Je doživotie za takýto zločin dostačujúci?
Kto by si bol pomyslel, že jednou z najbrutálnejších vrahýň amerického zločinu sa stane obyčajná žena v domácnosti? Gertrude Baniszewski bola v očiach susedov starostlivou a obetavou matkou siedmich detí. Za múrmi domu sa však nevedela vysporiadať so svojím neblahým životným osudom. Ako mladá sa totiž zamilovala do Johna Baniszewského, za ktorého sa aj vydala, aby spolu následne splodili sedem detí. Po tom, čo sa manželia vzájomne odcudzili, si John napokon zbalil kufre a rodinu opustil. Gertrude sa tak musela ako osamelá matka starať o svojich potomkov, čo jej spôsobovalo značnú psychickú záťaž. Nedostatok peňazí bol taktiež jedným z hlavných dôvodov jej zatrpknutého a pesimistického pohľadu na život. Chybu, ktorú ako mladá urobila, už však nebolo možné vrátiť. Čo bolo ale ešte horšie, tých istých chýb sa začali dopúšťať aj jej dve staršie dcéry, 17-ročná Paula a 15-ročná Stephanie.
Sylvia Likens
Pozrime sa však teraz na prípad, ktorý otriasol ako jeden z najbrutálnejších, nie iba štátom Indiana, ale i celými Spojenými štátmi a v širokej verejnosti vyvolal nielen rad otáznikov, ale i zhnusenie a odpor voči hlavnej obžalovanej – Gertrude Baniszewskej. Celý incident sa odohral neďaleko Indianapolisu v roku 1965. Policajné úrady dostali v októbri toho roku zvláštny telefonát. Na policajnú stanicu volalo dieťa so správou, že sa v dome pani Baniszewskej nachádza mŕtva mladá dievčina. Išlo o 16-ročnú Sylviu Likensovú. Ako sa tam však dostala a čo smrti predchádzalo? Sylvia Lykensová bola spolu so svojou sestrou Jenny umiestnená do domu pani Baniszowskej svojimi rodičmi Betty a Lestrom Likensovými. Keďže rodičia pracovali ako cirkusanti, viedli kočovnícky spôsob života a malá výpomoc v podobe niekoľkotýždňovej opatery ich detí sa im javila ako dobrá príležitosť zarobiť ešte nejaké peniaze navyše. S pani Baniszewskou sa teda dohodli, že za každý týždeň, čo sa bude o ich dve dcéry starať, jej budú posielať šek vo výške 20 dolárov. Obom stranám takáto suma vyhovovala, a tak bola nepísaná dohoda na svete. Rodičia teda odcestovali naprieč krajinou a Sylvia a Jenny sa zatiaľ zoznamovali s novým prostredím a so svojimi náhradnými súrodencami.
Atmosféra rodinnej idylky sa však začala čoskoro radikálne meniť. Gertrude bola so svojím zlým psychickým i fyzickým zdravotným stavom na pokraji síl. Keďže nemala na skutočného lekára, lieky na psychické ťažkosti si zadovážila na vlastnú päsť, no ich nezodpovedné užívanie robilo zrejme viac škody ako osohu. Depresívna a úzkostlivá Gertrude si začala svoju zlosť onedlho vybíjať na dievčatách Likensových. Neskôr sa zamerala výlučne na Sylviu. Čokoľvek zlé sa v dome udialo, obvinila z toho práve ju. Deti mali pred ňou navyše rešpekt a neodvážili sa jej odporovať. Sylvie sa tak zväčša nik nezastal. Situácia sa radikálne zmenila po tom, čo Baniszewskej dcéra Paula zistila, že je tehotná. Gertrude toto tvrdenie odmietala s tým, že to Paule nahovorila Sylvia. Napokon označila za tehotnú samu Sylviu, no neskoršie lekárske vyšetrenie preukázalo, že Sylvia nebola a ani nemohla byť tehotná (v zmysle nepoškvrnenosti). To už bola situácia v dome na nevydržanie, obe sestry však zotrvali, keďže vedeli, že rodičia si po ne čoskoro prídu.
V tej dobe už ale nebola Gertrude jediná, kto si na Sylvii vybíjal zlosť. Svojim starším deťom taktiež povolila „hrať“ sa so psychicky vyčerpanou Sylviou. Tí na nej pálili ohorky od cigariet, dennodenne jej uštedrovali kopance a zhadzovali zo schodov dolu do pivnice. Pri jednej z bitiek udrela Paula Sylviu tak silno, až si zlomila vlastné zápästie. Netrvalo dlho a deti sa začali nevládnou Sylviou chváliť po celom susedstve. Kamaráti sa tak chodili do pivnice presvedčiť, že hovoria pravdu. Najviac zarážajúci fakt je, že nikto Sylvii nepomohol a ani s ňou nesúcitil. Práve naopak, všetci sa pridali na stranu Gertrude, i keď si museli byt vedomí, že to, čo robia, je protizákonné a budú za to s najväčšou pravdepodobnosťou potrestaní. Podľa všetkého na nej mali deti páliť cigarety, biť ju, liať jej na telo vriacu vodu, nútiť piť moč a jest výkaly (toto mal mať na svedomí iba 12-ročný John B.). Do vzniknutých rán od bitiek jej navyše sypali soľ. V slaných kúpeľoch sa vyžívala najmä Gertrude. Minimálne dva razy bola Sylvia prinútená strčiť si do vagíny sklenenú fľašu od Coca-Coly. Je až neuveriteľné, ako sa z obyčajného rodinného domu plného detí, stalo zrazu popravisko nevinnej a bezbrannej tínedžerky. Zarážajúce skutočnosti, ktoré vyvolávajú v mysli zdravého človeka chuť po odplate.
Dom, v ktorom sa celý incident odohral
Týranie však ani zďaleka nekončilo. Gertrude prinútila jej sestru Jenny, aby sa aj ona podieľala na mučení. V obavách o svoj život sa preto pridala k ďalším detským tyranom. Výkriky a prosenie o pomoc museli z pivnice počuť susedia v bezprostrednej blízkosti. Ani oni však nijako nezasiahli, lebo sa podľa ich slov nechceli pliesť do výchovy pani Baniszewskej. Jedného dna však predsa len ohlásil anonym podivné správanie v onom dome. Na miesto bola vyslaná sociálna pracovníčka, ktorá mala skontrolovať výchovu deti. K Sylvii Likensovej sa nanešťastie nedostala. Gertrude jej totiž tvrdila, že Sylvia z domu utiekla a nevie, kde sa zdržiava. Sociálna pracovníčka ani len netušila, že ňou hľadaná osoba sa nachádza priamo pod jej nohami. Nezostávalo jej teda nič iné, ako inkriminovaný dom opustiť. Okrem nepredstaviteľného mučenia si Sylvia prešla aj silnou dehydratáciou a podvýživou, keď jej bol na celé dni odopretý prístup k vode a jedlu. Incident vyvrcholil 22. októbra 1965, keď sa Gertrude od zlosti rozhodla Sylvii na brucho vyryť slová „Som prostitútka a som na to hrdá. Tento ohavný akt chcela spáchať rozpálenou ihlou. Nápis však nebola schopná dokončiť, na pomoc si preto zavolala Rickyho Hobbsa.
Silviina Sestra Jenny na súdnom pojednávaní
25. októbra sa pokúsila o útek, no akonáhle sa dostala k predným dverám, Getrude ju dobehla. O deň neskôr, teda 26. októbra, po mnohopočetných zraneniach, dehydratácii, podvýžive a krvácaní do mozgu napokon 16-ročná Sylvia Likensová zomrela. Keď si deti uvedomili, že ich obeť už nedýcha, pokúsili sa o resuscitáciu, žiaľ neúspešne. Gertrude nakoniec poslala Rickyho Hobbsa, aby zavolal na políciu z neďalekej telefónnej búdky. Po príchode policajných dôstojníkov do domu sa Gertrude Baniszewski odmietala k niečomu priznať. Za všetko vinila neznámych mladíkov, ktorí Sylviu zneužili, mučili a neskôr ju pohodili do pivnice. Neskôr sa pokúsila zbaviť viny aj pomocu nepríčetnosti, ani to jej však nepomohlo. Absurdnosť výpovede bolo do očí bijúca všetkým, ktorí prišli s prípadom do styku. Za svojím tvrdením si totiž stála aj na súde. Akúkoľvek vinu za smrť Sylvie Likensovej odmietala. Porota ju však našťastie uznala vinnou a 16. mája 1966 rozhodla o doživotnom treste. Rovnaký trest si vypočula aj Paula Baniszewski. Deti, ktoré sa na mučení podieľali najviac, si vypočuli tresty vo výmere 2 až 21 rokov. Ďalší skončili v polepšovniach. Gertrude Baniszewski bola nakoniec kvôli zlému zdravotnému stavu v roku 1985 podmienečne prepustená. O päť rokov neskôr zomrela. O prípade bol taktiež nakrútený film s názvom Americký zločin, ktorí kolegovia vo Filmkulte nedávno zaradili do rebríčka najlepších filmov o únosoch a zneužívaní detí.
