.
Je o tebe známe, že medzi tvojich zákazníkov patria aj viaceré domáce celebrity. Ako sa ti podarilo dostať k podobnej klientele?
Prvá celebrita, ktorá u mňa nakúpila bol Rytmus. V živote by som to nečakal ale po tom, čo som ho oslovil mi odpísal, že by určite mal záujem a že mu mám poslať fotky. Pamätám si to ako včera, stretli sme sa na benzínke pri Auparku, kde si skúšal zopár kúskov a bol strašne prekvapený z toho, ako sa mi podarilo podobné veci zohnať, pretože si už dlhšiu dobu zakladá práve na značke Givenchy. Ďalej to bol Pil C, ktorý si u mňa objednával Balmain tričko a potom sa to rozbehlo vo veľkom: Separ, Tina, Johnny Mečoch, futbalisti Hamšík, Mak, Škriniar alebo tenistka Magdaléna Rybáriková. Asi najväčšia celebrita bol však pre mňa osobne španielsky futbalista Álvaro Negredo.
Existuje vôbec na slovensku medzi personal shoppermi nejaká konkurencia?
Považujem sa za jedného z prvých, kto to tu na Slovensku začal ale teraz zhruba po roku sa už podobnej kariére venuje viacero ľudí. Mal som aj jedného kamaráta, ktorý mi napísal, že by mal záujem o niektoré z mojich vecí. Všetko som mu pofotil ale neprišla mi od neho žiadna platba. Neskôr som našiel jeho stránku, na ktorej sa prezentoval s mojimi fotkami, a to bola asi moja prvá skúsenosť s konkurenciou. Ale ja som z toho rád, ľudia si aspoň uvedomia, že to nie je len o tom, že čávo si tuto objedná a zájde na poštu. Najdôležitejšie je totiž udržať si stálu klientelu a kvalitný servis. Aj ja sám spolupracujem s rôznymi personal shoppermi, niekedy tak aj na mojej stránke nájdeš cudzie fotky, ale vždy je to na základe dohody medzi ním a mnou, nie len tak stiahnuté z internetu.
Zažil si už pri nakupovaní aj nejakú kurióznu príhodu alebo máš nejakú spomienku, ktorá ti utkvela v pamäti?
Spomínam si na nákup Yeezy Boost 350 V2 Zebra, ktoré sa mi prvý krát v živote podarilo kúpiť cez oficiálnu stránku adidasu a keď som ich pridal na svoju stránku, ozval sa mi záujemca z Portorika, čiže tenisky k nemu putovali zo Slovenska takmer cez polovicu sveta a druhú podobnú spomienku mám opäť na Yeezy, ktoré si objednal zákazník do Malajzie. V rámci kuriozít však asi vyhráva Rytmus, ktorému som pri prvej objednávke priniesol 6 vecí a vyložil som mu ich na kufor jeho BMW. Druhá kuriozita na ktorú si spomínam sa stala pri objednávke z Paríža, kedy si pomýlil odosielateľ Slovensko so Srí Lankou, balík tam čakal vyše mesiaca, zákazníkom sme museli vrátiť peniaze (zhruba 8000 €) a keď sme sa snažili komunikovať s danou firmou, nikto nevedel po anglicky a oznámili nám len to, že balík sa stratil.
Ako vidíš svoju budúcnosť? Plánuješ sa navždy venovať nakupovaniu alebo sa chystáš prejsť aj do iného módneho odvetvia? Napr. ako stylista...
Ak by sa mi podarilo vybudovať svoju klientelu do ešte väčších rozmerov, v priebehu niekoľkých rokov by som si rád otvoril vlastný multibrand obchod ale základom je vybudovať svoje meno do čo najväčšej podoby a byť najlepším na Slovensku. Popritom by som si niekedy spravil rád aj vlastný merch, hlavné je ale ostať pri móde, pretože ma baví.
A aký máš názor na domácu módu?
Slováci sú strašne ľahko ovplyvniteľní; čo si dá celebrita, to chcú aj oni. Slovensko podľa mňa žije módou, ale nevytvára si ju. Všetko čo vidia Slováci v zahraničí chcú aj oni.
