Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 26. 2. 2020 meniny má Viktor

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Filmy a Seriály - Pod radarom
4
Dušan Šutarík
20. august 2017, 10:34
Čas čítania: 6:04

Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona

Stredozem na plátne.

Dušan Šutarík
20. august 2017, 10:34
Čas čítania: 6:04
Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona
Zdroj: NBC/ABC/Warner Bros. Television Distribution
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
4
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Legendárny príbeh trilógie Pána prsteňov vám zrejme nemusíme obšírnejšie predstavovať. Sága J.R.R. Tolkiena, ku ktorej môžeme pripočítať aj Hobita, Nedokončené príbehy a Silmarillion, patrí k najobľúbenejším dielam fantasy žánru. Je teda jasné, že odjakživa lákala aj filmárov. Epický príbeh, strhujúce scény a výrazné postavy - to všetko si doslova pýtalo prevedenie do filmovej reči. Fanúšikovia však na skutočne podarenú adaptáciu čakali dlho, a to z rôznych dôvodov. V tomto článku sa vám pokúsime priblížiť cestu Pána prsteňov (a na moment sa zastavíme aj pri ostatných dielach zo Stredozeme) zo stránok kníh na strieborné plátna. Cesta totiž nebola vôbec jednoduchá.  

 

S Tolkienovým príbehom sa dlhé roky spájalo jedno magické slovíčko: nesfilmovateľný. Nešlo len o názor režisérov, ale aj samotného Tolkiena. Trilógia bola prvýkrát v knižnej podobe publikovaná v rokoch 1954 – 1955 a počas jej existencie sa ju pokúšalo adaptovať viacero tvorcov. Samotný J.R.R. Tolkien sa možnosti akejkoľvek adaptácie svojho diela vždy bránil - niekedy viac, inokedy menej. Všeobecne sa však má za to, že adaptáciám svojich kníh nefandil a vyslovene odmietavý postoj mal pre filmové spracovania. Už v rokoch 1955 – 1956 však stanica BBC vysielala 12-dielnu rozhlasovú dramatizáciu. Tá sa zdala byť pre epickú fantasy predsa len schodnejšou voľbou (logicky odpadli náklady na lokácie či drahé špeciálne efekty). Samotný Tolkien nebol touto verziou vôbec nadšený. Vyčítal jej slabý scenár a nepáčilo sa mu, ako tvorcovia vykreslili Toma Bombadila. Žiadne záznamy tejto dramatizácie sa však nedochovali, o prípadnej kvalite/nekvalite sa tak na vlastné uši presvedčiť nemôžeme.

 

Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona

 

Čo sa týka hraných adaptácií, Tolkien pôvodne úplne odmietal uvažovať o akomkoľvek prevode Pána prsteňov do filmovej podoby. „Jednoduchšie by bolo sfilmovať Homérovu Odysseu,“ povedal. Napriek tomu dostal ponuku už pomerne skoro. V roku 1957 Forrest. J. Ackerman, Morton Grady Zimmerman a Al Broday navrhovali poňať Pána prsteňov ako mix animovaného a hraného filmu. Tolkienovi sa dokonca prvé concept arty veľmi páčili, ale so scenárom nebol spokojný ani trochu. Kritizoval príliš rozprávkové stvárnenie Lothlórienu, ale aj zmeny v charakteroch postáv. V tejto verzii napríklad Sam nechal Froda napospas Opuche z Cirith Ungolu a sám sa vydal k Hore osudu. Spisovateľovi sa tiež nepozdávalo podivné využívanie mágie. Pri bránach Morie malo byť Spoločenstvo napadnuté vlkmi, ktorých Gandalf spacifikoval magickými bleskami, v Morii zase magicky otvoril priepasť, aby pohltila útočiacich orcov. Z ďalších jeho schopností môžeme spomenúť levitáciu či premenenie Nazghûlov na kamene. Projekt napokon nebol realizovaný aj z toho dôvodu, že Tolkienovi sa spolupráca neoplatila z finančného hľadiska.

 

Tolkien síce zubami-nechtami odmietal predať práva na sfilmovanie, napokon ho však k tomu donútila finančná tieseň. V roku 1969 teda práva pripadli štúdiu United Artists. Pôvodne sa dokonca plánovalo, že by snímku mohol režírovať kultový Stanley Kubrick a štvoricu hobitov by si zahrali členovia kapely Beatles. Projekt však opäť narazil. Tolkien proste vo filme beatlesákov nechcel a napokon aj Kubrick možnosť adaptácie zavrhol. Trilógiu označil za nesfilmovateľnú a príliš náročnú. V 70. rokoch štúdio najalo na réžiu Johna Boormana. Ten ale stroskotal na nemožnej požiadavke: zhrnúť dej všetkých troch kníh do jedinej snímky. Scenár obsahoval množstvo odklonov od predlohy, pričom často išlo o vyslovene absurdné zásahy. V Boormanovom filme si mal napríklad Frodo užiť sex s Galadriel, Arwen sa zmenila na 13-ročné dievča a akúsi spirituálnu radkyňu Aragorna. Samotný Aragorn mal mať zase niekoľko sexuálne nabitých scén s Éowyn, pričom počas cesty používal obe časti svojho meča Narsil ako dýky. Keď Spoločenstvo nedokáže otvoriť brány Morie, chudák Gimli je Gandalfom mlátený dovtedy, kým si nespomenie na heslo, ktorým sa brány otvárajú. Celý projekt bol napokon vyhodnotený ako príliš drahý a Boorman sa namiesto neho vrhol na svoj artušovský epos Excalibur.

 

Na poli animovaných filmov sa Stredozemi darilo viac. Ak pôjdeme chronologicky, tak prvou adaptáciou Tolkienových diel bol krátkometrážny kúsok Hobit z roku 1966, ktorý dokonca čiastočne vznikal v Československu. Režírovali ho Adolf Born a Gene Deitch. Takmer 12-minútová snímka je dnes považovaná skôr za zaujímavú raritu, než plnohodnotný pokus o adaptáciu.

 

 

Tou bol až animovaný muzikál The Hobbit od režisérskej dvojice Arthur Rankin, Jr. a Jules Bass z roku 1977. Nešlo o žiadny veľký prepadák a dá sa povedať, že na poli nenáročných rozprávok je The Hobbit prežiteľným dielom. Aj napriek tomu, že knižný príbeh nie je ani zďaleka tak košatý ako v prípade Pána prsteňov, niektoré príbehové línie boli aj tak zjednodušené (fanúšikovia dosť ťažko brali najmä vyškrtnutie Beorna). Kritike čelila aj animácia a texty piesní. Vráťme sa však opäť k Pánovi prsteňov. Ten dal o sebe prvýkrát vedieť už o rok neskôr. 

 

Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona

 

V roku 1978 totiž nakrútil Ralph Bakshi adaptáciu, ktorá pokrývala Spoločenstvo prsteňa a prvú polovicu Dvoch veží. Štúdio pôvodne súhlasilo s dvomi dielmi, ale napokon odmietlo zafinancovať sequel aj napriek Bakshiho námietkám, že diváci predsa nebudú chcieť vidieť neukončený príbeh. Rozpočet bol 4 milióny dolárov a animák na box office utŕžil slušných 30,5 miliónov. O to viac prekvapí, že sa štúdio nevrhlo na pokračovanie. Reakcie neboli odmietavé, ale kritici projekt neprijali s úplne otvorenou náručou. Všeobecne Bakshiho snímku hodnotili ako snaživú, ale nie nie úplne dotiahnutú adaptáciu. Animovaný The Lord of the Rings však postupom času nadobudol kultový status a dodnes naňho mnohí fanúšikovia nedajú dopustiť. Koniec-koncov, samotný Peter Jackson úplne otvorene priznal, že sa Bakshiho dielom výrazne inšpiroval (vrátane odkazovaním/prebratím viacerých scén).

 

Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona

 

Spomínali sme síce, že snímka ostala nedokončená, v roku 1980 však predsa len vznikol akýsi „neoficiálny sequel“. Jeho názov bol The Return of the King, a stáli za ním tvorcovia The Hobbit, Arthur Rankin, Jr. a Jules Bass. Prijatie však bolo viac ako vlažné. Na ploche slabučkých 98 minút neboli tvorcovia schopní vystavať zmysluplný príbeh. Ten opäť "spestrili" svojskými muzikálovými číslami, z deja bolo navyše vyškrtnutých niekoľko temnejších línií a motívov. Dokonca chýbajú aj dôležité postavy, ako Legolas, Gimli, Arwen či Saruman. Aj kvôli tomu mali diváci a kritici za to, že The Return of the King až príliš nadbieha detskému divákovi, a ako samostatné dielo príliš neobstojí.

 

Ako sa vyvíjali pokusy o sfilmovanie Pána prsteňov od J.R.R. Tolkiena? Prehľad od vydania kníh až ku kultovej ságe Petera Jacksona 

Pomaly sa dostávame do sfér hraných adaptácií. Pokiaľ si však myslíte, že Peter Jackson ostal so svojou trilógiou v tomto smere osamotený, tak sa mýlite. Prvá hraná verzia totiž vznikla už v roku 1985, pomerne prekvapivo, v Sovietskom zväze. Film Skazochnoye puteshestviye mistera Bilbo Begginsa Khobbita od Vladimira Latysheva vychádzal z knihy Hobit a dnes už tento projekt vyvoláva skôr pobavený úsmev. Niektorí fanúšikovia ho však berú na milosť ako svojrázny a miestami milo naivný bizarný kúsok.

 

 

Trochu ťažší kaliber už bola fínska seriálová adaptácia Pána prsteňov (a niekoľkých motívov z Hobita) s názvom Hobitit z roku 1993. Scenár a réžiu obstaral Timo Torikka a vznikla... dosť svojrázna verzia, kde celý príbeh rozpráva zostarnutý Sam. Veľa motívov z knihy bolo z produkčných dôvodov vyškrtnutých, ale ani to, čo zostalo, nie je veru žiadna sláva (mierne povedané). Osobne sa priznám, že som mal čo robiť, aby som dopozeral prvý diel bez toho, aby mi nezačali krvácať oči. Alebo som len príliš prísny? Ostatne, posúďte sami.

 

 

No, a teraz už smerujeme k výbornému Peterovi Jacksonovi. Ten pôvodne Pána prsteňov pripravoval pre štúdio Miramax, ktoré ho nútilo, aby dej vyrozprával v dvoch častiach. Neskôr ho dokonca tlačili - podobne ako Boormana - k tomu, aby dej zoškrtal do jediného filmu. Jacksonovi bolo jasné, že táto požiadavka je absurdná a s projektom prešiel do štúdia New Line Cinema, ktoré bolo naklonené myšlienke regulérnej trilógie. Nakrúcanie prvých scén začalo už v roku 1999 a v roku 2001 už do kín s veľkou parádou vtrhlo Spoločenstvo prsteňa. Peter Jackson neskôr priznal, že bol ohľadom prijatia snímky skôr skeptický a rozhodne neveril v taký obrovský úspech.

 

Je známym faktom, že fantasy žánru sa na striebornom plátne (prípadne televíznych obrazovkách) nikdy príliš nedarilo. Iste, urodilo sa niekoľko kultoviek, ako Conan či Highlander, väčšina ďalších pokusov však končila v béčkových vodách (Red Sonja, Dungeons & Dragons). Ale so Spoločenstvom sa začal písať nový príbeh. Z odstrkovaného a vysmievaného žánru sa stal hit so silným príbehom, posolstvom, vynikajúcimi efektami a hodnovernými emóciami. Film spôsobil hotové šialenstvo a diváci sa naňho len tak hrnuli. Spoločenstvo prsteňa získalo parádnych 13 nominácií na Oscara, vrátane kategórii najlepší film, réžia a herec vo vedľajšej úlohe (Ian McKellen). Snímka však ukoristila "len" štyroch plešivcov v technických kategóriách a hudbe. Dve veže dokázali zopakovať úspech Spoločenstva, získali nominácie na 6 Oscarov (odniesli si dvoch) a Návrat kráľa bol vyvrcholením, aké sa len tak často nevidí. Tento fakt uznala aj Akadémia a snímku ovenčila 11 Oscarmi z 11 nominácií. Peter Jackson tak vytvoril pravdepodobne jednu z najlepších (alebo rovno najlepšiu?) fantasy. Svedčí o tom aj fakt, že mnoho tvorcov sa úspech Pána prsteňov snažilo napodobniť (Letopisy Narnie, Zlatý kompas...), väčšinou ale išlo o slabý odvar.

 

 

Po niekoľkých rokoch ťahaníc, sporenia sa ohľadom práv a menením režisérov sa Jackson vrátil a doručil nám trilógiu Hobit. Rozhodne nie zlú, ale na fenomenálnosť svojho majstrovského diela nedosiahol.

 

Ako by však jeho adaptáciu hodnotil samotný profesor Tolkien? To už samozrejme nezistíme, ale ešte stále je tu jeho syn Christopher. Ten sa o Jacksonovej trilógii vyjadroval vždy veľmi negatívne. „Urobili z toho akčný film pre vekovú skupinu 15 - 25 rokov,“ posťažoval sa. Prekážalo mu tiež vyškrtanie niektorých knižných pasáží, sploštenie filozofického presahu predlohy a komercializácia diela jeho otca. Tiež vyhlásil, že kým bude žiť, nikdy nedôjde na filmové spracovanie Silmarillionu ani k predaju práv. Takže, hoci si na Silmarillion režiséri a producenti brúsia zuby, zrejme sa ho v dohľadnej dobe nedočkáme.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Ohodnoť článok
43
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.