Chorobná žiarlivosť, ktorá vyústila až do rodinnej tragédie.
Žiarlivosť či vzájomná nedôvera partnerov býva častým problémom v nejednom milostnom vzťahu. Ojedinele sa však končí takou tragédiou, aká sa odohrala roku 1984 v Sobranciach. V jadre prípadu stoja mladomanželia Laco a Mária, ktorí sa zoznámili koncom 70. rokov v Bratislave. Laco tam v tej dobe študoval na strednej knihovníckej škole a s Máriou sa zoznámili náhodne na ulici. Iskra preletela okamžite. Mária mala ako pôvabná a slobodná žena v Bratislave veľa nápadníkov, no jej neskrotne romantická duša krátkodobé pomery odmietala, sexuálnym stykom sa vyhýbala. Verila v lásku na celý život. Vzťah medzi dvoma ľuďmi si zvykla idealizovať. O to trpkejšie boli nárazy na tvrdú realitu. Rozprávkové ponímanie mužov bolo hlavným dôvodom, prečo väčšina jej vzťahov dlho nevydržala. Laco bol však iný a Máriine úprimné city jej s radosťou opätoval. Onedlho sa obe rodiny tešili z prekrásnej svadby. A keďže obaja pochádzali z východného Slovenska, po skončení štúdia sa rozhodli usadiť v Lacovom rodnom dome v Sobranciach.
Zakrátko na to bola Mária tehotná. Idylický vzťah prerušila len povinná vojenská služba, ktorú musel mladý Laco absolvovať. Neprešiel ani rok a na svete bola i druhá dcéra. Harmonický vzťah začali onedlho narúšať Máriine konflikty so svokrovcami. Bývanie s nimi pod jednou strechou nikomu veľmi neprospievalo. Hádky často končili Máriiným útekom za rodičmi do neďalekých Pavloviec. Paradoxné je, že i keď bola sama prehnane žiarlivá, začala sa stýkať s dvomi neznámymi mužmi. K jednej nevere sa manželovi napokon priznala. Nemalo ísť o nič vážne. Po návrate z vojny sa konečne presťahovali do vlastného bytu, ktorý im bol pred časom pridelený. Jediným problémom pre mladú rodinu boli peniaze. Štvorčlenná rodina len veľmi ťažko vyžila z jedného príjmu a keďže bol Laco starý hudobník, spolu s bratom začali hrávať v miestnej kapele, ktorá sa tešila veľkej obľube. Hranie na rodinných oslavách, svadbách a krstoch sa tak stalo Lacovým bočným príjmom.
Kapela so sebou prináša rôzne výhody, no v Lacovom prípade sa skôr jednalo o nočné mory. Podnapité ženy rôznych vekových kategórii sú na podobných udalostiach všadeprítomným javom. Laco bol navyše príťažlivý mladý muž, a tak nemal o nevinné flirty núdzu. Pre Máriu bola však táto skutočnosť neprijateľná. So svojím mužom sa nemala v pláne s nikým deliť. Vlastnícke city však neprechovávala iba k nemu ale aj ku svojim dvom dcérkam. Nevedela si predstaviť, že by sa im niečo stalo. Neustále ich mala pod dohľadom, aby mala prehľad o tom, čo robia a s kým sa hrajú. Idealizovanie vzťahov bolo jej najväčším neduhom. Priateľkám zvykla rada rozprávať o výnimočnosti ich lásky s Lacom. Realitu akoby nevnímala alebo nechcela vnímať. Prvá väčšia manželská hádka prišla v roku 1982 po tom, čo videla svojho muža, ako na pódiu flirtuje s príťažlivou ženou. Máriine vysoké ideály jej znemožňovali racionálne vysvetlenia, že fanúšičky a podgurážené „družičky“ sú v okolí kapiel bežným javom. V každej z nich videla svoju rivalku, ktorá sa jej snaží ukradnúť milovaného manžela.
Po hádke sebe i dcéram zbalila veci a utiekla vlakom do Českého Tešína, kde bola pripravená začať novú kapitolu svojho života. Laco jej dal pár dní na upokojenie a utriedenie myšlienok a o pár dní za ňou pricestoval, aby ju presvedčil, nech sa sním vráti naspäť na Slovensko. Uzmierenie bolo úspešné, a tak sa mladá rodinka po pár dňoch odlúčenia vrátila nazad do panelákového bytu. Márii plán vyšiel. Manžel sa cítil previnilý, i keď v podstate nemal byť prečo a dokazoval jej svoje hlboké city. Máriin útek však nemal skončiť len u jedného. Čoskoro zistila, že niekoľkodňovými útekmi môže svojho manžela „prevychovávať“. Chorobná žiarlivosť a paranoja na seba nenechala dlho čakať. Manželove hranie v kapele sa jej natoľko zhnusilo, že ho žiadala, aby z kapely odišiel. Laco si bol však vedomý, že peniaze potrebujú, a tak toto riešenie odmietal. Mária sa k situácii postavila svojsky. Začala navštevovať každú udalosť, kde skupina hrala. Nevynechala dokonca ani skúšky kapely. Ostatným členom bolo však takéto správanie vrcholne nepríjemné. Hádky v domácnosti boli už na dennom poriadku.
Situácia vyvrcholila v polovici roku 1984, keď na jednom z koncertov spozorovala Laca, ako dostáva bozk od neznámej ženy. Pohár trpezlivosti vtedy pretiekol. Mária podala okamžite žiadosť o rozvod. Ešte predtým mali však nariadené navštíviť psychologickú poradňu. Problémy sa ale ani tam nevyriešili, ba čo viac, ešte sa zhoršili. Keď totiž psychologička zdôraznila, že sa nejedná iba o nich, ale i o deti, o ktoré sa budú musieť súdiť, Máriu zachvátila úzkosť a panika. Život bez jej detí by pre ňu stratil zmysel. V hlave sa jej tak začal spriadať hrozivý plán. 8. júna 1984 sa vydala za lekárom, aby si predpísala lieky na upokojenie. Mária bola so silami na konci. V lekárni si potom vyzdvihla tri krabičky liekov. Doma sa ešte pokúšala presvedčiť manžela, aby z kapely odišiel, no neúspešne. Vyjednávanie sa nakoniec skončilo sexom.
Bola sobota, a tak bol pre Laca denný program jasný, vystúpenie s kapelou, ktoré malo trvať až do rána. Čas na zrealizovanie brutálneho plánu nadišiel. Mária obe dcéry s nastupujúcou tmou okúpala, učesala a spravila manikúru. Potom sa všetky tri pozerali na rozprávky. Keď Mária usúdila, že je na čase ísť spať, uložila dcérky do postieľok. Ešte predtým im však spravila smrteľný kokteil. Do sirupovej vody vhodila takmer 30 tabletiek upokojujúcich liekov, ktoré samozrejme spôsobujú aj ospalosť a malátnosť. Vo väčších dávkach sú bezpodmienečne smrteľné. Obe dcérky onedlho zaspali. Následne si obliekla čierne slávnostné šaty a prehltla zvyšok liekov. Kým účinky liekov nastupovali, spísala niekoľko listov na rozlúčku. Každý bol adresovaný inej osobe. Okrem týchto listov za sebou zanechala aj báseň. Zrazu odpadla.
Prebrala sa nevedno kedy, no vonku bola ešte tuhá noc. Následne sa doplazila do kuchyne, aby zo šuplíku zobrala dva nože. Plazivým pohybom a s nožmi v ruke sa vydala do izby, kde spali dcérky. Tromi ranami do srdca usmrtila mladšiu. Na staršiu dcéru už jej nezostalo veľa síl, pichla ju preto len raz do pľúc. Po vražednom akte upadla do bezvedomia. Z mdloby ju prebralo až buchnutie dverí, keď prišiel domov Laco. Bolo šesť hodín ráno. Medzi dverami okamžite uvidel Máriu oblečenú v čiernych šatách. Na prvý pohľad nebola úplne pri zmysloch. Tušil, že sa niečo stalo. Vyzvedal, kde sú deti, no vzápätí uvidel obe dcérky zakrvavené ležať v posteli. Staršia ešte dýchala, zavolal preto záchranku. Mária sa medzitým pokúsila opäť o samovraždu. Vošla do kúpeľne, kde si podrezala žily a následne znovu omdlela. Ani to ale nestačilo, po niekoľkých hodinách sa prebrala v nemocnici, kde si plne uvedomila, že dcéry sú mŕtve, no ona aj naďalej žije (staršia dcéra umrela v nemocnici na otravu liekmi.) S týmto pocitom nemohla žiť, žiadala preto trest smrti. Súd jej ale nevyhovel. Za dvojnásobnú vraždu jej vymeral trest vo výške 13 rokov.
